chodník -a m.
1. cestička pre chodcov: lesný ch.
2. vyvýšený pás po okrajoch ulice vyhradený chodcom: asfaltový ch.;
chodníkový príd.;
chodníček -čka m. zdrob.
● dať sa na krivé ch-y spustiť sa (význ. 5)
chodník -ka pl. N -ky m. 1. ▶ vyvýšený priestor po okrajoch cesty al. ulice určený pre chodcov: široký asfaltový ch.; preplnené chodníky množstvo ľudí na chodníkoch; stáť na okraji chodníka; kráčať po chodníku; zametať chodníky; posypať zamrznuté, zľadovatené chodníky soľou; naraziť autom do obrubníka na chodníku □ pohyblivý chodník zariadenie na vodorovnú al. šikmú prepravu osôb (na letisku, v obchodných centrách a pod.) 2. ▶ užší pruh zeme upravený na chodenie; cestička pre chodcov: lesný, horský, poľovnícky ch.; cykloturistický ch. určený pre cyklistov; turistický ch. označený v teréne normalizovanou štvorcovou turistickou značkou (medzi dvoma bielymi pásmi je pás červenej, zelenej, žltej al. modrej farby) al. tyčovým označením nad hornou hranicou lesa; náučný ch. turisticky vytýčený smer označený v teréne normalizovanou značkou so zeleným pruhom a informačnými tabuľami o prírodných al. historických zaujímavostiach územia; hrebeňový ch. nachádzajúci sa na horskom hrebeni; ch. vyšliapaný cez pole; dvor s príjazdovým chodníkom; hľadať ch. v lese; značkovať chodníky; pod listnatým húštím sa hadil ch.; Po chodníku trvá to síce ešte dobrú štvrťhodinku, ale hore úžľabinou mladému človeku niekoľko minút. [F. Švantner] ◘ fraz. expr. šliapať chodník (obyč. o žene) živiť sa prostitúciou, byť prostitútkou ▷ chodníček -čka pl. N -čky m. zdrob.: vychodený, kľukatý ch.; Poznám svoj kraj. Doliny aj vŕšteky, chodníčky v horách, cestičky medzi dedinami. [V. Šikula] ◘ fraz. dať sa na krivé chodníčky začať robiť niečo zlé, mravne upadnúť; dať sa na zbojnícke chodníčky a) stať sa zbojníkom b) mravne upadnúť; chodiť/kráčať po bludných/krivých/zlých chodníčkoch vykonávať niečo zlé, nelegálne, často také, čo je v rozpore s etikou, mravnosťou a pod.; nájsť si chodníček k niekomu al. k srdcu niekoho a) porozumieť si b) získať si priazeň niekoho; zanechať krivé/zlé chodníčky zanechať život, ktorý je v rozpore s etikou, zákonom a pod.; zvádzať/zviesť niekoho na zlé/krivé chodníčky zatiahnuť niekoho do činnosti, ktorá je v rozpore s etikou, zákonom a pod.
chodník 1. užší pruh zeme upravený na chodenie: poľný, turistický chodník • cestička: lesné cestičky • prť (chodník vyšliapaný zverou, dobytkom): kamzíčia prť • zried. cestica (Šikula)
2. vyvýšený priestor po okrajoch ulice vyhradený pre chodcov: široký asfaltový chodník • zastar. trotoár
chodník, -a m.
1. cestička pre peších v poli, v lese ap.: lesný, horský, poľný ch.; turistický ch.
● chodiť po zlých, krivých, bludných ch-och (chodníčkoch) viesť ľahkomyseľný, nezriadený život; dať sa na zlé, bludné, nebezpečné, krivé ch-y (chodníčky); zvádzať, zviesť niekoho na zlé, krivé, bludné ch-y (chodníčky);
2. priestor po okrajoch cesty vyhradený pre chodcov: dláždený, asfaltový ch.; úzky, široký ch.; chodiť po ch-u;
chodníkový príd.: ch-á dlažba;
chodníček, -čka m. zdrob. malý úzky chodník, cestička: Vlasy rozčesané, chodníček uprostred rovný (Rys.) cestička vo vlasoch, pútec; pren.: Kráčala chodníčkami života. (Krno) Že si sa dal na staré chodníčky! (Skal.) vrátil si sa k starému spôsobu života. Aj ty na tie chodníčky prídeš (Tat.) budeš konať ako ostatní. Po všelijakých chodníčkoch chodieval (Min.) všelijako žil, má pestrú minulosť. Však ja poznám jeho chodníčky (Kal.) záľuby, záujmy. Viem o otcových chodníčkoch. (Al.) Ustal sledovať bočné chodníčky priateľovej logiky (Kuk.) prefíkanosť, špekulantstvo
● ísť, chodiť po vyšliapaných, vychodených, vydratých ch-och konať podľa starých, obvyklých spôsobov; nájsť si ch. k niekomu, k srdcu niekoho spôsob, ako niekoho získať, ako sa s niekým spriateliť: Nenašli chodníčka k ostatným ľuďom. (Pláv.)
(jeden) chodník; (bez) chodníka; (k) chodníku; (vidím) chodník; (ó) chodník!; (o) chodníku; (s) chodníkom;
(tri) chodníky; (bez) chodníkov; (k) chodníkom; (vidím) chodníky; (ó) chodníky!; (o) chodníkoch; (s) chodníkmi;