Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

chovať nedok.

1. venovať sa chovu zvierat: ch. dobytok, zajace, včely

2. živiť, opatrovať: ch. kŕdeľ detí

3. kŕmiť: ch. psa mäsom, mačku mliekom; dobre, zle ch. niekoho

4. kniž. prechovávať (význ. 2): ch. (v sebe) nádej, obavy

expr. ch. hada na (vlastných) prsiach preukazovať dobro tomu, kto si to nezaslúži;

opak. chovávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chovať ‑á ‑ajú nedok. (venovať sa chovu; živiť)

chovať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. vhodnejšie správať sa, počínať si


chovať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok.

chovanie -nia s. ▶ spôsob správania sa v styku s ľuďmi, vhodnejšie správanie, vystupovanie: vybrané, spoločenské, bezočivé, neslušné ch.; dostať zlú známku z chovania; za také ch. sa môžeš hanbiť! ▷ ↗ i chovať sa


chovať sa -vá sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. 1. (ako (ku komu, k čomu)) ▶ v styku s niekým, s niečím istým spôsobom konať; istým spôsobom sa prejavovať, vhodnejšie správať sa, počínať si: ch. sa slušne, prívetivo, ignorantsky, odmietavo, povýšenecky; ch. sa k niekomu nevľúdne; chovajme sa k zvieratám ako k súčasti prírody
2. (ako) ▶ (o veciach, o javoch) ukazovať ohlas, reakciu na istý popud, vhodnejšie prejavovať sa, reagovať, pôsobiť: voda sa ináč bude ch., ak ju budeme skúmať chemicky
opak. chovávať sa -va sa -vajú sa -val sa


chovať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. i chovať si (čo (na čo)) ▶ venovať sa chovu (obyč. úžitkových) zvierat; syn. dochovávať, držať: ch. statok, zajace, psa, rybičky; ch. prasce na mäso, kozu na mlieko; zvieratká (si) možno ch. v páre; choval holuby na výstavu; škrečok zlatý patrí k najčastejšie chovaným zvieratkám
2. (koho, čo (čím)) ▶ podávať potravu; syn. kŕmiť: ch. husi kukuricou; ch. psa zvyškami zo stola; dobre niekoho ch.
3. (koho, čo) ▶ starať sa o živobytie niekoho, niečoho; poskytovať výživu niekomu, niečomu, hmotne niekoho zaopatrovať; syn. živiť, vyživovať, opatrovať: ch. početnú rodinu; ch. dve siroty; Trocha mi je smutno, mám výčitky svedomia, že ma Svitkovci zadarmo chovajú. [L. Ťažký]
4. kniž. (čo) ▶ mať, pestovať v sebe, obyč. niečo nehmotné, prechovávať: ch. v sebe strach z výšok, nádej, výčitky; ch. túžby; Keď dakedy sem prídem ako hosť, poznám, čo ten kraj v sebe chová. [P. Bunčák]
fraz. zastar. chovať niekoho ako pavúka kŕmiť niekoho vyberanými jedlami; chovať hada na hrudi/na [vlastných] prsiach a) ujať sa zlého, nevďačného človeka, živiť zradcu b) preukazovať dobro tomu, kto si to nezaslúži
opak. chovávať (si) -va (si) -vajú (si) -val (si); dok. k 2nachovať


nachovať -vá -vajú -vaj! -val -vajúc -vaný -vanie dok. 1. (čo (čím)) ▶ podať zvieratám potravu, nasypať krmivo, nakŕmiť: n. dobytok; n. psíka; n. mačku mliekom; starká vždy najprv nachovala statok; pred odchodom z domu nezabudni n. hladošov a upraviť im pelech
2. (koho (čím)) ▶ dať niekomu jedlo, aby sa nasýtil; podať potravu priamo do úst, nakŕmiť, nasýtiť: nachovaj deti a ulož ich spať; dobre ho nachovali opekaným mäsom; Ako sa vám len odmením, že ste ma nachovali, pritúlili na nocľah? [A. Habovštiak]; Smäd uhasí, nachová. To je vôňa domova. [Sln 1972]
nedok.chovať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

držať 1. mať v ruke, v zuboch a pod. a nepustiť • zvierať (veľmi pevne držať): držať, zvierať predmet kliešťaminár. al. expr. trímať: trímal v ruke starý album

2. zachovávať v istom stave, polohe a pod. • udržiavaťmať: držala, udržiavala, mala šaty, domácnosť v poriadkunár. al. expr. trímať: trímal hlavu hore

