chodidlo -a -diel s.
1. časť nohy, na kt. sa našľapuje, podošva
2. časť ponožky, pančuchy priliehajúca na túto časť nohy;
chodidlový príd.
chodidlo -la -diel s.
chodidlo -la -diel s. 1. ▶ časť nohy, na ktorú sa našľapuje pri chodení, stupaj a päta: malé ch.; zlomenina ľavého chodidla; odtlačok chodidla; reflexná masáž chodidiel; mať pľuzgiere na chodidlách od dlhého chodenia; poštekliť niekoho na chodidlách; páliace chodidlá sa môžu prejaviť oslabením klenby nohy; Rosa mu schládza bosé chodidlá, ale on nemá času všímať si rosy a bosých nôh. [R. Jašík] 2. ▶ časť ponožky al. pančuchy, ktorá prilieha na túto časť nohy: pančuchy už majú deravé, vyťahané chodidlá ▷ chodidielko -ka -lok s. zdrob.: štíhle ch.; Viete, ako mi bolo? Ako nahému chlapčaťu, keď prekonalo stud a keď mu chodidielka privykli na horúci piesok. [H. Zelinová]
chodidlo 1. časť nohy, na ktorú sa našľapuje • stupaj • šľapa • šľapaj: poraniť si chodidlo, šľapaj, stupaj; stáť na chodidlách, na šľapách; mať veľké chodidlá, šľapy • podošva: v čižmách ma pália podošvy
2. časť ponožky al. pančuchy obúvaná na časť nohy, na ktorú sa našľapuje • šľapa: deravé chodidlá, šľapy
chodidlo, -a, -diel str.
1. časť nohy, na ktorú sa našľapuje pri chodení, podošva a päta;
2. časť pančuchy al. ponožky obúvaná na chodidlo nohy;
chodidlový príd.: ch-á plocha
chodalo p. chodidlo
chodidlo s. (chodalo) 1. spodok ľudskej, konskej ap. nohy: Krívau̯ na jennu nohu, ňepristupuvau̯ na celé choďillo (Bánovce n. Bebr.); choďidlo (Valaská BRE, Malacky); chodzillo (Bošáca TRČ); chodalo (V. Straciny MK) 2. vsl obyč. mn. č. vyššie drúčiky s podperkou na nohu, na ktorých sa chodilo najmä cez vodu, chodúle: Kec padal dišč, to me muśeľi chodzidz na chodziloch (Závadka SAB); Išol na chodziloh do skľepu (Ložín MCH)
chodidlo s časť nohy, na ktorú sa našľapuje pri chôdzi, podošva a päta: od dolniho prjhby spodek nohy chodidlo gest (KoA 17. st)