Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

chodiť nedok.

1. (o človeku) pohybovať sa robením krokov, kráčať, ísť: ch. pomaly, rýchlo, pešo, ch. po tráve, ch. po rukách; dieťa sa učí ch.; ch. o palici; ch. hore-dolu bez cieľa; ch. po prstoch, po špičkách i pren. opatrne; ch. niekomu v pätách sledovať niekoho

2. (pravidelne) dochádzať s určitým cieľom, navštevovať: ch. do školy, do práce, na zábavy; ch. po mlieko; ch. na ryby, na huby; ch. na pivo; ch. po svete cestovať; ch. medzi ľudí do spoločnosti

3. zo záujmu vyhľadávať: ch. po hradoch, za dievčatami

4. hovor. (pravidelne) obchádzať za určitým cieľom: ch. po lekároch, po úradoch

5. mať známosť: ch. s dievčaťom, ch-ia spolu už druhý rok

6. (o veciach) byť v činnosti, pohybovať sa, premávať: autá ch-ia rýchlo

7. (o zásielkach) (pravidelne) prichádzať, dochádzať: noviny mu ch-ia ráno, pošta ch-í na obed

8. (o človeku) byť, bývať v nejakom stave: ch. smutný, zamračený

9. (o človeku) byť nejako oblečený: ch. bez kabáta, v košeli, bosý; ch. dobre oblečený; ch. v čiernom a) nosiť čierne šaty b) mať smútok

● ch. ako slepý, ako vo sne nič si nevšímať; ch. ako hodinky presne; tak to (na svete) ch-í tak to býva, stáva sa, je zvykom; expr. → duša ch-í doňho spávať; ch. okolo niečoho ako mačka okolo horúcej kaše nejsť priamo na vec, okolkovať; ch. s → bubnom na zajace; expr. ch. niekomu po hlave veľa si voči niekomu dovoľovať; ch. s otvorenými očami všetko si všímať; vedieť ch. v niečom vyznať sa v tom; ch. poza školu zanedbávať vyučovanie; nešťastie nech-í po horách, ale po ľuďoch;

