chrbát -bta m.
1. zadná časť ľudského tela od krku po pás: rovný ch., dať si ruky za ch., ležať na ch-e, sedieť ch-om k dverám, nosiť niečo na ch-e; naložiť niekomu veľa na ch. i fraz. zavaliť prácou
2. vrchná časť zvieracieho tela: ch. koňa
3. vrchná al. zadná časť niekt. predmetov: horský ch., ch. ruky, skrine, knihy
● → mráz mu chodí, behá po ch-e; → ukázať niekomu ch.; ohýbať ch. byť poslušný; mať → široký ch.; robiť niečo za ch-om; expr.: namastiť niekomu ch. zbiť ho; dať si na ch-e → drevo rúbať; byť, bývať → pánubohu za ch-om;
chrbtový príd.: ch-é svaly; ch-á kosť chrbtica i pren. hlavná opora
● byť bez ch-ej kosti bez pevných zásad;
chrbátik -a m. zdrob.
chrbát chrbta L chrbte pl. N chrbty I chrbtami m. 1. ▶ zadná časť ľudského tela od pliec po pás: ohnutý, rovný, vystretý, zhrbený ch.; mať boľavý, stuhnutý ch.; dať si ruky za ch.; niesť batoh, plecniak, vrece na chrbte; naložiť niekomu veľa na ch. ↗ i fraz.; narovnať, vystrieť ch. narovnať sa, vystrieť sa; obrátiť zraneného na ch.; ležať, plávať, spať na chrbte horeznačky; byť o niečo opretý chrbtom; obrátiť sa chrbtom k niekomu ↗ i fraz.; udrieť, buchnúť niekoho do chrbta, po chrbte; robiť masáž chrbta; výstrih na šatách odhaľujúci celý ch.; prejsť za chrbtami poslucháčov; Čierny vstal a luplo mu v chrbte, odmietol nosiť ťažké vedrá malty na povalu. [V. Bednár]; Človek nevedel odhadnúť, ako sa má postaviť, aby vetru natrčil chrbát. [I. Habaj] 2. ▶ vrchná časť tela zvieraťa: škvrnitý ch. leoparda; ch. slona, ťavy; jašter s kožovitým hrebeňom na chrbte; pohladkať mačku po chrbte; naložiť náklad na ch. osla; Potom pomôžem otcovi vysadnúť na chrbát koňa, ktorý je k nemu bližšie. [J. Pohronský] □ kuch. srnčí chrbát a) podlhovastá rebrovitá forma na pečenie b) koláč upečený v tejto forme c) mäsový pokrm pripravený z chrbtovej časti srnca 3. ▶ vrchná al. zadná časť nejakého predmetu: ch. pohovky, skrine; ch. košele, saka, svetra zadný diel; ch. pažby pušky; ulička za chrbtami domov; Keď sa obrátil bokom k oknu, pritláčal si chrbtom ruky rozbitú peru. [P. Glocko] □ polygr. knižný chrbát a) časť knihy, ktorá spolu s doskami pevne spája do bloku zošité zložky a slúži na vonkajšie označenie knihy b) časť knihy, ktorá spolu s obálkou spája zložky do celku 4. ▶ pretiahnutý vypuklý terén so zaoblenou vrcholovou časťou: strmý skalný, zalesnený ch.; podmorský ch.; Videl som polia naklonené k riečke a za riečkou hôrny chrbát s priesekmi. [A. Chudoba]; Na kremennom chrbte podzemia pribúda tretie začadené miesto. [V. Ferko] □ Pozdišovský chrbát pohorie vo Východoslovenskej pahorkatine ◘ fraz. dať si na chrbte drevo rúbať/kálať pokorne znášať všetko, veľa strpieť; držať/kryť niekomu chrbát ochraňovať niekoho (obyč. v riskantnej, nelegálnej a pod. činnosti); dýchať niekomu na chrbát a) byť, ísť v tesnej blízkosti za niekým (obyč. s úmyslom sledovať, kontrolovať a pod.) b) vyrovnávať niečí náskok, dobiehať niekoho (v športe, v práci a pod.); hrbiť chrbát a) trpne sa zmierovať s okolnosťami b) správať sa ponížene; kryť sa/schovávať sa za cudzí/niečí chrbát a) (obyč. v riskantnej, nelegálnej a pod. činnosti) snažiť sa preniesť zodpovednosť na iného b) prejaviť nedostatok odvahy; kryť si chrbát byť obozretný, nedať sa zaskočiť; mať na chrbte klobásy mať na tele stopy po bitke, modriny podlhovastého tvaru spôsobené bitkou; mať široký chrbát veľa zniesť; mať/niesť päť/šesť/sedem/osem krížikov na chrbte mať päťdesiat/šesťdesiat/sedemdesiat/osemdesiat rokov; expr. môže mi vyliezť na chrbát nezáleží mi na ňom, na jeho mienke; mráz mi chodí/behá/ide po chrbte al. zimomriavky mi chodia/behajú/idú po chrbte pociťujem strach, hrôzu a pod.; na svojom/vlastnom chrbte [niesť, pocítiť, odniesť niečo] na sebe; naložiť niekomu veľa na chrbát prideliť niekomu veľa úloh, povinností a pod.; expr. namastiť niekomu chrbát zbiť niekoho; nedať si na chrbte drevo kálať ohradiť sa voči neprávosti, zneužívaniu; obrátiť sa chrbtom k niekomu, k niečomu prestať dbať na