chren -u m. zelenina pestovaná pre dlhý koreň štipľavej chuti, bot. Armoracia: strúhaný ch.;
pren. pejor. ťuťmák, hlupák;
chrenový príd.: ch-á omáčka
chren -nu pl. N -ny m.
chren -nu pl. N -ny m. 1. ▶ trváca rastlina z čeľade kapustovitých s veľkými zelenými listami rastúca ako burina i pestovaná pre dlhý, hrubý valcovitý koreň ako zelenina: vykopať ch.; Vybehni do chotára, nech sa ti nelení, vinohrady sú plné chrenu. [V. Šikulová] □ bot. chren veľkoplodý Armoracia macrocarpa chránený druh; chren dedinský Armoracia rusticana 2. ▶ dlhý koreň tejto zeleniny, obyč. nastrúhaný, čerstvý al. konzervovaný (a rôzne ochutený), používaný pre svoju ostrú, štipľavú chuť ako doplnková zelenina al. na obklady v ľudovom liečiteľstve: párky, pečené bravčové koleno s chrenom; postrúhať dva čerstvé chreny; pripraviť závitky šunky plnené šľahačkou s chrenom; Na druhý deň slzí nad štipľavým chrenom. Matej si rozkázal údené mäso. [D. Dušek]; Počas veľkonočných sviatkov nebude vari na žiadnom stole chýbať chren. [Sme 1995] 3. G -na pl. N -ni A -nov pejor. ▶ neprimerane (veku) sa správajúci starší muž, hlupák (často ako nadávka): Predávam sa smradľavým chrenom. [K. Lászlová]; Ešte nie je taký starý chren, ešte im ukáže, až budú ústa otvárať. [LT 2000]
hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprosták • expr.: chumaj • chmuľo • chruňo • trpák • truľo • trkvas • tupec • tupák • tupáň • kubo • trúba • pejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavec • expr.: ďuro • ľoľo • zadebnenec • zadubenec • tĺk • mumko • mumo • mumaj • mumák • hlúb (Rázusová-Martáková) • hovor. expr. blázon • expr. dilino • hovor. expr. šibnutý • expr.: dubová hlava • zadebnená hlava • prázdna makovica • expr. zried. trúd (Zguriška) • expr.: debil • idiot • kretén • imbecil • pejor. somár: Nebuď somár! • pejor.: osol • bumbaj • trubiroh • bambuch • trúp • ľaľo • primitív • obmedzenec • ignorant • mamľas • chren • ozembuch • mameluk • hovor. pejor.: trdlo • trlo • ťulpas • bibas • hotentot • šiši • hrub.: hovädo • kôň • vôl • baran • subšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská) • šaluga (Jesenská)
chren p. hlupák
chren, -u m. druh koreňovej zeleniny pálčivej, štipľavej chuti: párky, šunka s ch-om; strúhaný ch.; bot. ch. obyčajný (Armoracia rusticana);
chrenový príd.: ch. odvar, ch. koreň, ch. obklad, ch-á omáčka
hriň p. chren
chren m. (chrien, chrian, hriň, kren) 1. csl koreňová zelenina šťipľavej chuti, bot. chren dedinský (Armoracia rusticana): Chren šťípe v očiach (St. Hory BB); K šunke sa dáva strúhaní chren (Návojovce TOP); Začňe to hňisať a tedi je dobre nastrúhať chrenu (Chocholná TRČ); Do teho (suda kapusty) sa dávajú kúrki chleba, cibule, chren na spodek (Hlboké SEN); Kren k nám chodzili kopat aš ze Šaščína (Kúty SKA); Proci birse sa do červeného vína dával na špagát chren (Vinosady MOD); Nakopala chrienu (Žakarovce GEL); Chrin jime počuchani na Veľku noc (Torysa SAB); chrian (Roštár ROŽ) F. peče jazig jak chriň (Čemerné VRN) - veľmi páli; zjedli jag hren (Markušovce SNV) - zlý, svárlivý; zdravi ako chrien (Rim. Píla RS) - veľmi zdravý; ísť po chrene (Detva ZVO), choďiťi s chrieňom (Sebechleby KRU) - chodiť šibať prútom na Vianoce; natrieť chrenu ňiekomu (Mošovce MAR) - vynadať; ale mu dau̯ chrenu do nosa! (Bobrovec LM) - vynadal mu; keď zahrízňež do chrenu, ňekrič, že ťa ščípe! (Bošáca TRČ) - nepúšťaj sa do nepríjemných vecí; do má mrcha ženu, netreba mu chrenu! (Radošina NIT) - stačí jedna páľa 2. zried. expr. nedovarený ešte lekvár, brečka: chren (Sliače RUŽ); chrenový príd. k 1: Chreňovema listej zme hu (priesadu) zakrejvale (Čelovce MK); Chrenové listi sa utu̯čú a priložá sa na hrču (Velčice TRČ); krenová omáčka (Kúty SKA) L. chrienová kapusta (Slizké RS) - jedlo z listov kalerábu; chrinovo umšlagi (V. Slivník SAB) - obklady
chrenový p. chren
chrian p. chren
chrien p. chren
kren p. chren
chren [chr(i)en, kren] m bot chren dedinský Armoracia rusticana: za sol, cybulu a chren d 3 (ŽILINA 1585); krenu, czibule, czesneku (SKALICA 1686); dalo se za chrien d 15 (ŠTÍTNIK 1688); dobreho chrenu natluct (LR3 18. st); slzawost prinássá čloweku chren L. vodný ch. potočnica lekárska Nasturtium officinale: sisymbrium: wodny chren (KS 1763) F. ch. komu pod nos trieť dráždiť, hnevať niekoho: teto (veci) aňy z hnevu, aňy k tomu konci nepissem, abych komu chren pod nos trel (PP 1734) P. tpn Hyrenouch ( 1243), Hrenovcz ( 1393 Chrenovec OKK); -ový príd: wrstwu chrenoweho listu (RT 17. st); chrenowje semeno (PL 1787); -ok dem zohreg chrenku u wine (RG 18. st)