opak. chodievať -a

chodiť -dí -dia choď! -dil -diac -diaci -denie bud. bude chodiť/pôjde budú chodiť/pôjdu nedok. 1. (ako) ▶ (o ľuďoch, o zvieratách) pravidelne, opakovane miernym pokrčením nohy v kolene zdvíhať a ukladať nohu pred seba, pričom sa nohy striedajú; takto sa opätovne pohybovať, presúvať sa určeným smerom; robiť kroky, ísť; syn. kráčať: ch. rýchlo, pomaly; ch. pyšne, zhrbene; ch. naboso; ch. v daždi; ch. v spánku byť námesačný; ch. po rukách, po lane, o barlách, s barlami; ch. skratkou do práce; ch. po prstoch, po špičkách ↗ i fraz.; ch. so vztýčenou hlavou ↗ i fraz.; nechoďte ešte neodchádzajte, zostaňte; lesná cesta vyšliapaná častým chodením; po úraze chodil veľmi opatrne; ťažko sa jej chodí; Chodiaci robot nie je v súčasnosti už ničím výnimočným. [P7 2005]; pren. oči mu splašene chodia po prítomných zmätene sa obzerá □ chodiaca bábika bábika s mechanizmom umožňujúcim napodobňovať malé kroky; chodiaca reklama človek, obyč. prezlečený v nápadnom kostýme, prezentujúci reklamu na istý produkt priamo na ulici; chodiť po tráve je zakázané! zákaz umiestnený na miestach s verejnou zeleňou, obyč. v parkoch
2. ▶ (o ľuďoch, o zvieratách) byť schopný al. stať sa schopným pohybu: nevládzem už ch.; dieťa začalo ch.; po operácii nohy ešte nechodí; už nikdy nebude ch.; naše trojtýždňové šteniatka už chodia
3. (kam; na čo; po koho, po čo; ku komu; za kým, za čím; s neurčitkom) ▶ (obyč. o ľuďoch) (pravidelne) niekam (peši al. dopravným prostriedkom) s určitým cieľom dochádzať, navštevovať; opakovane vykonávať niečo: ch. do školy, na univerzitu; ch. do hudobnej; ch. do práce autom; ch. do kostola ↗ i lexikalizované spojenie; ch. na angličtinu navštevovať lekcie z anglického jazyka; ch. na huby; ch. na pivo, po cigarety; ch. po syna do škôlky; ch. na prázdniny k starým rodičom; ch. do mesta za kultúrou; ch. často na prechádzky, do divadla, na diskotéky; ch. medzi ľudí do spoločnosti; ch. na týždňovky pracovať mimo bydliska; ch. (si) po svete cestovať; ch. so psom brať psa von; ch. za dievčatami rád vyhľadávať dievčenskú spoločnosť; ch. ku kaderníčke; ch. od dverí k dverám a ponúkať tovar; ch. z domu do domu ↗ i fraz.; ch. za niekým s prosbou o pomoc; strýko chodí s polievacím autom je vodičom na polievacom aute; pytliaci chodia do revíru; už je neskoro, a syn stále nechodí neprichádza; deti sa chodia korčuľovať na zimný štadión; keď boli malí, chodili k susedovi kradnúť čerešne; chodenie s betlehemom stratilo v meste popularitu; Myši chodia do sýpky na zrno, možno obhrýzajú staré konské postroje. [L. Ťažký]; Domov chodil málo, hrával aj za druhé družstvo, nemohol si vyberať. [D. Dušek] vracal sa; hovor. ch. po lekároch, po súdoch; ch. po obchodoch a) obzerať si tovar b) nakupovať; ch. po pamiatkach navštevovať pamätné miesta; zastar. ch. do škôl študovať; ch. po zboji chodiť zbíjať □ chodiť naproti niekomu chodiť v ústrety niekomu; chodiť do kostola byť veriacim, zúčastňovať sa (pravidelne) na bohoslužbách
4. (s kým; ø) ▶ byť v ľúbostnom vzťahu s niekým; mať známosť: ch. s dievčaťom; chodili spolu dva roky, kým sa rozhodli vziať; s nikým nechodí
5. ▶ (o dopravných prostriedkoch) (pravidelne) sa pohybovať; prichádzať a odchádzať; zabezpečovať dopravu; syn. premávať: po koľajniciach chodia električky; po polnoci autobusy už nechodia; pre štrajk nechodili vlaky; po novom moste už chodia aj autá; výťah od rána nechodí; spoj chodí do mesta každých 30 minút; kamióny nám chodia rovno pod oknami
6. (ako) zried. ▶ (o strojoch, o veciach) byť v náležitej činnosti; byť schopný dobrého chodu, fungovať: hodiny na veži chodia vždy presne; po oprave motor chodí bez poruchy
