chrbát -bta m.
1. zadná časť ľudského tela od krku po pás: rovný ch., dať si ruky za ch., ležať na ch-e, sedieť ch-om k dverám, nosiť niečo na ch-e; naložiť niekomu veľa na ch. i fraz. zavaliť prácou
2. vrchná časť zvieracieho tela: ch. koňa
3. vrchná al. zadná časť niekt. predmetov: horský ch., ch. ruky, skrine, knihy
● → mráz mu chodí, behá po ch-e; → ukázať niekomu ch.; ohýbať ch. byť poslušný; mať → široký ch.; robiť niečo za ch-om; expr.: namastiť niekomu ch. zbiť ho; dať si na ch-e → drevo rúbať; byť, bývať → pánubohu za ch-om;
chrbtový príd.: ch-é svaly; ch-á kosť chrbtica i pren. hlavná opora
● byť bez ch-ej kosti bez pevných zásad;
chrbátik -a m. zdrob.
horeznačky tvárou a bruchom hore a zadnou časťou tela dolu (op. doluznačky) • horeznak (op. doluznak) • naznak: ľahol si horeznačky, horeznak do trávy; spadla naznak na dlážku • hore bruchom • na chrbát • na chrbte • zried.: horebrušky • horeznakom
klaňať sa 1. úklonom niekoho pozdravovať, robiť poklonu • ukláňať sa: klania sa, ukláňa sa úctivo všetkým prítomným • pozdravovať • menej vhodné zdraviť (s úklonom): s úklonom pozdravuje prichádzajúceho • zastar. uklonkovať sa (Vansová)
2. prejavovať mimoriadnu úctu • koriť sa: klaňajú sa mu, koria sa mu ako božstvu • uctiť (si) • vzdávať úctu: uctiť si krásu, vzdávať úctu kráse • cirk. adorovať • vzývať: adorovanie, vzývanie Boha • ohýbať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • zohýnať sa (poddávať sa vôli niekoho): (z)ohýbať sa pred vrchnosťou • fraz. zohýnať chrbát (servilne al. povoľne prejavovať pokoru) • pejor. plaziť sa (priveľmi úctivo, ponížene sa k niekomu správať): plazí sa pred šéfom • expr. podkiadzať: podkiadza vrchnosti
chrbát, chrbta m.
1. zadná časť ľudského tela od lopatiek po panvu; vrchná časť zvieracieho tela: vystretý, rovný, zhrbený ch.; narovnať, vystrieť ch. narovnať sa, vystrieť sa; plávať, ležať na ch-e horeznačky; založiť si ruky za ch., byť o niečo opretý ch-om, obrátený ch-om k niekomu, k niečomu; nosiť na ch-e (napr. batoh, dieťa); skrývať sa niekomu za ch-om, úder do ch-a, búchať, buchnúť niekoho do ch-a, dať niekomu po ch-e udrieť; potľapkať po ch-e (napr. koňa)
● má pekný ch. veľa znesie; palica mu skáče po ch-e bijú ho; vraziť niekomu nôž do ch-a zabiť ho, pren. zákerne zradiť; ukázať niekomu ch. odvrátiť sa od niekoho, prestať si ho všímať; ohýbať ch. pred niekým byť poslušný, poddaný, pokorný; robiť niekomu niečo za ch-om (napr. vysmievať sa, ohovárať) neúprimne, falošne sa správať k niekomu; hovor. mať na ch-e tridsiatku, tri krížiky mať tridsať rokov; hovor. namastiť niekomu ch. nabiť ho; hovor. dať niekomu pár na ch. buchnátov; hovor. naložiť niekomu na ch. nabiť ho; hovor. naložiť niekomu veľa na ch. zavaliť ho prácou; na svojom, na vlastnom ch-e (napr. pocítiť, odniesť) na sebe; hovor. bývať, byť pánubohu za ch-om v odľahlom kúte sveta, kraja, ďaleko od ľudí; mráz mi chodí, behá po ch-e, zimomriavky mi chodia, behajú po ch-e výrazy strachu, hrôzy, zdesenia; nechá si, dá si na ch-e drevo rúbať všetko si k nemu možno dovoliť; pásy drať niekomu z ch-a veľmi ho biť, mučiť; od chrbta (napr. napadnúť, udrieť) odzadu, zákerne; kuch. srnčí ch. druh sladkého pečiva;
2. vrchná al. zadná časť niektorých predmetov: ch. ruky, ch. jazyka; ch. stoličky, fotela operadlo; ch. knihy časť knihy, na ktorej je väzba; ch. hory, pohoria dlhší vrchol hory al. pohoria; horský ch.;
chrbtový príd.: ch-é svaly, ch-é stavce; ch-á kosť chrbtica; pren. byť ch-ou kosťou niečoho hlavnou oporou, podstatnou zložkou
● človek bez ch-ej kosti bez pevných zásad, bezcharakterný; mať ch-ú kosť pevné zásady, charakter;
chrbátik, -a m. zdrob.
(jeden) chrbát; (bez) chrbta; (k) chrbtu; (vidím) chrbát; (ó) chrbát!; (o) chrbte; (s) chrbtom;
(štyri) chrbty; (bez) chrbtov; (k) chrbtom; (vidím) chrbty; (ó) chrbty!; (o) chrbtoch; (s) chrbtami;