chrbtica -e -tíc ž. chrbtová kosť;
chrbticový príd.
chrbtica -ce -tíc ž.
chrbtica -ce -tíc ž. 1. anat. ▶ osová časť kostry človeka zložená zo stavcov, tvoriaca oporu tela: krčná, hrudníková, drieková ch.; esovite prehnutá ch.; poraniť si chrbticu; trpieť bolesťami chrbtice; chorobne zmenená, vykrivená ch. 2. tech. ▶ pozdĺžna dnová výstuž vo vnútri plavidla, v jeho strede al. na bokoch ◘ fraz. mať pevnú/nepokrivenú chrbticu byť charakterný, zásadový
chrbtica, -e ž. anat. chrbtová kosť
chrbtica i chrbtic ž. 1. chrbtová kosť: Má pokrivenú chrpťicu (Návojovce TOP); Koť sa chrpťidz doláme, tag je amen! (Kociha RS); Tá koža sa mosela jej (krave) otahuvad o_téj chrptice dole a miknúd za ocas, potom jej čemer prešól (Ružindol TRN); Najmlačiému sa chrptica vidúvala (Skala TRČ); chrpcica (Prosné PB) 2. bravčové mäso z chrbta aj s kosťou: Chrpťica bola na karmenádle (Dol. Kubín); To zme posielávali s chrptice (Semerovo HUR)