7. (komu; kam) ▶ (o veciach, obyč. o zásielkach) dochádzať poštou a pod., byť doručovaný: noviny nám chodia nepravidelne; cez víkend pošta nechodí; peniaze mu chodia na účet; do televízie chodia sťažnosti od nespokojných divákov; stále mu chodia nejaké upomienky
8. (ako) ▶ (o človeku) byť v nejakom stave: do práce chodí usmiata, so zvesenou hlavou, so sklopenými očami; chodí zamračený; ch. o hlade a smäde
9. (ako) ▶ (o človeku) byť nejako oblečený, obutý al. nejakým spôsobom upravený, obliekať sa: ch. dobre oblečený; dieťa chodí bez čiapky; po byte často chodí bosá, v teplákoch a tričku; jej muž chodí neoholený; rada chodí v topánkach na vysokom podpätku □ chodiť v civile (o policajtoch, prv o vojakoch) nemať oblečenú uniformu, nebyť v službe; chodiť v čiernom a) nosiť čierny odev b) mať smútok za niekým
◘ fraz. chodiť ako bez rozumu/ako rozumu zbavený a) správať sa nerozvážne b) správať sa nepríčetne, nahnevane, šialene; chodiť ako bludná ovca/bludná duša byť bezradný, roztržitý; chodiť ako duch pohybovať sa ticho, nečujne; chodiť ako hodinky byť presný; chodiť ako kráľovná (o ženách) chodiť, kráčať hrdo, pyšne; chodiť [okolo niečoho] ako mačka okolo horúcej kaše nemať chuť o niečom hovoriť, niečo riešiť, obchádzať jadro veci, okolkovať; chodiť ako [rozzúrený] lev/tiger v klietke nervózne sa prechádzať sem a tam na malom priestore (v netrpezlivosti, zlosti a pod.); chodiť ako na tŕňoch/po ihlách a) byť netrpezlivý, nedočkavý b) obávať sa niečoho; chodiť ako pes bez gazdu byť opustený; chodiť ako slepý/vo sne/v snách nevšímať si okolie, byť zahĺbený do seba; expr. chodiť ako s nasoleným zadkom nervózne, náhlivo pobehovať; chodiť ako [telo] bez duše al. chodiť ako duchom neprítomný al. chodiť ako námesačný nezaujímať sa o okolie, byť apatický al. zahĺbený do seba; chodiť ako žobrák byť otrhaný, zanedbaný; chodiť niekam ako na klavír často niečo navštevovať al. opakovať; chodiť okolo niekoho, niečoho ako slepý nevšímať si niekoho, niečo; chodiť (si) ako páv pyšne si vykračovať, byť namyslený; chodiť za niekým ako jeho tieň tajne niekoho sledovať; chodiť ako zmoknuté kura/zmoknutá sliepka byť utrápený, bezradný; ústa jej chodia ako namastené veľa a rýchlo rozpráva; dať si/nechať si chodiť po hlave bez výhrad všetko prijímať, podriaďovať sa; duša chodí doňho [iba] spávať al. už len duša chodí doňho spávať a) je slabý, chorý, veľmi zle vyzerá b) nemá ďaleko do smrti; chodia na ňu mdloby občas omdlieva; chodia reči/zvesti/povesti/chýry o niekom, o niečom hovorí sa, vraví sa niečo o niekom, o niečom; chodiaca encyklopédia všestranne vzdelaný človek, schopný pohotovo poskytnúť rozmanité poznatky; chodiaca legenda človek, ktorého má verejnosť v úcte; expr. chodiaca mŕtvola a) veľmi chorý človek b) veľmi starý človek; chodiť hore-dole/sem a tam po niečom a) prechodiť, precestovať nejakú oblasť: chodiť hore-dole po Slovensku b) bezcieľne al. zmätene sa pohybovať v nejakom priestore: chodiť hore-dole po chodbe, po byte; chodiť k niekomu po rozum(y) čerpať z niečej skúsenosti, dať sa poučovať; chodiť [len tak] na ľahko/naľahko a) byť nie veľmi teplo al. slabo oblečený b) byť s prázdnymi rukami, bez nákupu; chodiť medzi ľudí a) chodiť do spoločnosti b) neizolovať sa; chodiť na klebety k niekomu a) vyhľadávať nejaké nepodložené informácie o niekom, o niečom b) chodiť k niekomu s cieľom len tak sa pozhovárať; chodiť na panské ťažko povinne pracovať; chodiť na skusy chodiť (často do zahraničia) získavať skúsenosti; chodiť na výzvedy zisťovať niečo; chodiť na zálety/na vohľady chodiť za dievčaťom; chodiť niekomu do kapusty/do revíru a) dvoriť dievčaťu