chrcheľ -chľa m. expr. vykašľaný hlien
chrcheľ -chľa pl. N -chle G -chľov m.
chrcheľ -chľa pl. N -chle G -chľov m. expr. ▶ vykašlaný hlien; syn. chriak: hnisavé, krvavé chrchle; vypľuť ch.; Železničiar otáľavo vyťahuje spomedzi zubov fajku, odpľúva a podpätkom roztiera chrcheľ na dlážke. [K. Lászlová]; Raz mi len tak z pasie vletel od neho chrcheľ medzi oči. [V. Šikula]; pren. Lokomotíva sa driape hore dolinou a z vysokého komína vypúšťa chrchle dymu. [R. Jašík] kúdoly
hlien 1. slizovitý výlučok organizmu • hovor. šliam: vykašliavať hlien, šliam • sliz (lepkavá tekutina ako produkt sliznice): rana potiahnutá slizom • pľuvanec (vypľutý hlien) • expr.: chrcheľ • chriak (vykašľaný hlien): vypľúvať chrchle, chriaky • trocha hrub. sopeľ (nosový hlien): utierať si sopeľ • hovor. žart.: svieca • sviečka (nosový hlien visiaci pod nosom): visí mu svieca, sviečka • lek. spútum • zried. výpľuvok (Šoltésová)
2. p. kal 1
chrcheľ expr. vykašľaný hlien • expr.: chriak • chrachotina: vypľúvať chrchle, chriaky
chrcheľ, -chľa m. expr. vykašľaný hlien
chrcheľ m. (chrchol) 1. vykašlaný hlien: Musev poriadňe prechladnuť, celie chrchle vipľúva (Hliník n. Hron. NB) 2. expr. chrchlúci, chorý človek: Akí chrchel, už je jednou nohou hrobe a ešťe smĺži (Bobrovec LM)
chrchol p. chrcheľ