Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

chodiť nedok.

1. (o človeku) pohybovať sa robením krokov, kráčať, ísť: ch. pomaly, rýchlo, pešo, ch. po tráve, ch. po rukách; dieťa sa učí ch.; ch. o palici; ch. hore-dolu bez cieľa; ch. po prstoch, po špičkách i pren. opatrne; ch. niekomu v pätách sledovať niekoho

2. (pravidelne) dochádzať s určitým cieľom, navštevovať: ch. do školy, do práce, na zábavy; ch. po mlieko; ch. na ryby, na huby; ch. na pivo; ch. po svete cestovať; ch. medzi ľudí do spoločnosti

3. zo záujmu vyhľadávať: ch. po hradoch, za dievčatami

4. hovor. (pravidelne) obchádzať za určitým cieľom: ch. po lekároch, po úradoch

5. mať známosť: ch. s dievčaťom, ch-ia spolu už druhý rok

6. (o veciach) byť v činnosti, pohybovať sa, premávať: autá ch-ia rýchlo

7. (o zásielkach) (pravidelne) prichádzať, dochádzať: noviny mu ch-ia ráno, pošta ch-í na obed

8. (o človeku) byť, bývať v nejakom stave: ch. smutný, zamračený

9. (o človeku) byť nejako oblečený: ch. bez kabáta, v košeli, bosý; ch. dobre oblečený; ch. v čiernom a) nosiť čierne šaty b) mať smútok

● ch. ako slepý, ako vo sne nič si nevšímať; ch. ako hodinky presne; tak to (na svete) ch-í tak to býva, stáva sa, je zvykom; expr. → duša ch-í doňho spávať; ch. okolo niečoho ako mačka okolo horúcej kaše nejsť priamo na vec, okolkovať; ch. s → bubnom na zajace; expr. ch. niekomu po hlave veľa si voči niekomu dovoľovať; ch. s otvorenými očami všetko si všímať; vedieť ch. v niečom vyznať sa v tom; ch. poza školu zanedbávať vyučovanie; nešťastie nech-í po horách, ale po ľuďoch;

opak. chodievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

chodiť ‑í ‑ia nedok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčať • vykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cesty • ísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšu • hovor. expr.: pešovať • pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopca • chodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicou • expr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po meste • expr.: vláčiť sa • expr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláči • expr.: behať • lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodoch • hovor. pendlovať • expr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa • prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškami • kniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horou • expr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulici • potulovať sa • ponevierať sa • potĺkať sa • blúdiť • hovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa • tĺcť sa • hovor. expr.: zarážať sa • zatĺkať sa • lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedine • expr.: motať sa • motkať sa • tmoliť sa • tmoľkať sa • pliesť sa • popletať sa • plantať sa • pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynke • expr.: presúšať sa • vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korze • hovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský) • nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električky • expr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce autom • navštevovať: navštevuje zdravotnú školu • chodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcom • hovor. vodiť sa • expr. vláčiť sa • nár. vodáckať sa (Kukučín) • stýkať sa • mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1

jazdiť pohybovať sa po zemi s použitím zvierat, dopravných al. športových prostriedkov: jazdiť na koni, na aute, na lyžiach • niesť sa/nosiť sa na koni • hovor. zastar. rajtovať (na koni) • ísť • chodiť • voziť sa (na dopravných al. športových prostriedkoch): rád ide, chodí autom; do školy sa vozí, chodí na bicykli; dobre chodí, jazdí na korčuliach • premávať (o dopravných prostriedkoch): autá premávajú v obidvoch smeroch; autobusy dnes nepremávajú • spúšťať sa (na lyžiach, na saniach)

okolkovať počínať si vyhýbavo al. nerozhodne (v reči, v skutkoch), obchádzať veci • robiť okolky: dlho okolkoval, kým pristúpil na spoluprácu • otáľať • odkladať • odsúvať • odďaľovať (odkladať rozhodnutie): otáľa s odpoveďou; odkladá, odsúva odpoveď • váhať • meškať (kolísať pri rozhodovaní): urobil to bez váhania; Nemeškaj a choď! • rozpakovať sa • zdráhať sa (nerozhodne odmietať): zdráhal sa prijať ponuku • okúňať sa • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa • fraz. expr. chodiť ako mačka okolo horúcej kaše • onačiť sa • nár.: hákliť sa • obškĺňať sa (pri vyhýbavom, nerozhodnom počínaní prejavovať hanblivosť, plachosť): Neokúňajte sa a vezmite si viac! • vykrúcať sa • vytáčať sa • vyhovárať sa • hovor. expr. fixľovať (vyhýbavými rečami riešiť nepríjemnú situáciu): vykrúca sa, vytáča sa, fixľuje, len aby nevyšla pravda najavo • niž. hovor.: ondieť (sa) • ondiať (sa) • tentovať sa: Čo sa ondieš?

patriť 1. byť majetkom niekoho • kniž. prislúchať: pozemok patrí, prislúcha susedovi • kniž.: náležať • prináležať: vec náleží, prináleží tomu, kto ju našiel • prichodiť • chodiť: bratovi prichodí väčšia čiastka dedičstva; chcem, čo mi chodí