al. žene iného b) miešať sa do cudzích záležitostí; chodiť niekomu po hlave nerešpektovať niekoho; chodiť niekomu po tabak/po cigarety/po pivo byť mladší, a tým podriadenejší, poslúchať niekoho; chodiť niekomu v pätách sledovať niekoho; chodiť od Annáša ku Kaifášovi/od Kaifáša k Pilátovi/od Piláta ku Kaifášovi (o človeku, ktorého preháňajú) chodiť od jedného úradníka k druhému, a napriek tomu nič nevybaviť, chodiť po úradoch nadarmo; chodiť od čerta k diablovi a) byť všade b) navštíviť mnohých (niekedy bezvýsledne); chodiť od Šavla k Pavlovi navštevovať, obchádzať ľudí (obyč. úradníkov), a nedosiahnuť želaný výsledok; chodiť o žobráckej palici al. chodiť po pýtaní/po žobraní al. chodiť z domu do domu chodiť žobrať; zastar. žart. chodiť per pazuch/per pazucha prechádzať sa držiac sa popod pazuchy; chodiť po bludných/krivých/zlých chodníčkoch vykonávať niečo zlé, nelegálne, často také, čo je v rozpore s etikou, mravnosťou, zákonom a pod.; chodiť po horách po dolách al. horami-dolami podnikať rozmanité a ďaleké cesty; chodiť po prstoch/po špičkách pohybovať sa potichu; chodiť po slobode byť slobodný, voľný; chodiť po svojich pohybovať sa pešky; chodiť po tenkom ľade nachádzať sa v nebezpečnej, riskantnej situácii, riskovať; chodiť poza kríčky/poza bučky konať tajne; chodiť poza/za školu zanedbávať vyučovanie; chodiť s bubnom na zajace a) predčasne niečo prezrádzať b) s krikom, nápadne niečo robiť; chodiť s hlavou v oblakoch a) byť zasnený b) byť zaľúbený; chodiť s hlavou v smútku byť smutný, nešťastný; chodiť s otvorenými očami všímať si okolie; chodiť so vztýčenou hlavou a) byť hrdý b) byť pyšný; chodiť so zvesenou hlavou byť sklamaný, nešťastný; chodiť spať so sliepkami skoro, zavčasu sa ukladať k spánku; chodiť svetom cestovať; chodiť vyšliapanou cestou/vyšliapanými cestičkami/po vyšliapaných cestičkách konať overeným, zaužívaným spôsobom, nehľadať nové riešenia; ísť tam, kam aj králi chodia pešo na toaletu; kade chodí, tade/tam hovorí/vyhlasuje/hundre neustále hovorí, vyhlasuje, hundre; kade chodíš? kde sa túlaš?; kam na to (na tie nápady, žarty a pod.) chodíš? ty si veľký výmyselník; mráz mi chodí po chrbte/po tele al. zimomriavky mi chodia po chrbte/po tele a) mám pocit chladu b) pociťujem strach, hrôzu a pod.; nechoď mi na oči! nechcem ťa vidieť!; niekto, niečo mi chodí hlavou/po rozume neustále myslím na niekoho, na niečo; po príklad nemusíme chodiť ďaleko príklad je poruke; s tým na mňa nechoď(te)! a) tým ma nezastrašuj(te)! b) týmto ma nepresviedčaj(te)!; správa/zvesť chodí od úst k ústam informácia sa šíri (ústnym podaním); tak [už] to [vo svete] chodí a) často sa to stáva b) je to zvykom, zvyčajne to tak prebieha; ten okolo niečoho ani nechodil chýba mu niečo (napr. peniaze, múdrosť); teraz sa chodí domov? takto neskoro sa vraciaš?; to okolo niečoho ani nechodilo chýba kvalita niečoho (napr. zlata, mäsa); vedieť v niečom chodiť vyznať sa v niečom ◘ parem. dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije riskuje sa do prvého neúspechu; kam nechodí slnko, tam chodí lekár nezdravý život a nezdravé bývanie majú za následok choroby; kováčova kobyla a šustrova žena chodia bosé al. šustrove deti chodia bosé človek a jeho najbližší majú nedostatok toho, čomu sa obyč. profesijne venuje; kto sa bojí, nech nechodí do lesa; kto chodí do mlyna, ľahko sa zamúči človek sa rýchlo stane takým ako tí, s ktorými sa stýka; kto neskoro chodí, sám sebe škodí; nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch ľudský život často sprevádza trápenie, nešťastie; za zlým vždy dobré chodí v živote sa dobré strieda so zlým
▷ opak. chodievať -va -vajú -val

