chovný -ná -né príd. ▶ súvisiaci s chovom; určený na chov: ch. dobytok; chovná sezóna; chovná stanica; chovná klietka; chovné rybníky; medzinárodná chovná výstava poľovníckych teriérov; zvyšovanie chovnej kvality □ zootech. chovná hodnota schopnosť zvieraťa prenášať svoje úžitkové vlastnosti na potomstvo; chovná kondícia súčasný stav pripravenosti organizmu zvieraťa na chov; chovná línia geneticky veľmi vyrovnaný chov jedného plemena zvierat, ktoré majú spoločného predka, líniový chov, líniová plemenitba; chovný cieľ chovateľmi stanovené požiadavky na morfologické, reprodukčné a úžitkové vlastnosti zvierat, ktoré sa majú dosiahnuť za isté obdobie; chovné vlastnosti psychicko-sociologické vlastnosti zvierat vplývajúce na úspešný chov (temperament, prítulnosť, starostlivosť o mláďatá a pod.); chovná zver kvalitná zver, ktorá má predpoklady stať sa základom budúcich populácií, nádejná zver