3. mať uložené, uschované • prechovávaťmať: cennosti držia, prechovávajú, majú v trezoreuschovávaťopatrovať: uschovávať, opatrovať niečo na tajnom miesteskrývaťukrývaťschovávaťprekrývať (tajne): utečenca skrývali, prekrývali v pivnicichovať: všetky staré listy chová v bielizníkunár. al. expr. trímať: spomienky stále trímal v srdci

4. uskutočňovať niečo sľúbené • dodržiavať: vie držať, dodržiavať dané slovozachovávaťplniťspĺňať: zachováva, plní dohodnuté podmienky

5. p. chovať 1 6. p. pokladať 7. p. dbať, starať sa 1 8. p. nadŕžať


chovať sa1 p. jesť 2


chovať sa2 p. správať sa1 1


chovať 1. venovať sa chovu zvierat • dochovávať: chovať, dochovávať dobytok vo veľkompestovať (včely) • hovor. držať: už nedržíme ovce, včelyexpr. piplať sanár. expr. kublať: piple sa s hydinou, kuble kuriatkaexpr. peľhať (úzkostlivo, s námahou; aj o deťoch)

2. podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • kŕmiť: chová, kŕmi husi kukuricou; chová, kŕmi na rukách dieťaživiť: živiť mláďa mliekomdojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala dieťa celý rokplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko): plekať teľahovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí) • obročiť (kŕmiť obrokom) • nár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka hydiny) • expr.: pchaťnapchávať (podávať veľa jedla, potravy niekomu) • kniž.: sýtiťnasycovať (robiť sýtym): deti sýti chlebom

3. p. živiť 1


jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiakypožívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedláexpr.: žuťžuvať: Čo žuješ?expr. zjemn.: papaťpapkaťhamkaťjedzkaťhryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičkuexpr. lupkať: lupká koláče jeden za druhýmexpr.: ujedaťuhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syromzajedať siujedať sipochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žraťexpr.: hltaťchľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sapchať sadžgať sanadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťamipejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba haluškyexpr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťouexpr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholufraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sanasycovať saživiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod rukustolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa domahovor. chovať sazastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov


kŕmiť podávať potravu (zvieratám al. ľuďom) • chovať: kŕmi, chová prasce kukuricou; kŕmi, chová dieťa kašouhovor. futrovať (zvieratá, expr. i ľudí): futruje deti koláčmikniž. sýtiťnasycovať (robiť sýtym): hladnú spoločnosť sýti, nasycuje chlebíčkamiexpr.: pchaťnapchávať (podávať obyč. množstvo jedla): pchá, napcháva sa cukríkminár. štopať (napchávať kukuricu do zobáka): štopať husživiť: Čím živíte rybky v akváriu?obročiť (kŕmiť obrokom): obročiť konedojčiťpridájaťnadájať (dávať dieťaťu materské mlieko): dojčila, pridájala syna iba mesiacplekaťnár. pľagať (dávať zvieraciemu mláďaťu materské mlieko) • expr. peľhať (dobre kŕmiť): peľhať brava


opatrovať poskytovať všestrannú starostlivosť, aby niekto mal, čo potrebuje, aby bolo všetko v poriadku • starať sa (o niekoho, o niečo): opatrovať chorého, starať sa o choréhobrať niekoho do opatery/pod opateru: od nového roka berie vnúča do opatery, pod opaterumať v opatere: rodičov má v opatere dcéraošetrovať: ošetruje stromyobsluhovať: obsluhuje dojnicepestovaťhovor. šľachtiť (z hľadiska krásy, ušľachtilosti): pestuje si ruky, vlasy; šľachtí si, pestuje si bradu, tvár; starostlivo pestovať materinskú rečobchádzaťobchodiť: celý deň opatruje, obchádza, obchodí rodinubedliťbdieťdávať pozordozerať (starať sa, aby niečo prebiehalo po poriadku): bedliť, bdieť nad deťmi; dávať pozor, dozerať na strojevarovať: ostať doma varovať domchovaťkŕmiť (poskytovať potravu): chová, kŕmi početnú rodinu


pestovať 1. poskytovať všestrannú starostlivosť rastlinám, zried. aj zvieratám, aby priniesli úžitok al. potešenie • dopestúvaťdorábať: pestovať, dopestúvať, dorábať cukrovú repu, sóju; pestuje doma kanárikasadiť: každoročne sadí dve hriadky mrkvykultivovaťšľachtiť (pestovať šľachtením, cieľavedomým obrábaním): šľachtí, kultivuje rozličné odrody jabĺkošetrovať: jahodnisko starostlivo ošetrujechovať (zvieratá): vo veľkom chovajú nutrie

