chrbát -bta m.
1. zadná časť ľudského tela od krku po pás: rovný ch., dať si ruky za ch., ležať na ch-e, sedieť ch-om k dverám, nosiť niečo na ch-e; naložiť niekomu veľa na ch. i fraz. zavaliť prácou
2. vrchná časť zvieracieho tela: ch. koňa
3. vrchná al. zadná časť niekt. predmetov: horský ch., ch. ruky, skrine, knihy
● → mráz mu chodí, behá po ch-e; → ukázať niekomu ch.; ohýbať ch. byť poslušný; mať → široký ch.; robiť niečo za ch-om; expr.: namastiť niekomu ch. zbiť ho; dať si na ch-e → drevo rúbať; byť, bývať → pánubohu za ch-om;
chrbtový príd.: ch-é svaly; ch-á kosť chrbtica i pren. hlavná opora
● byť bez ch-ej kosti bez pevných zásad;
chrbátik -a m. zdrob.
chrbát chrbta pl. N chrbty I chrbtami m.
chrbát chrbta L chrbte pl. N chrbty I chrbtami m. 1. ▶ zadná časť ľudského tela od pliec po pás: ohnutý, rovný, vystretý, zhrbený ch.; mať boľavý, stuhnutý ch.; dať si ruky za ch.; niesť batoh, plecniak, vrece na chrbte; naložiť niekomu veľa na ch. ↗ i fraz.; narovnať, vystrieť ch. narovnať sa, vystrieť sa; obrátiť zraneného na ch.; ležať, plávať, spať na chrbte horeznačky; byť o niečo opretý chrbtom; obrátiť sa chrbtom k niekomu ↗ i fraz.; udrieť, buchnúť niekoho do chrbta, po chrbte; robiť masáž chrbta; výstrih na šatách odhaľujúci celý ch.; prejsť za chrbtami poslucháčov; Čierny vstal a luplo mu v chrbte, odmietol nosiť ťažké vedrá malty na povalu. [V. Bednár]; Človek nevedel odhadnúť, ako sa má postaviť, aby vetru natrčil chrbát. [I. Habaj] 2. ▶ vrchná časť tela zvieraťa: škvrnitý ch. leoparda; ch. slona, ťavy; jašter s kožovitým hrebeňom na chrbte; pohladkať mačku po chrbte; naložiť náklad na ch. osla; Potom pomôžem otcovi vysadnúť na chrbát koňa, ktorý je k nemu bližšie. [J. Pohronský] □ kuch. srnčí chrbát a) podlhovastá rebrovitá forma na pečenie b) koláč upečený v tejto forme c) mäsový pokrm pripravený z chrbtovej časti srnca 3. ▶ vrchná al. zadná časť nejakého predmetu: ch. pohovky, skrine; ch. košele, saka, svetra zadný diel; ch. pažby pušky; ulička za chrbtami domov; Keď sa obrátil bokom k oknu, pritláčal si chrbtom ruky rozbitú peru. [P. Glocko] □ polygr. knižný chrbát a) časť knihy, ktorá spolu s doskami pevne spája do bloku zošité zložky a slúži na vonkajšie označenie knihy b) časť knihy, ktorá spolu s obálkou spája zložky do celku 4. ▶ pretiahnutý vypuklý terén so zaoblenou vrcholovou časťou: strmý skalný, zalesnený ch.; podmorský ch.; Videl som polia naklonené k riečke a za riečkou hôrny chrbát s priesekmi. [A. Chudoba]; Na kremennom chrbte podzemia pribúda tretie začadené miesto. [V. Ferko] □ Pozdišovský chrbát pohorie vo Východoslovenskej pahorkatine ◘ fraz. dať si na chrbte drevo rúbať/kálať pokorne znášať všetko, veľa strpieť; držať/kryť niekomu chrbát ochraňovať niekoho (obyč. v riskantnej, nelegálnej a pod. činnosti); dýchať niekomu na chrbát a) byť, ísť v tesnej blízkosti za niekým (obyč. s úmyslom sledovať, kontrolovať a