chotár -a L -i mn. -e m. územie patriace k obci: prejsť celý ch., kopcovitá časť ch-a;
chotárny príd.: ch-e názvy;
chotárik -a m. zdrob.
chotár -ra L -ri pl. N -re m.
Dolný Chotár -ného -ra L -nom -ri m.
obec na západnom Slovensku v Galantskom okrese juhovýchodne od Galanty;
Dolnochotárčan, Chotárčan -na pl. N -nia m.;
Dolnochotárčanka, Chotárčanka -ky -niek ž.;
dolnochotársky, chotársky -ka -ke príd.
Chotár -ra L -ri m. časť mesta Nová Baňa;
Chotárčan -na pl. N -nia m.;
Chotárčanka -ky -niek ž.;
chotársky -ka -ke príd.
chotár -ra L -ri pl. N -re m. ⟨maď.⟩ ▶ rozloha pozemkov patriacich k jednej obci, územie obce, kataster: obecný ch., členitý ch. obce; rozhranie, hranica chotára; názvy chotárov; obísť celý ch.; severná časť chotára je zalesnená dubom; Značná časť chotára bola podmočená, rodila skúpo a samé nenáročné plodiny. [I. Habaj]; Ďalšia stanica konskej železnice ležala na konci mestského chotára, v poli. [L. Ballek] ▷ chotárik -ka pl. N -ky m. zdrob.: naša dedinka je maličká i ch. má neveľký
Kamenný Chotár -ného -ra L -nom -ri m. časť obce Brhlovce;
Kamennochotárčan, Chotárčan -na pl. N -nia m.;
Kamennochotárčanka, Chotárčanka -ky -niek ž.;
kamennochotársky, chotársky -ka -ke príd.
chotár súhrn pozemkov patriacich k jednej obci • kataster: chotár, kataster obce • pole (územie mimo obce): ísť do poľa
chotár, -a, 6. p. -i, mn. č. -e m.
1. územie, pozemky patriace k obci (polia, lúky, lesy): obecný, mestský ch.;
2. hranica medzi pozemkami dvoch obcí; rozhranie;
chotárny príd.: ch. kameň, ch-a hranica, ch-e medze
chotár m. 1. strsl, zsl územie, pôda a. patriace do katastra obce: Len uťekňiťe do vlašianskeho chotára, tam sa vám ňestaňe ňič! (Lipt. Mara LM); Našom chotáre zberaju čele miad z agáča a z lipe (Čelovce MK); Zbilo skoro pól chotára u nás (Myslenice MOD); Naša dzedzina má velikí chotár (Trakovice HLO); Držal zbrojní papiér na chotár, ale ten na pánské hori neplatel (Trenč. Závada TRČ); Akurád zme išli po tej cesťe, čo ďelí jaňikovskí a náš chotár (Lapáš NIT); lazi na štiri chotáre (Dubové MAR) b. csl role, pole, lúky mimo dediny: V zime mama choďili s Tajova ces chotár peši (Tajov BB); Gazda ten ze sluhóvci išóu̯ do chotára (Semerovo HUR); Už nevládze f chotári pracuvať (Vráble); Ked išól človeg do chotára, mal sa na čo podzívat: zajácóv, králikóv, jarabíc, bažantóv z bílíma chvósti (Brestovany TRN); Z dzedzini chodziľi tedi až do chotára na kadlubi vodu brac (Papradno PB); Priśľi v jeśeňi ofce s chotara, ta śe samoperše okupalo (Krivany SAB) 2. csl hranica medzi katastrami obcí: Toto je zase veľkolúcko, tadeto je, ľa, chotár (Detva ZVO); Na našom a skačianskom chotári je tŕňie a tam rastú sliuki (Návojovce TOP); Chotár to bola cesta, ten víhon vella agáčóv na kraji pánskéj tabli (Rumanová HLO); Vilézla na vóz a zme išli - tuto je takí hlbokí chotár - do vŕšku (Ružindol TRN); A na hotar zme priśľi, tam zme uš potim zaś koňe muśeľi pokarmic (Smižany SNV) 3. krajinské al. štátne hranice: Už bou̯ celkom na chotári Slovenska a Rakúska (Martin n. Žit. ZM); Kod náz na chotar vivézou̯, tan kričaľi Taľáni posti (Ozdín LUČ) 4. celinová medza oddeľujúca dve role: chotár (Mošovce MAR); chotárik m. zdrob. expr. k 4: chotárik (Ploštín LM, Sielnica ZVO)