2. zaoberať sa niečím s cieľom zveľaďovať to • rozvíjať: estetické cítenie treba pestovať, rozvíjať od detstvacibriťbrúsiťkultivovať: cibrí, brúsi svoje vystupovanie, svoj vkus; kultivovanie spisovného jazykazošľachťovaťmenej vhodné zušľachťovaťzdokonaľovať: hru na klavíri treba ustavične zošľachťovať, zdokonaľovať

3. starostlivo zachovávať v dobrom stave (najmä z hľadiska vzhľadu) • starať sa (o niečo): pestuje si vlasy, nechty, stará sa o vlasy, nechtyudržiavať: udržiavaná postava

4. držať dieťa na rukách a obyč. jemnými pohybmi ho tíšiť • varovať: pestuje, varuje plačúce dojčanosiť na rukáchexpr. čičíkať: celú noc nosí na rukách, čičíka choré dieťa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chovať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) dochovávať zvieratá: ch. kone. dobytok, včely, brava;

2. (koho) živiť, opatrovať: chová dve siroty. (Tim.)

ch. hada na prsiach živiť zradcu, nepriateľa;

3. (čo, koho čím, ľud. i na čom) kŕmiť, živiť; dávať niekomu pokrm, stravu: ch. husi chlebom, ch. psa mäsom, dobre, zle niekoho, niečo ch., dobre chovaný brav; sluhov zle chováte (Tim.)

ľud. ch. niekoho na mlieku a mede veľmi dobre; hovor. chovať niekoho ako pavúka kŕmiť vyberanými jedlami;

4. kniž. (čo) prechovávať, mať k sebe: ch. (v sebe) obavy, nádeje, túžby; V hlave všelijaké myšlienky o budúcnosti chová. (Kal.);

opak. chovávať, -a, -ajú;

dok. k 1 dochovať, odchovať, k 2, 3 vychovať

|| chovať sa1 ľud. stravovať sa, byť niekde na strave: Choval sa u susedov. (Kuk.)


chovať sa2, -á, -ajú nedok.

1. (bezpredm. i ku komu) správať sa, držať sa, počínať si: dobre, zle, slušne, neprístojne, prívetivo, odmietavo sa ch.; choval sa ku mne veľmi láskavo; nevie sa ch. nezachováva zásady slušného správania;

2. (o veciach, len v odbornom štýle) prejavovať sa, pôsobiť, reagovať: Alkaloidy sa chovajú ako organické zásady.

chovať sa1 nedok.
1. strsl, zsl byť niekde na strave, stravovať sa: Pastier sa chová len u nás (St. Hory BB); Nechová sa se mnú (Blatné MOD); Ten náž dvoran bívá tam nazatku sám, ale chová sa u nás (Brestovany TRN); A de sa tan téj Bratislave chováš? (Šurany NZ)
2. zdržiavať sa, žiť: Doki som bola menšia, som sa na tom laze chovala (Podmanín PB)


chovať sa2 nedok. csl správať sa, držať sa: Slušňe sa chovau̯ pri stoľe (Mošovce MAR); Keré ďeťi sa (k rodičom) jako chovajú (Chocholná TRČ); Dobre sa tam chovaj! (V. Bielice TOP); Vedzá sa pekne chovat tí dzeci (Červeník HLO); Šumňe śe tam chovaj! (Dl. Lúka BAR); Jak śe tam chovaš?! (M. Zalužice MCH)


