chrám -u m. väčšia budova určená na bohoslužby, kostol: gotický ch.;
pren. kniž. miesto zasvätené niečomu: ch. vedy, kultúry;
chrámový príd.: ch-á klenba; ch-á hudba
chrámový -vá -vé príd.
chrámový -vá -vé príd. ▶ vzťahujúci sa na chrám, cirkevnú stavbu určenú na náboženské obrady; nachádzajúci sa v chráme; príznačný pre chrám: chrámová klenba, veža; chrámová loď pozdĺžna al. priečna časť chrámu oddelená od svätyne stĺpmi, priestor medzi svätyňou a vstupnou časťou chrámu; chrámové okno; ch. zbor, spev; chrámová hudba cirkevná hudba hraná v kostole; chrámové ticho; indická chrámová tanečnica □ Chrámová hora posvätné miesto judaizmu, islamu a kresťanstva, kde kedysi stáli dva židovské chrámy, dnes mešita al-Aksá
cirkevný týkajúci sa cirkvi; cirkvou ustanovený, uznaný, v cirkvi platný • náboženský: cirkevný, náboženský obrad (op. svetský); cirkevný, náboženský rozkol • klerikálny (súvisiaci s klérom): klerikálne kruhy, záujmy • kánonický: kánonické právo, kánonické knihy • chrámový: chrámová hudba
p. aj náboženský
chrám, -u m. kniž. budova určená na bohoslužby, kostol: pohanské ch-y; farský, biskupský ch.; gotický ch.;
pren. miesto niečomu zasvätené, venované, stánok, príbytok: ch. Tálie divadlo; ch. umenia, vedy o mieste, kde sa pestuje umenie, veda; ch. prírody obyč. o lesoch, horách; ch. lásky o milujúcom srdci;
chrámový príd.: ch-á loď, ch-á klenba; ch-á hudba
chrám m. 1. budova na vykonávanie bohoslužieb, kostol: Aňi boží chrám ňenašťivuje (Mur. Dl. Lúka REV); chrám Pána (Sučany MAR) F. hofercuvali to na chrám hrtánskí (Bošáca TRČ) - žart. prepili 2. strgem prístrešie pri poľných hospodárskych budovách: chrám (Rat. Zdychava RS); chrámový príd. zried. k 1: chrámové dvere (Martin)