pod.) b) vyrovnávať niečí náskok, dobiehať niekoho (v športe, v práci a pod.); hrbiť chrbát a) trpne sa zmierovať s okolnosťami b) správať sa ponížene; kryť sa/schovávať sa za cudzí/niečí chrbát a) (obyč. v riskantnej, nelegálnej a pod. činnosti) snažiť sa preniesť zodpovednosť na iného b) prejaviť nedostatok odvahy; kryť si chrbát byť obozretný, nedať sa zaskočiť; mať na chrbte klobásy mať na tele stopy po bitke, modriny podlhovastého tvaru spôsobené bitkou; mať široký chrbát veľa zniesť; mať/niesť päť/šesť/sedem/osem krížikov na chrbte mať päťdesiat/šesťdesiat/sedemdesiat/osemdesiat rokov; expr. môže mi vyliezť na chrbát nezáleží mi na ňom, na jeho mienke; mráz mi chodí/behá/ide po chrbte al. zimomriavky mi chodia/behajú/idú po chrbte pociťujem strach, hrôzu a pod.; na svojom/vlastnom chrbte [niesť, pocítiť, odniesť niečo] na sebe; naložiť niekomu veľa na chrbát prideliť niekomu veľa úloh, povinností a pod.; expr. namastiť niekomu chrbát zbiť niekoho; nedať si na chrbte drevo kálať ohradiť sa voči neprávosti, zneužívaniu; obrátiť sa chrbtom k niekomu, k niečomu prestať dbať na niekoho, na niečo, odvrátiť sa od niekoho; od chrbta [udrieť, napadnúť] zaútočiť na niekoho odzadu, zákerne; ohýbať/kriviť chrbát ponižovať sa pred niekým, poklonkovať sa niekomu; [byť, bývať] pánubohu za chrbtom byť, bývať na odľahlom mieste, ďaleko od ľudí; robiť niečo za chrbtom/poza chrbát niekoho konať bez vedomia niekoho, konať neúprimne, falošne; ukázať niekomu chrbát a) odvrátiť sa od niekoho b) odísť preč; voziť sa na chrbte niekoho využívať niekoho; vraziť niekomu dýku/nôž do chrbta a) zákerne, zradne napadnúť niekoho b) zradiť niekoho; zahodiť niečo za chrbát prestať si niečo všímať, prestať sa trápiť pre niečo ▷ chrbátik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1 – 3: položiť dieťa na ch.; Hladkám mu [sŕňaťu] chudý chrbátik. [R. Moric]; chlápätko s trojkou na chrbátiku [Vč 1983]
horeznačky tvárou a bruchom hore a zadnou časťou tela dolu (op. doluznačky) • horeznak (op. doluznak) • naznak: ľahol si horeznačky, horeznak do trávy; spadla naznak na dlážku • hore bruchom • na chrbát • na chrbte • zried.: horebrušky • horeznakom
klaňať sa 1. úklonom niekoho pozdravovať, robiť poklonu • ukláňať sa: klania sa, ukláňa sa úctivo všetkým prítomným • pozdravovať • menej vhodné zdraviť (s úklonom): s úklonom pozdravuje prichádzajúceho • zastar. uklonkovať sa (Vansová)
2. prejavovať mimoriadnu úctu • koriť sa: klaňajú sa mu, koria sa mu ako božstvu • uctiť (si) • vzdávať úctu: uctiť si krásu, vzdávať úctu kráse • cirk. adorovať • vzývať: adorovanie, vzývanie Boha • ohýbať sa • ohýnať sa • zohýbať sa • zohýnať sa (poddávať sa vôli niekoho): (z)ohýbať sa pred vrchnosťou • fraz. zohýnať chrbát (servilne al. povoľne prejavovať pokoru) • pejor. plaziť sa (priveľmi úctivo, ponížene sa k niekomu správať): plazí sa pred šéfom • expr. podkiadzať: podkiadza vrchnosti
chrbát, chrbta m.