chovať1 nedok.
1. csl dochovávať, venovať sa chovu zvierat: Chová dvoje svín (Bobrovec LM); Bíčki ťieš chovali (Detva ZVO); Obecnej koziar chovau̯ obecneho capa (Čelovce MK); Me smo statku chovaľi tedej ažda zo dvacat kusó (Uhorské LUČ); Obecného kanca chovali a že ten sa vilomil s chléva (Ružindol TRN); A tedi falár aj kravi choval, moselo sa dávad aj seno (Kostolné MYJ); Chovali kerisi tak pet-šes kuskov krav, dva koňe (Riečnica KNM); Muśel som statki hovac, žebi buľi dajake koruni v dome (Spiš. Štvrtok LVO); Jeden gazda choval bika pre cali valal (Dl. Lúka BAR); Išol ja staviac novi pčolňik, bo še oplaci i vecej rodzini hovac (Rozhanovce KOŠ); chovaď na fajt (Turč. Michal MAR)
2. strsl, zsl poskytovať výživu
a. stravovať, dávať jesť: Ktože náz bude chovaťi a zaobľiekaťi? (V. Lom MK); Volakedi nás chovali bídno (Vištuk MOD); U tíh vincúroch kopali a ích tam nechovali (Ružindol TRN); Ked bóv masití den, bolo masso, a ked bóv takíto den, narobili dolék, buchéd a lokšóv - teda velice dobre oni žencóv chovali (Bučany HLO)
L. to ďieťatko zme chovali po fľaši (Mašková LUČ) - dávali piť mlieko z fľašky
F. chová ho jak locha (Červeník HLO) - výdatnou stravou; chovat jak pavúka (Lukáčovce HLO) - živiť dobrými jedlami
b. kŕmiť, dávať žrať: Máme ďesať sľiepok, čím ih ľen buďeme chovať?! (Sučany MAR); Tak (cukrovou vodou) sa čele chovale každej ďem podvečer (Čelovce MK); O treťé son stáu̯, tašéu̯ son statok chovaťi (Ozdín LUČ); Zrnom ňechovám sviňe (Lieskovec ILA); Prasiatka zme ťieš tak chovali prvej ňevolno (Riečnica KNM)
3. csl živiť, opatrovať: Poviedala, že ona ju chovaď ňebuďe, nach si tajďe službu hladať (Devičie KRU); Aj staríh rodičú mosím ešče chovat (Jablonové MAL); Len ma nezabite, lebo do bude moje dzeci chovat! (Ružindol TRN); Ten majetek som im potpisal, abi ma do smrťi chovali (Riečnica KNM); Śidzem dzeci jih bulo a na starosc ňemal chto chovadz vlasneho oca (Hubošovce SAB); To ceško chovac taku drobiźdžavu (Dl. Lúka BAR)
F. chovad z dvoh rúk (Rim. Píla RS) - živiť z jedného zárobku; biť píche chovaní (Vieska n. Žit. ZM) - navyknutý na blahobyt
4. záh mať, pestovať dieťatko: Teprva miela malé a zas bude chovat (Stupava BRA); Ket dojdem domú, mosím dicki chovat (Jablonové MAL); Mosíš ho chovat, abi nepu̯akau̯ (Brodské SKA)
5. vin. stratifikovať, pripravovať viničné prúty al. štepy na výsadbu: chovat prut (Trakovice HLO); chovati ščepi (Pata ŠAĽ); chovávať opak. k 1: Gazdovia chovávaľi veľa oviec (V. Lom MK); Pán učitel chovávali aj svine (Zeleneč TRN); Nájprf som voli chovával (Hor. Súča TRČ)


chovať2 dok. i nedok. zried. strenč, šar, zempl pochovať, pochovávať: Skotkami sa tam vindze na cinter, náž ocec sa dali tam chovac (Dl. Pole BYT); Fčera jej chovaľi muža a ňeska śe uš śmeje jak tota kobula (Medzany SAB); Až jutre ho buda chovac (Dl. Lúka BAR); Kedi ho budu chovac? (M. Zalužice MCH)
L. chovadz basi (V. Šariš PRE) - končiť fašiangy obradom pochovávania basy