niekoho, na niečo, odvrátiť sa od niekoho; od chrbta [udrieť, napadnúť] zaútočiť na niekoho odzadu, zákerne; ohýbať/kriviť chrbát ponižovať sa pred niekým, poklonkovať sa niekomu; [byť, bývať] pánubohu za chrbtom byť, bývať na odľahlom mieste, ďaleko od ľudí; robiť niečo za chrbtom/poza chrbát niekoho konať bez vedomia niekoho, konať neúprimne, falošne; ukázať niekomu chrbát a) odvrátiť sa od niekoho b) odísť preč; voziť sa na chrbte niekoho využívať niekoho; vraziť niekomu dýku/nôž do chrbta a) zákerne, zradne napadnúť niekoho b) zradiť niekoho; zahodiť niečo za chrbát prestať si niečo všímať, prestať sa trápiť pre niečo ▷ chrbátik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1 – 3: položiť dieťa na ch.; Hladkám mu [sŕňaťu] chudý chrbátik. [R. Moric]; chlápätko s trojkou na chrbátiku [Vč 1983]
horeznačky tvárou a bruchom hore a zadnou časťou tela dolu (op. doluznačky) • horeznak (op. doluznak) • naznak: ľahol si horeznačky, horeznak do trávy; spadla naznak na dlážku • hore bruchom • na chrbát • na chrbte • zried.: horebrušky • horeznakom
klaňať sa 1. úklonom niekoho pozdravovať, robiť poklonu • ukláňať sa: klania sa, ukláňa sa úctivo všetkým prítomným • pozdravovať • menej vhodné zdraviť (s úklonom): s úklonom pozdravuje prichádzajúceho • zastar. uklonkovať sa (Vansová)
2. prejavovať mimoriadnu úctu • koriť sa: klaňajú sa mu, koria sa mu ako božstvu • uctiť (si) • vzdávať úctu: uctiť si krásu, vzdávať úctu kráse • cirk. adorovať • vzývať: adorovanie, vzývanie Boha • ohýbať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • zohýnať sa (poddávať sa vôli niekoho): (z)ohýbať sa pred vrchnosťou • fraz. zohýnať chrbát (servilne al. povoľne prejavovať pokoru) • pejor. plaziť sa (priveľmi úctivo, ponížene sa k niekomu správať): plazí sa pred šéfom • expr. podkiadzať: podkiadza vrchnosti
chrbát, chrbta m.
1. zadná časť ľudského tela od lopatiek po panvu; vrchná časť zvieracieho tela: vystretý, rovný, zhrbený ch.; narovnať, vystrieť ch. narovnať sa, vystrieť sa; plávať, ležať na ch-e horeznačky; založiť si ruky za ch., byť o niečo opretý ch-om, obrátený ch-om k niekomu, k niečomu; nosiť na ch-e (napr. batoh, dieťa); skrývať sa niekomu za ch-om, úder do ch-a, búchať, buchnúť niekoho do ch-a, dať niekomu po ch-e udrieť; potľapkať po ch-e (napr. koňa)
● má pekný ch. veľa znesie; palica mu skáče po ch-e bijú ho; vraziť niekomu nôž do ch-a zabiť ho, pren. zákerne zradiť; ukázať niekomu ch. odvrátiť sa od niekoho, prestať si ho všímať; ohýbať ch. pred niekým byť poslušný, poddaný, pokorný; robiť niekomu niečo za ch-om (napr. vysmievať sa, ohovárať) neúprimne, falošne sa správať k niekomu; hovor. mať na ch-e tridsiatku, tri krížiky mať tridsať rokov; hovor. namastiť niekomu ch. nabiť ho; hovor. dať niekomu pár na ch. buchnátov; hovor. naložiť niekomu na ch. nabiť ho; hovor. naložiť niekomu veľa na ch. zavaliť ho prácou; na svojom, na vlastnom ch-e (napr. pocítiť, odniesť) na sebe; hovor. bývať, byť pánubohu za ch-om v odľahlom kúte sveta, kraja, ďaleko od ľudí; mráz mi chodí, behá po ch-e, zimomriavky mi chodia, behajú po ch-e výrazy strachu, hrôzy, zdesenia; nechá si, dá si na ch-e drevo rúbať všetko si k nemu možno dovoliť; pásy drať niekomu z ch-a veľmi ho biť, mučiť; od chrbta (napr. napadnúť, udrieť) odzadu, zákerne; kuch. srnčí ch. druh sladkého pečiva;
2. vrchná al. zadná časť niektorých predmetov: ch. ruky, ch. jazyka; ch. stoličky, fotela operadlo; ch. knihy časť knihy, na ktorej je väzba; ch. hory, pohoria dlhší vrchol hory al. pohoria; horský ch.;
chrbtový príd.: ch-é svaly, ch-é stavce; ch-á kosť chrbtica; pren. byť ch-ou kosťou niečoho hlavnou oporou, podstatnou zložkou
● človek bez ch-ej kosti bez pevných zásad, bezcharakterný; mať ch-ú kosť pevné zásady, charakter;
chrbátik, -a m. zdrob.
(jeden) chrbát; (bez) chrbta; (k) chrbtu; (vidím) chrbát; (ó) chrbát!; (o) chrbte; (s) chrbtom;
(dva) chrbty; (bez) chrbtov; (k) chrbtom; (vidím) chrbty; (ó) chrbty!; (o) chrbtoch; (s) chrbtami;