1. zadná časť ľudského tela od lopatiek po panvu; vrchná časť zvieracieho tela: vystretý, rovný, zhrbený ch.; narovnať, vystrieť ch. narovnať sa, vystrieť sa; plávať, ležať na ch-e horeznačky; založiť si ruky za ch., byť o niečo opretý ch-om, obrátený ch-om k niekomu, k niečomu; nosiť na ch-e (napr. batoh, dieťa); skrývať sa niekomu za ch-om, úder do ch-a, búchať, buchnúť niekoho do ch-a, dať niekomu po ch-e udrieť; potľapkať po ch-e (napr. koňa)
● má pekný ch. veľa znesie; palica mu skáče po ch-e bijú ho; vraziť niekomu nôž do ch-a zabiť ho, pren. zákerne zradiť; ukázať niekomu ch. odvrátiť sa od niekoho, prestať si ho všímať; ohýbať ch. pred niekým byť poslušný, poddaný, pokorný; robiť niekomu niečo za ch-om (napr. vysmievať sa, ohovárať) neúprimne, falošne sa správať k niekomu; hovor. mať na ch-e tridsiatku, tri krížiky mať tridsať rokov; hovor. namastiť niekomu ch. nabiť ho; hovor. dať niekomu pár na ch. buchnátov; hovor. naložiť niekomu na ch. nabiť ho; hovor. naložiť niekomu veľa na ch. zavaliť ho prácou; na svojom, na vlastnom ch-e (napr. pocítiť, odniesť) na sebe; hovor. bývať, byť pánubohu za ch-om v odľahlom kúte sveta, kraja, ďaleko od ľudí; mráz mi chodí, behá po ch-e, zimomriavky mi chodia, behajú po ch-e výrazy strachu, hrôzy, zdesenia; nechá si, dá si na ch-e drevo rúbať všetko si k nemu možno dovoliť; pásy drať niekomu z ch-a veľmi ho biť, mučiť; od chrbta (napr. napadnúť, udrieť) odzadu, zákerne; kuch. srnčí ch. druh sladkého pečiva;
2. vrchná al. zadná časť niektorých predmetov: ch. ruky, ch. jazyka; ch. stoličky, fotela operadlo; ch. knihy časť knihy, na ktorej je väzba; ch. hory, pohoria dlhší vrchol hory al. pohoria; horský ch.;
chrbtový príd.: ch-é svaly, ch-é stavce; ch-á kosť chrbtica; pren. byť ch-ou kosťou niečoho hlavnou oporou, podstatnou zložkou
● človek bez ch-ej kosti bez pevných zásad, bezcharakterný; mať ch-ú kosť pevné zásady, charakter;
chrbátik, -a m. zdrob.
cherbát p. chrbát
chrbát m. (chrbiet, chrbuot, chribet, cherbát) 1. csl zadná časť ľudského tela od pliec po kríže: Som sa nazvlákala batohou sena na chrpťe! (Dol. Lehota DK); Bosorki že boľi obráťené chrptom do oltára (Blatnica MAR); Chlapi si brávali aj po dva košiare: edom napredog a edom na chrbuot (Čelovce MK); Báťa mau̯ hóle drék aj hóle chrbiet (Ozdín LUČ); Krátke vrkoče skáču po chrbáťe (Bánovce n. Bebr.); Jatelinu nésól na chrpce (Blatné MOD); Tak poton že najlepší chlab išól pre nú a zebrál hu na chrbet (Ružindol TRN); Bačuofka ňesla mľieko ve zbenke s cholvarku, na chrpťe sa to zmuťelo, kim prišla (St. Bystrica KNM); Taku terhu ňebudzem vlačidz na herbece! (Spiš. Podhradie LVO); Domu ho (roj) doňešľi f trauňici na hripce (Rozhanovce KOŠ) L. ísť chrptom (Blatnica MAR) - pospiatky; dostac po herbece (Spiš. Štvrtok LVO) - údery na chrbát F. ot cherpta udrieť (Betliar ROŽ) - nečakane; za chrbád ňeviďieťi, ňemerkovaťi (V. Lom MK) - byť