chovávať p. chovať1

chovať ndk
1. koho, čo kŕmiť, dávať stravu; pridájať, kŕmiť materinským mliekom: kromie swinek, czo prasce krmi aneb chowagi (ŽK 1473); sswagre, mass-li yakowu wečeru, ty mne dobre chowag (LAMAČ 1665 E); musime wogakuw howat (PREŠOV 1693); hospes: krčmár, který za plat a penjze chowá (WU 1750); Romulus a Remus od wlčice bily dogčeny, chowany (MC 18. st)
F. ch. pri stole vydržiavať: páňi pre swe chiry blaznov pri stole chowagu (GV 1755); ch. na rováš živiť bezplatne: muoy hospodar na rowass by má nechowal (P. BYSTRICA 1584)
2. koho poskytovať celé zaopatrenie, starať sa o niekoho, opatrovať, živiť, vyživovať: Aaron slibil Michala a manželku geho chowati az do smrthi (ŽK 1468); syroty aby chowal do zrostu gegich (ŽILINA 1556); (vnuk) mne w mogeg tesskeg nemoczi chowal (TOPOĽČANY 1762)
3. koho vychovávať: cultu humili aliqvem educare: pokornym spúsobem ňekoho chowati; paedotropheum: sskola, kde se mládež chowá (KS 1763); ďeťi ňé welmi mako bili chované (BR 1785); dobrá nocka tej materi, která chová pekné dcéry (PV 18. st)
4. čo venovať sa chovu zvierat, dochovávať: dobytek chowati (ŽK 1473); sadzavky, do kterych se ryby chovaju (ORAVA 1625 U2); nesmieme ani jednej husi chovati v holach ((P. BYSTRICA) 1673 DSJ); leciakych psuv musime chovati (PAPRADNO 1673 LP)
5. čo držať pri sebe, prechovávať, uschovávať; skladovať: wieczy w komorach zamknute, od nich sem sama klicze chowala (s. l. 1583 E); pod dachj gest mjsto pro sipanj a chowanj obilj (TRENČÍN 1589); w dolnyey komore, kde se sklenicze chowagj (B. ŠTIAVNICA 1673); lysty wysussene za rok chowaty se mohu (HL 17. st); chowag nás, Pane, pod krydly milosrdenstwy tweho (AgS 1708) chráň; cancellaria: mjsto, kde se obecné knjhy, listowé a priwilegia chowagj (WU 1750); tvoju laszkavú tvár predo mnu chovás (DŽ 1752) schovávaš; člowek k čloweku chowá hnew (BN 1790); (cirkev) nas chranj, chowa, obhaguge od nepriteluw pekelnich (Káz 18. st);
x. pren rac mne chowati w milosti (PI 1749) prejavovať priazeň; (mufti) ostatné ze sudcoma v skritosti choval (BR 1785) zatajoval
F. ch. čo v pamäti pamätať si: ukázané (znamenie) ona bedlive v pameťi chovala (BR 1785); ch. čo v srdci uctievať, vážiť si, ctiť: drahé semeno w srdcých chowame (CC 1655)
6. čo zachovávať, dodržiavať: abychme na gegych prosbu list, poradek aneb artikule wrchnosti chowat mělj (GEMER 1585 E); slušy chowaty skrownost w gidle, w pyty (KLe 1740); joho rozkazi chovaju (DŽ 1752)
7. koho pochovávať: w hrobu geho aby sie zadny krom rodu geho nechowal (ŽK 1508);
F. ch. život viesť život, žiť: Mikolaš Matuš zbognickim spusobem swug žiwot chowal (TRENČÍN 1696)


chovať sa1 ndk
1. čím stravovať sa, jesť: geho žena gym nosyla wsselygaku potrawu a tak se chowaly tam press czelu nocz (B. ŠTIAVNICA 1613); každy mohol do sytosti se chowat (SP 1696); neprátele lidštj se mršinamj chowagj (SR 17. st); vescor: pokrm požiwam, chowam se (ML 1779); Mihalko slobodna syrota howa se u gazdy (PREŠOV 1784);
x. pren dussa, ktera se nechowa pokrmem slowa boskeho (MS 1758)
2. čím živiť sa vykonávaním nej. práce: gyz se swogow praczow chowaty nemohol (OPATOVCE 1579); Filipp chowal se rybarstwym (SP 1696); tim remeslom nech sa chowa (TRSTENÁ 1759); -ávať sa frekv k 1: slissala gsem, že se u geg materj stareg niektere ženj chowawalj (KRUPINA 1675)

chovať sa2 ndk správať sa: ten lotr porzekl na ny, zie se ona nerzadnie chowala (ČACHTICE 1552); twrde se k lidem chowa (BV 1652); pocztiwe se y wy chowagte (PREŠOV 1666); pánský sa chowaťi (BR 1785); tak sa pred nim nemoresne chowagu (WS 18. st); -ávať sa frekv: on potczywie gescze sie chowawa (ŽK 1457); se newděčně chowáwáme k dariteli (KO 1782)

chowať_1 chowať chowať_2 chowať chowať_3 chowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

a chovajú sa na reprodukciu et élevés pour la reproduction
a kapúny sa musia chovať et chapons sont élevés
sa chovajú a pasú sont élevées et paissent
sa chovajú na kopcoch sont élevés sur les collines
sa narodia a chovajú naissent et sont élevés
sa rodia a chovajú sont nés et élevés
že zvieratá sa chovajú que les animaux sont élevés

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu