chróm -u m. veľmi tvrdý striebrobiely kov, chem. prvok, zn. Cr;
chrómový príd.: kyselina ch-á; ch-á oceľ
chróm -mu m.
chróm -mu m. ⟨gr.⟩ 1. chem. ▶ veľmi tvrdý striebrobiely kov, prvok, zn. Cr chromium: oxidy chrómu; toxické zlúčeniny chrómu 2. hovor. ▶ časť objektu al. predmetu s chrómovým povrchom: leštiť ch. na aute; Letisko bolo na dohľad, rozložitá sklená budova, chróm v zábleskoch slnka. [V. Švenková]
chróm -u m. ‹g› chem. striebrobiely tvrdý kovový prvok zn. Cr
chróm, -u m. chem. jeden z kovových prvkov (značka Cr);
chrómový príd.: ch-á ruda, ch-á oceľ, ch-á liatina; ch-á farba žltá