neopatrný, neostražitý; nosiť cipou na chrpťe (Pukanec LVI) - byť hrbatý; biťi za chrptom (V. Lom MK), pánubohu za chrptom (Rim. Píla RS), bivac panubohu za chriptom (Brezina TRB) - ďaleko, na zastrčenom mieste; namasťiť chrbiet (Rim. Píla RS) - zbiť; zaplacit chrbátom (Bošáca TRČ), ukiazať chrbiet (Rim. Píla RS) - utiecť; chrbád ho svrbí (Lukáčovce HLO) - vyčíňa, chce dostať bitku; ňedá si na chrbáťe hrah mlácit (Bošáca TRČ) - nedá so sebou hocičo robiť; držaď za šetko chrbát (Prosné PB) - byť zodpovedný za všetko; skovávac sa za cudzí chrbát (Bošáca TRČ) - nechcieť brať zodpovednosť za svoje konanie; na chrpťe mu napísau̯ obligátor (Stožok ZVO) - zbil ho; nescel bi son ci poščat chrbáta (Bošáca TRČ) - byť v tvojej koži; mraz mu po chripce prebehnul (Brezina TRB) - zľakol sa; má uš šest kríškóv na chrbáťe (Bošáca TRČ) - má šesťdesiat rokov; staroba chrpte ohíba (Kociha RS) - človek sa na starosť hrbatí; človek si pretkladá a pambo to za chrbet otkladá (Lukáčovce HLO) - človek mieni, Pán Boh mení 2. vrchná časť zvieracieho tela: Či bou̯ krásnej (jeleň), tej rohe si držau̯ na chrpťe dou̯ (V. Lom MK); Aj kec con dav konom pokrovce na chrpti, precca nachládli na téj zime (Brestovany TRN) L. hrubí chrbet (Revúca) - časť chrbta ošípanej medzi lopatkami; meso s ťenkiho chrpta (Mur. Dl. Lúka REV) - krátke karé F. štajerák má chrbát jak stvól (Vaďovce MYJ) - široký 3. csl zadná al. horná časť predmetov: Putňa má chrbát rovní a poton dovúkola (Prochot NB); Opši mi chrbát na kabáce! (Prosné PB); Cali chribed mal na geroku zababrani (Dl. Lúka BAR); chrbá_truhli (Iľanovo LM); chrbet kňihi (Malacky)
chrbiet p. chrbát
chrbuot p. chrbát
chribet p. chrbát
chrbát [-át; ch(e)rbet] m 1. zadná časť ľudského tela od lopatiek po panvu; vrchná časť zvieracieho tela: byl paliczemi bity na chrbetie (ŽK 1473); buronek plavy na hrbate perasty (H. SÚČA 1688); (dievčatko) na chrbte hrb melo (RTA 17. st); očy lidske, čo ge za chrptom, neweďá (GV 1755) vzadu; vdovy na svojem mizernem chrbate raždinu z hory nosia (VÍGĽAŠ 1790 LP); pritachni mu (koňovi) chwost pres cherbet (RG 18. st); x. pren položil sy zármutky na chrbťe nassem (MP 1718) zarmútil si nás; bohowe za chrptem prace cnosťi položyli, aby lide bez poteňi cnosť nenadobyli (GP 1782) F. za ch-om a. v bezprostrednej blízkosti: Turek nam za chrptom rabuge (ORLOVÉ 1664); smrt za chrptem stogi; smrt mladym za chrptem čyha (GŠ 1758); piet soldatúw strážnych za dobrú chwily nasledownykuw za chrbtem miely (PeP 1770); b. kde človek nevidí a nepočuje; contumeliose aliqvid dicere de absentibus: za chrbtem utrhati (KS 1763); c. pod záštitou: dobře gest křestianským filozofum za hrbétem Krystowým a Pawlowým s Sokratesem aneb s Arysstotelem o nesmrtedlnosti filozofowati (StN 1785); ch. podvoliť čomu poddať sa: Pan nebe y zeme da sa tak wazat gako zločzinec a chrbet temu podwoli (SJ 18. st); obracať sa (s) ch-om, obrátiť ch. ku komu