chov -u m.
1. starostlivosť o zvieratá (zacielená na ich praktické využitie): ch. dobytka, koní, rýb, včiel; plemenný ch. na rozmnožovanie
2. skupina zvierat v rámci plemena: kmeňový ch., elitný ch.; pochádzajú z jedného ch-u
chov starostlivosť o zvieratá zacielená na ich praktické využitie: chov hydiny, rýb • odchov: odchov teliat • dôchov: dôchov plemenných zvierat • príchov (chov mladého dobytka, obyč. na plemeno) • chova: vziať na chovu teľa
chov, -u m. dochovávanie, pestovanie domácich zvierat, statku a pod.: ch. dobytka, koní, hydiny, ošípaných, oviec, včiel, rýb; plemenný ch. určený na rozmnožovanie; spoločný ch., družstevný ch.
(jedna) chova; (bez) chovy; (k) chove; (vidím) chovu; (ó) chova!; (o) chove; (s) chovou;
(dve) chovy; (bez) chov; (k) chovám; (vidím) chovy; (ó) chovy!; (o) chovách; (s) chovami;
(jeden) chov; (bez) chovu; (k) chovu; (vidím) chov; (ó) chov!; (o) chove; (s) chovom;
(tri) chovy; (bez) chovov; (k) chovom; (vidím) chovy; (ó) chovy!; (o) chovoch; (s) chovmi;