chromosť, chromota ž
1. ochrnutie: komu nohy, ruce by obrubili, kdyt by chromotu w tom podgial (ŽK 1473); chromota uduw (RN 17.-18. st); bricho polapicich missek (musculorum) chromost neb skrz gegy zatwrdlost aneb strnost se pritreffuge (ŠD 1784)
2. chudoba, bieda: sl. widgek milosrdnjm okem na nassu chromotu shlednuce (BOBROVNÍK 1763)
F. prísť na ch-u na mizinu: na taku chromotu pryssel (ŠTIAVNIČKA 1640-43)