chromozóm -u m. biol. vláknitý útvar v bunkovom jadre obsahujúci gény;
chromozómový príd.
chromozóm -mu pl. N -my I -mami m.
chromozóm -mu pl. N -my m. ⟨gr.⟩ biol., genet. ▶ vláknitý útvar v jadre bunky viditeľný počas nepriameho bunkového delenia, pozostávajúci z jednej alebo dvoch molekúl kyseliny deoxyribonukleovej (DNA) a naviazaných bielkovín, nositeľ genetickej informácie zakódovanej do molekuly DNA: dcérske chromozómy ktoré vznikli rovnomerným rozdelením chromozómov materskej bunky do dcérskych buniek; pohlavný ch. v ktorom sú lokalizované vlohy na primárne pohlavné znaky; počet chromozómov v bunkovom jadre; rozdelenie chromozómov; poškodenie chromozómov jedinca ako predzvesť genetických porúch
chromozóm -u m. ‹g› biol., genet. stužkovitý útvar rozličného tvaru a veľkosti tvorený kyselinou deoxyribonukleovou a bielkovinami v deliacom sa jadre bunky;
chromozómový príd.: biol., genet. ch. súbor haploidný súbor chromozómov určitého druhu al. jedinca; ch-á mapa schéma poradia a relatívnych vzdialeností génov od chromozómu; ch-é páry
chromozóm, -u m. biol. stužkovitý útvar v bunkovom jadre, pokladaný za nositeľa dedičnosti;