chodiť, -í, -ia nedok.

1. (o človeku i o zvierati) pohybovať sa z miesta na miesto na vlastných nohách, ísť, pešo, kráčať, vykračovať, uberať sa: ch. pomaly, rýchlo, krokom; ch. pešo, peši, ch. po zemi, po povraze; ch. po rukách; dieťa sa učí ch., začína ch., dieťa ešte nechodí, nevie chodiť; nik nechodí neprichádza; ch. hore-dolu bez cieľa; ch. s otcom, s bratom; chodí ako duch ticho, nečujne; chodí po (na) prstoch, po špičkách opatrne, ticho; ch. niekomu v pätách sledovať niekoho; žart. chodí, akoby bol ražeň zhltol vzpriamene, meravo; hovor. kde si chodil?, kde chodíš? kde si bol?, kde si sa zdržal?; chodí o palici, o barlách o chromom človeku; chodí si po horách, po meste voľne, bezstarostne sa prechádza; chodí (si) ako páv pyšne

● ch. po slobode byť slobodný, voľný; chodil by po hlave o rozpustenom, samopašnom človeku; ch. na vlastných nohách samostatne konať; ch. niekomu po hlave veľa si k nemu dovoľovať; nechať si ch. po hlave byť nadmieru trpezlivý; chodí ako mačka okolo horúcej kaše obchádza jadro veci, okolkuje; ch. s bubnom na zajace, na vrabce s krikom, nápadne niečo robiť; ch. okolo niekoho, niečoho ako slepý nevšímať si, prehliadať niekoho al. niečo; ch. po zlých, krivých, bludných chodníkoch, chodníčkoch, cestách viesť ľahkomyseľný život; ch. vyšliapanou cestou konať podľa starých, osvedčených spôsobov; netreba ch. ďaleko za dôkazmi, po príklady sú poruke; hovor.: vedieť ch. v niečom vyznať sa v tom; Okolo peňazí ani nechodili (Karv.) nemali, nemajú peňazí; to okolo zlata ani nechodilo nie je to zo zlata;

2. často, pravidelne niekam prichádzať, dochádzať s určitým cieľom, navštevovať niekoho al. niečo: ch. do školy, do práce, do divadla, do spoločnosti; ch. na prechádzku; ch. na prednášky, na schôdzky, na koncerty; ch. na zábavy, na vohľady, na zálety; ch. po mlieko, po deti (kraj. i pre mlieko, pre deti) odnášať, odvádzať; ch. na ryby chytať ryby, ch. na zajace poľovať, ch. na huby, na maliny zbierať; hovor. ch. na pivo, na kávu, na polievku piť, jesť (napr. v reštaurácii); chodiť niekomu na ovocie kradnúť; ch. nakupovať, ch. sa kúpať; ch. vlakom, lietadlom, autom cestovať; ch. po návštevách robiť veľa návštev; ch. po domoch, ch. z domu do domu; ch. po súdoch stále sa súdiť s niekým; ch. po jarmokoch; ch. k niekomu navštevovať ho; ľud. Dvaja chodia tie isté školy (Kuk.) študujú na rovnakých školách. Ešte chodí školy (Laz.) študuje; poriadne, presne, pravidelne ch. (napr. do práce) dochádzať; ch. po svete, svetom cestovať, putovať; ch. za prácou, za obchodom hľadať prácu, obchod; ch. bez cieľa túlať sa; ch. po pýtaní, po žobraní žobrať; ch. s hydinou, s prebytkami na trh nosiť na trh; hovor. ch. za múkou, za potravinami hľadať, zháňať; ch. (si) za niečím (napr. za žiadosťou) vybavovať niečo; zastar. ch. na panské (za poddanstva) pracovať na panskom majetku; ch. na roboty (Taj.); ch. medzi svet, medzi ľudí stýkať sa s ľuďmi