chotár [cho-, cha-, ko-; -ár, -or] m 1. územie patriace príslušnej obci, kataster obce: bylo zasstie o hory a wody w chotarzech swatojanskich a w Porubie (BLATNICA 1479); yedno utro zemye na kotarw abramowskom (MACHALOVCE 1595); potok Krmnik deli chotar badinszky od prssianszkiho (ZVOLEN 1676); zeme siatne do našeho chotaru suce pani patres jesuitae nam odjali (VRBICA 1772 LP); panstvo naše hotar da skerze inžinera rozmerovat (RICHVALD 1786 LP) 2. obyč. pl časť územia (napr. pole, lúka, pasienok) v katastri obce: wstupili w prawe vmluwy a zgednanie o zemie a o chotarze (BYTČA 1484); yakowykolwek duochodok bude s tych chotarow, to ma rychtar prygymaty (H. MIČINÁ 1570); na chotore u brezia zostawil gemu zeme polowicz (JELŠAVA 1604); sedlák na chotár z pluhem vicházá (BR 1785) 3. hranica medzi územiami dvoch al. viacerých administratívnych celkov (obcí, panstiev, krajiny): kdy prawy chodarz mezi nimi kto vstawowall, toho neysem swiedom (ŽILINA 1479 SČL); Prssancy nemagu chotar z mestom Kremnicou, ale Badincy (ZVOLEN 1676); kade chotar ležy, nemuž wedet fatens (LIPTOV 1693); limes: chotar (AS 1728); x. pren (Boh) w sobe bez chotáru aneb nekonečne obsahuge dokonalu dustognost (PP 1734) bez obmedzenia; regionibus officij se continet: w chotaroch powinnosti seba držj (KS 1763) v medziach; ohawnég nádhernosťi chotár uložili (BR 1785) F. (od)viesť ch. určiť chotárne hranice: Maloczernanya sebe wiedly chotar od Wlczieg yamy az k gedloweg hore (TRENČÍN 1633); kdi prišlj k potoku na Turnyanske slacže, tu chotar sobe odwedlj (TRENČÍN ( 1700)) 4. znak (kameň, strom, medza, hrádza a i.) označujúci hranicu medzi jednotlivými pozemkami, majetkami al. katastrami obcí, hraničný znak: przissly z pluhy a vczinily chotarz znamenity (BYTČA 1484); ten kamen za chotar biwal (KRUPINA 1643); wysse studne w tyh hongeh chotar preoraly (LIPTOV 1651); terminus: mezny kameň, kopec, meznjk, chotár (KS 1763); nahatčzaly sme chotar ze zemy (L. ĎARMOTY 1785); -ny, -sky príd k 1: osadili sme mu prawe prawo s chotarnimy susedmy (D. ŠTUBŇA 1595) s obyvateľmi susednej obce; list sebau mel chotarnj (PREDMIER 1601); na oddálenj chotárských roztržitosti znowu meze se položj (PH 1770); k 2: zem urečytu chotarnu (ZORKOVCE 1688); pan kopanice poddaným k domownemu neb chotarskemu gruntu počitaty nemuže (BELÁ 1773); k 3: nerubag, lebo to gest chotarna hrusska (MOTEŠICE 1569); ta cesta, ktera wede od Kameneho snohu k Slovencze, gest chotarna (NEMŠOVÁ 1633); tento kamen od pamati lidskeg kamen chotarni byl (KRUPINA 1643); limitaneus: pomezny, wymezny, cylowy, hraničný, brázdowy, chotárny; contine: chotársky, meza hranyčná, súsédská (KS 1763); -ik dem k 1: my mizerni ani hory, ani chotarika dobreho nemame (V. LOVČA 18. st LP)