chrobák -a mn. N a A -y m. hmyz s krovkami: zbierka ch-ov, chytať, ničiť ch-y
● mať ch-a v hlave znepokojujúcu myšlienku; → nasadiť niekomu ch-a do hlavy; robiť, zaujať pozíciu → mŕtveho ch-a;
chrobačí príd.;
chrobáčik -a mn. N a A -y m. zdrob. k chrobák;
pren. expr. živ. mn. -ovia (malý, drahý ap.) človek: môj malý ch.
chrobák G a A -ka pl. N a A -ky m. (hmyz)
chrobák -ka N pl. -áci G -kov A -kov m. (rozprávková bytosť)
chrobák -ka pl. N a A -ky m. ▶ hmyz s tvrdými krídlami, krovkami: malý, veľký ch.; čierne, zelené chrobáky; posvätný, škodlivý ch.; chrobáky žijúce pod kôrou stromov; mať zbierku chrobákov; Tieto dymom voňajúce chrobáky z hory žijú, odhrýzajú si z nej ako z veľkého pecňa chleba. [L. Ťažký] ◘ fraz. mať chrobáka v hlave zaoberať sa znepokojujúcou myšlienkou, pripúšťať si pochybnosti o niečom; nasadiť niekomu chrobáka do hlavy vyvolať v niekom znepokojujúce myšlienky; zaujať pozíciu/hrať/robiť mŕtveho chrobáka vyhýbať sa povinnosti, zodpovednosti tým, že nereagujeme na niečo ▷ zdrob. ↗ chrobáčik; chrobáčisko -ka pl. N -ká G -čisk s., v sg. i m. zvel.: odporný ch.; Chrobáčisko sa pokojne vyhrievalo na slniečku. [Sme 2005]
chrobák, -a, mn. č. -y m. hmyz s tvrdými krídlami; zool. chrobáky (Coleoptera) rod hmyzu
● hovor. má ch-a v hlave myšlienku, ktorá ho znepokojuje; nasadiť niekomu ch-a do hlavy dať podnet k premýšľaniu;
chrobačí, -ia, -ie príd.: ch-ie larvy; ch-ie vojny (Ondr.);
pren. malý, nepatrný, bezvýznamný: Aký je ten váš chrobačí svet! (Jil.);
chrobáčik, -a/-čka, mn. č. -y m. zdrob.; pren. hypok. (mn. č. -y/-ovia) o malom, útlom, bezmocnom tvorovi, napr. o dieťati
chrobák m. 1. hmyz a. všeobecne: Keď ho našľi, uš chrobáki po ňom prťiľi (Detva ZVO); Akí chrobák ťi leze na chrpťe! (Rochovce ROŽ); Ftáci sa živia chrobákmi (Návojovce TOP); Na luke śe to ľem tak chmirilo zoz hrobakami (Ratvaj SAB) F. mali jak hrobak (Markušovce SNV) - drobný b. s krovkami: Chrobáci bŕkajú (Necpaly MAR); Chrúsťi sa chrobáke (Čierny Balog BRE); Prvú zéjdenú bumburicu žežrali chrobáci, tedi bolo modz bumburičáróv (Brestovany TRN) 2. miest. csl larva hmyzu, červík: Chrobáki žeru krumpľi (Detva ZVO); Ribu lapíž najľepšie na chrobáka (Dol. Lehota DK); Do hrachu sa nán dali chrobáki (Návojovce TOP); Kóre boli zaláhnutí chrobáci (Trakovice HLO); V zahradze mi hrobaci podžiraju gruľe (Spiš. Štvrtok LVO) 3. zried. uschnutý zvyšok kvetu na ovocí, sušeň: chrobák (Prievidza)
chrobák m menší hmyz (obyč. s tvrdými krovkami): vermis: čerw, čerwjk, chrobák; tarmes: chrobák w mássu; rauca: chrobáci w žite; iulus: chrobacj winičnj (KS 1763); scarabaeus: chrobak (GU 1794); pren slabý, bezmocný tvor, i o človeku, najmä o poddanom: já chrobák, nye tslovek (DŽ 1752); sme sa opovažili my chrobaci a podani tak dobreho pana turbovat (ŽUPČANY 1784 LP) L. zool necydalus: hedbáwny chrobák priadka morušová Bombyx mori; cantharis: zeleny chrobák zlatoočka obyčajná Chrysopa carnea: scarabaeus: howniwal, krawsky chrobák (KS 1763); gryllotalpa: konjsky chrobak (GU 1794) lajniak obyčajný Geotrupes stercorarius F. mať ch-a na srdci trápiť sa, mať výčitky svedomia: sstasliwegsseg umirali by rodičowe mnozi, kdibi toho chrobaka na srdci swogem nemeli (MK 18. st); -ový príd pren vzorovaný, pestrý: udelal prikrywádlo s postawu chrobakowého (KB 1757); chrobáček dem: w malem tem chrobačku (včele) (PP 1734); motil nagprweg bol chrobáčkom (DS 1795); pren slabý, bezmocný tvor; poddaný: Jejich Jasnosti Cisarskej hrobačky zemske, obyvateli v stolici Šariskej (SEDLICE 1783 LP); proč se na nas hnewass, chrobačkůw swych, o, Bože nass (Pie 18. st) L. zool lampyris: swetlusska, swetly chrobáček svietivka svätojánska Lampyris nocticula; phrygamion: chrobáček hedbáwny priadka morušová Bombyx mori; phalaena: zlaty chrobáček; lucula: zlatnjk chrobáček zlatoočka obyčajná Chrysopa carnea (KS 1763)