● chodí ako hodiny presne; Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije (prísl.) nebezpečné podnikanie sa darí iba istý čas; ľud. ch. po dobrých ľuďoch žobrať; ch. za chlebom, ch. na zárobky odchádzať za prácou, za zamestnaním (napr. do cudziny); Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch (prísl.) nepostihuje neživé veci, ale ľudí; Kde nechodí slnko, tam chodí lekár (prísl.) o nezdravom bývaní; Kto neskoro chodí, sám sebe škodí (prísl.); ch. s cirkusom byť artistom; ch. za školu, poza školu zanedbávať vyučovanie; ch. niekomu na krk obťažovať niekoho, domŕzať; Upozornil otca, aby s takými vecami nechodil (Jégé) neobťažoval; ch. s dievčaťom, s chlapcom mať známosť; ch. za dievčatmi o záletníkovi; ch. za dievčaťom dvoriť, uchádzať sa o dievča; hovor. ch. do niečoho (napr. do múky, do lekváru) jesť, maškrtiť (napr. o myšiach, o deťoch); hovor. žart. ch. niekomu do kapusty, do revíru dvoriť dievčaťu al. manželke iného; miešať sa do cudzích záležitostí;

3. (o veciach) pohybovať sa, byť v činnosti, konať dráhu; pravidelne prichádzať a odchádzať (o dopravných prostriedkoch), premávať: prsty mu chodia po klávesoch. (Tim.); hodiny dobre, presne chodia idú; vlaky, autobusy, lietadlá chodia premávajú; vozy, autá, bicykle chodia (napr. po ulici) premávajú

● chodia reči, zvesti, povesti o niekom, o niečom vraví sa, povráva sa; zpráva, zvesť chodí od úst k ústam koluje; niečo chodí z ruky do ruky koluje; duša chodí doňho spávať je slabý, chorý, na úmor; niečo mi chodí po rozume myslím na niečo, mám niečo na mysli; ústa jej chodia ako namastené veľa rozpráva; mráz mu, jej chodí (zimomriavky mu, jej chodia) po chrbte trasie sa od strachu, odporu, hrôzy; „Povedzte,“ núkala, oddane chodiac očami za ním (Tim.) sledujúc ho očami.

4. dochádzať poštou, byť doručovaný: noviny, časopisy, listy, knihy, peniaze chodia niekomu; pošta chodí; Žaloby chodili pánu slúžnemu. (Vaj.) Rozkaz na ústup nechodí. (Letz)

5. (o človeku) byť, bývať (v nejakom stave): ch. smutný, zamračený, zadumaný; ch. o hlade byť hladný

● chodí ako bez duše (napr. od žiaľu, bôľu); chodí ako na tŕňoch je nedočkavý, netrpezlivý, s obavou niečo očakáva; chodí ako vo snách zamyslený, duchom neprítomný; chodí ako zmoknutá sliepka je zronený, zahanbený;

6. (o človeku) byť oblečený, obutý, obliekať sa, šatiť sa: ch. bez kabáta, v košeli, v čižmách, v krpcoch; ch. dobre, pekne, zle oblečený; ch. v čiernom, v smútku nosiť čierne šaty; ch. bosý, otrhaný; pekne si chodí pekne sa oblieka; chodí v hodvábe nákladne sa oblieka;

7. hovor. vo výraze tak to chodí (chodilo) býva (býval), stáva sa, je (bolo) zvykom: Nuž ale na dedine to tak chodí. (Hor.); tak to u nás (na svete) chodí;

8. nár. (o čo, o koho) prichádzať žiadať, prosiť o niečo: Aj ona len o muža chodí. (Tim.)

9. nár. (o čo) stáť, mať záujem: Nechajte ma na pokoji — mám robotu. Ja aj chodím o vaše pletky! (Tim.)

10. nár. (komu) patriť, prislúchať, prináležať: Ja len chcem od teba, čo mi chodí. (Laz.) Koľko si zarobila? Koľko mi chodilo. (Laz.) Čajka vďačne platí štátu, čo mu chodí (Laz.) čo je povinný zaplatiť;

opak. chodievať, -a, -ajú