chrám -u m. väčšia budova určená na bohoslužby, kostol: gotický ch.;
pren. kniž. miesto zasvätené niečomu: ch. vedy, kultúry;
chrámový príd.: ch-á klenba; ch-á hudba
chrám -mu pl. N -my I -mami m.
chrám -mu pl. N -my m. ▶ väčšia cirkevná (kultová) stavba určená na náboženské obrady, sakrálna budova, kostol, cerkev; syn. svätyňa: ch. Boží, Boží ch.; katedrálny ch.; gréckokatolícky, evanjelický, budhistický ch.; pohanské chrámy; mestské centrum s chrámami; kupola, hlavný oltár, interiér chrámu; vchod do chrámu; výročie posvätenia chrámu; obhliadka neskorogotického chrámu; chodiť do chrámu na omše; pren. kniž. divadlo má byť chrámom kultúry miestom venovaným, zasväteným kultúre □ Artemidin chrám v Efeze zvyšky chrámu, ktorý sa nachádza v dnešnom Turecku a považuje sa za jeden zo siedmich divov sveta; Diov chrám v Olympii staroveký grécky chrám na západe Peloponézskeho polostrova s obrovskou sochou boha Dia, ktorá sa považuje za jeden zo siedmich divov sveta; Jeruzalemský chrám hlavná židovská svätyňa postavená v 10. stor. pred n. l. za vlády kráľa Šalamúna, neskôr viackrát prestavaná, Šalamúnov chrám; Chrám sv. Petra hlavný rímskokatolícky kostol v Ríme privilegovaný pápežom, Bazilika sv. Petra ▷ chrámik -ka pl. N -ky m. zdrob.: Miniatúrny ostrovný chrámik na miniatúrnych skalách. [A. Hykisch]
chrám p. kostol
kostol sakrálna budova: farský kostol • chrám (väčší kostol): gotický chrám • dóm (biskupský sídelný kostol): košický dóm • katedrála (biskupský sídelný kostol): baroková katedrála • bazilika (kostol s nepárnym počtom lodí): Bazilika sv. Petra v Ríme • svätyňa (budova určená na náboženské obrady): kresťanská svätyňa • kaplnka (menší kostol bez vlastnej farskej správy): kaplnka v poli • zried. kaplica: zámocká kaplica (Jégé) • modlitebnica • modlitebňa (budova al. miestnosť na vykonávanie modlitieb) • Boží dom • dom modlitby • svätostánok (Figuli) • sobor (pravoslávny kostol) • synagóga (židovský kostol) • mešita • džamija (mohamedánsky kostol)
chrám, -u m. kniž. budova určená na bohoslužby, kostol: pohanské ch-y; farský, biskupský ch.; gotický ch.;
pren. miesto niečomu zasvätené, venované, stánok, príbytok: ch. Tálie divadlo; ch. umenia, vedy o mieste, kde sa pestuje umenie, veda; ch. prírody obyč. o lesoch, horách; ch. lásky o milujúcom srdci;
chrámový príd.: ch-á loď, ch-á klenba; ch-á hudba
chrám m. 1. budova na vykonávanie bohoslužieb, kostol: Aňi boží chrám ňenašťivuje (Mur. Dl. Lúka REV); chrám Pána (Sučany MAR) F. hofercuvali to na chrám hrtánskí (Bošáca TRČ) - žart. prepili 2. strgem prístrešie pri poľných hospodárskych budovách: chrám (Rat. Zdychava RS); chrámový príd. zried. k 1: chrámové dvere (Martin)
chrám m kostol: rad posluchal slowo Pane w chrame (RUŽOMBEROK 1605); služby božj odprawowane bywagj w kostele, chráme, w kterem gest swatina z oltarem, sakrestie, kazatedlnjce, stolice, chory a krstedlnjce (OP 1685); k sobassu do chramu Pane čistym srdcem pristupity (KLÁŠTOR p. Z. 1724); w chrame božim nepobožnie se sprawugu (KT 1753); x. pren z tohoto chramu zemského kráčeti do nebeského (CC 1655) z pozemského života; -ový príd: chramowe duchody (ŠV 1675); zwoneček chrámowý (StN 1786); chramowy zakon (SS 18. st)