odvracať sa, zavrhovať, odvrátiť sa, zavrhnúť: hrissnicy obratili chrbet k Bohu (GŠ 1758); kďiž sa k nemu štesťj chrbtem obrácá (BN 1790); z chrptem se obratiss ku Bohu (CDu 18. st); zavrhnúť koho za ch. zatratiť: ja w Pana duffat budu, neb wjm, že mne nezawrhne za chrbet (Pie 18. st); klásť, odhodiť, položiť, zahodiť čo za ch. nechať, nechávať niečo bez povšimnutia, nevenovať pozornosť niečomu: aniž to za hrbet položjm, nechť k tomu pán také priložj kráťké propowěďenj (FP 1744); odhodil sy rečy moge za chrbet newďečňe (GŠ 1758); hrjch twug za hrbet kladess (ŽP 1788); Pane, zahodil sy za swúg chrbet wssecky hrjchi mé (BlR 18. st) odpustil si mi ich; zostávať za ch-ami vzďaľovať sa: okolične osady zustavali za chrbty našimi (ČAJKOV 1690 LP); (po)dať, dávať ch. komu, ch. ukázať utiecť, utekať: haydussi vleksse se počtu podali gim chrbty (RUŽOMBEROK 1605); hostis retro cessit: neprjtel ukázal hrbet, paty, utekl (WU 1750); convertere terga: chrbet dati, utekati (KS 1763); (vojaci) nepritely chrbet dáwaly (PeP 1771); brať mnoho na svoj ch. brať si veľa na zodpovednosť: neber mnoho na twug chrbet (GŠ 1758); bremeno z ch-a koho snímať odbremeňovať niekoho: Pane, brjme naložene z meho chrbta znjmass (Pie 18. st); naklásť na ch. komu zbiť niekoho: wssak gu ga nagdem, gjnakssie geg na chrbat nakladiem (BYSTRIČKA 1761); udrieť na ch. komu, potierať po ch-e koho napadnúť odzadu niekoho: (Telemach) okolo wssech wogakuw obwedl a nepratelum na chrbet uderil (PT 1796); hagdusy sa sylňe branili, ale Nemec gjch y po hrbte potjral, takže nekteré hajdustwo utjkat muselo z obudwoch stran (ŽD 1799); za ch. sa schovať správať sa zbabelo: obtegere se corpore alicujus: za ňečj chrbet seba skowati (KS 1763); stáť za ch-om koho, komu súhlasiť s niekým, podporovať niekoho: fatens w ten čzas za chrbtom panskym stal (BOBROVNÍK 1699); když budess w stesti a w hodnosti postaweny, wseci ti za chrbtom stoga (MS 1758) 2. koža, kožušina zo zvieracieho chrbta: 15 chrptow lisstych (PARÍŽOVCE 1564); kože ruzno su, budto chrbti aneb podbrussky (CA 1676); horrentia terga suum: ssťetinowaté chrbti swinské (KS 1763); za kus chrbata ssowcowskeho na podosswy fl 2 (PRIEVIDZA 1797) 3. vrchná al. zadná časť nej. predmetu: kamen w teg medzy bywal zakopany, kteremu toliko chrbet bolo wydat ze zeme (BOBROVNÍK 1699); pjsmo, ktere na chrbet knihi pisali (KS 1763); chrbét geg (zeme) z ornimi zelezy prerezáwat (PT 1778) P. tpn meta Na Kozi chrbty (Č. LEHOTA 1460); chrb(á)tový [chrebe-], chrbetný príd k 1: bolesty chrbetnie (HL 17. st); vertibulum: chrbetny prehjb; spina dorsi: chrbtowá kost; celetes: chrbetny koňe na utekánj (KS 1763) jazdecké; vertebra: prihibi w chrebetowe kosti (DSL 18. st); k 2: czambatowy kozuch chrptowy (s. l. 1564 E); lýsstie futro chrbatovuo (KRUPINA 1721); k 3: dorsum in mari: w prostredku mora chrbetný skala (KS 1763); -ik dem k 1: malim djtkam chrbatik mazati (RT 17. st)