chrobák -a mn. N a A -y m. hmyz s krovkami: zbierka ch-ov, chytať, ničiť ch-y
● mať ch-a v hlave znepokojujúcu myšlienku; → nasadiť niekomu ch-a do hlavy; robiť, zaujať pozíciu → mŕtveho ch-a;
chrobačí príd.;
chrobáčik -a mn. N a A -y m. zdrob. k chrobák;
pren. expr. živ. mn. -ovia (malý, drahý ap.) človek: môj malý ch.
chrobačí -čia -čie príd.
chrobačí -čia -čie príd. ▶ vzťahujúci sa na chrobáka, hmyz s krovkami; patriaci, vlastný chrobákovi: chrobačie závrty v kôre stromu; skúmať ch. svet; mať chrobačie rozmery veľmi malé; Prvýkrát okrem štípancov pociťujem z pohľadu na tú chrobačiu háveď potechu duše. [Sme 2007]
chrobák, -a, mn. č. -y m. hmyz s tvrdými krídlami; zool. chrobáky (Coleoptera) rod hmyzu
● hovor. má ch-a v hlave myšlienku, ktorá ho znepokojuje; nasadiť niekomu ch-a do hlavy dať podnet k premýšľaniu;
chrobačí, -ia, -ie príd.: ch-ie larvy; ch-ie vojny (Ondr.);
pren. malý, nepatrný, bezvýznamný: Aký je ten váš chrobačí svet! (Jil.);
chrobáčik, -a/-čka, mn. č. -y m. zdrob.; pren. hypok. (mn. č. -y/-ovia) o malom, útlom, bezmocnom tvorovi, napr. o dieťati
chrobáčny, chrobačí príd červivý: hrach male zrna ma a hrobačne; chrobacge gablka (PR 18. st)