chrbát, chrbta m.
1. zadná časť ľudského tela od lopatiek po panvu; vrchná časť zvieracieho tela: vystretý, rovný, zhrbený ch.; narovnať, vystrieť ch. narovnať sa, vystrieť sa; plávať, ležať na ch-e horeznačky; založiť si ruky za ch., byť o niečo opretý ch-om, obrátený ch-om k niekomu, k niečomu; nosiť na ch-e (napr. batoh, dieťa); skrývať sa niekomu za ch-om, úder do ch-a, búchať, buchnúť niekoho do ch-a, dať niekomu po ch-e udrieť; potľapkať po ch-e (napr. koňa)
● má pekný ch. veľa znesie; palica mu skáče po ch-e bijú ho; vraziť niekomu nôž do ch-a zabiť ho, pren. zákerne zradiť; ukázať niekomu ch. odvrátiť sa od niekoho, prestať si ho všímať; ohýbať ch. pred niekým byť poslušný, poddaný, pokorný; robiť niekomu niečo za ch-om (napr. vysmievať sa, ohovárať) neúprimne, falošne sa správať k niekomu; hovor. mať na ch-e tridsiatku, tri krížiky mať tridsať rokov; hovor. namastiť niekomu ch. nabiť ho; hovor. dať niekomu pár na ch. buchnátov; hovor. naložiť niekomu na ch. nabiť ho; hovor. naložiť niekomu veľa na ch. zavaliť ho prácou; na svojom, na vlastnom ch-e (napr. pocítiť, odniesť) na sebe; hovor. bývať, byť pánubohu za ch-om v odľahlom kúte sveta, kraja, ďaleko od ľudí; mráz mi chodí, behá po ch-e, zimomriavky mi chodia, behajú po ch-e výrazy strachu, hrôzy, zdesenia; nechá si, dá si na ch-e drevo rúbať všetko si k nemu možno dovoliť; pásy drať niekomu z ch-a veľmi ho biť, mučiť; od chrbta (napr. napadnúť, udrieť) odzadu, zákerne; kuch. srnčí ch. druh sladkého pečiva;
2. vrchná al. zadná časť niektorých predmetov: ch. ruky, ch. jazyka; ch. stoličky, fotela operadlo; ch. knihy časť knihy, na ktorej je väzba; ch. hory, pohoria dlhší vrchol hory al. pohoria; horský ch.;
chrbtový príd.: ch-é svaly, ch-é stavce; ch-á kosť chrbtica; pren. byť ch-ou kosťou niečoho hlavnou oporou, podstatnou zložkou
● človek bez ch-ej kosti bez pevných zásad, bezcharakterný; mať ch-ú kosť pevné zásady, charakter;
chrbátik, -a m. zdrob.