2. byť členom, súčasťou niečoho, mať miesto niekde • spadať: záležitosť patrí, spadá do riaditeľovej kompetencie • kniž.: prislúchať • náležať • prináležať: chotár už prislúcha, (pri)náleží susednej obci • zaraďovať sa • začleňovať sa: táto zelenina sa zaraďuje, začleňuje medzi kapustovité

3. p. týkať sa 1

prechádzať sa voľne, v menšom tempe sa pohybovať sem a ta, obyč. s cieľom osviežiť sa, vidieť niečo a pod. • prechodiť sa: prechádzať sa, prechodiť sa po hore, po meste • hovor. zastaráv.: špacírovať • špacírovať sa: špacíruje sa s kočíkom • hovor. korzovať • pren. expr. defilovať • zastaráv.: promenovať • promenovať sa: každú nedeľu korzuje, promenuje (sa) v neďalekom parku • chodiť (bezcieľne): chodili sme celé popoludnie po uliciach

žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnu • fraz.: chodiť po žobraní • chodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtaní • fraz.: chodiť z dom na dom • chodiť z dom do domu • chodiť po dobrých ľuďoch • zastaráv. pýtať (Rázus) • zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniť • proskať • prosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovať • expr. pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje práva • expr.: škamrať • škemrať • skuhrať • drankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniaze • fraz. expr.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučať • skuvíňať • kňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

chodiť, -í, -ia nedok.

1. (o človeku i o zvierati) pohybovať sa z miesta na miesto na vlastných nohách, ísť, pešo, kráčať, vykračovať, uberať sa: ch. pomaly, rýchlo, krokom; ch. pešo, peši, ch. po zemi, po povraze; ch. po rukách; dieťa sa učí ch., začína ch., dieťa ešte nechodí, nevie chodiť; nik nechodí neprichádza; ch. hore-dolu bez cieľa; ch. s otcom, s bratom; chodí ako duch ticho, nečujne; chodí po (na) prstoch, po špičkách opatrne, ticho; ch. niekomu v pätách sledovať niekoho; žart. chodí, akoby bol ražeň zhltol vzpriamene, meravo; hovor. kde si chodil?, kde chodíš? kde si bol?, kde si sa zdržal?; chodí o palici, o barlách o chromom človeku; chodí si po horách, po meste voľne, bezstarostne sa prechádza; chodí (si) ako páv pyšne

● ch. po slobode byť slobodný, voľný; chodil by po hlave o rozpustenom, samopašnom človeku; ch. na vlastných nohách samostatne konať; ch. niekomu po hlave veľa si k nemu dovoľovať; nechať si ch. po hlave byť nadmieru trpezlivý; chodí ako mačka okolo horúcej kaše obchádza jadro veci, okolkuje; ch. s bubnom na zajace, na vrabce s krikom, nápadne niečo robiť; ch. okolo niekoho, niečoho ako slepý nevšímať si, prehliadať niekoho al. niečo; ch. po zlých, krivých, bludných chodníkoch, chodníčkoch, cestách viesť ľahkomyseľný život; ch. vyšliapanou cestou konať podľa starých, osvedčených spôsobov; netreba ch. ďaleko za dôkazmi, po príklady sú poruke; hovor.: vedieť ch. v niečom vyznať sa v tom; Okolo peňazí ani nechodili (Karv.) nemali, nemajú peňazí; to okolo zlata ani nechodilo nie je to zo zlata;

2. často, pravidelne niekam prichádzať, dochádzať s určitým cieľom, navštevovať niekoho al. niečo: ch. do školy, do práce, do divadla, do spoločnosti; ch. na prechádzku; ch. na prednášky, na schôdzky, na koncerty; ch. na zábavy, na vohľady, na zálety; ch. po mlieko, po deti (kraj. i pre mlieko, pre deti) odnášať, odvádzať; ch. na ryby chytať ryby, ch. na zajace poľovať, ch. na huby, na maliny zbierať; hovor. ch. na pivo, na kávu, na polievku piť, jesť (napr. v reštaurácii); chodiť niekomu na ovocie kradnúť; ch. nakupovať, ch. sa kúpať; ch. vlakom, lietadlom, autom cestovať; ch. po návštevách robiť veľa návštev; ch. po domoch, ch. z domu do domu; ch. po súdoch stále sa súdiť s niekým; ch. po jarmokoch; ch. k niekomu navštevovať ho; ľud. Dvaja chodia tie isté školy (Kuk.) študujú na rovnakých školách. Ešte chodí školy (Laz.) študuje; poriadne, presne, pravidelne ch. (napr. do práce) dochádzať; ch. po svete, svetom cestovať, putovať; ch. za prácou, za obchodom hľadať prácu, obchod; ch. bez cieľa túlať sa; ch. po pýtaní, po žobraní žobrať; ch. s hydinou, s prebytkami na trh nosiť na trh; hovor. ch. za múkou, za potravinami hľadať, zháňať; ch. (si) za niečím (napr. za žiadosťou) vybavovať niečo; zastar. ch. na panské (za poddanstva) pracovať na panskom majetku; ch. na roboty (Taj.); ch. medzi svet, medzi ľudí stýkať sa s ľuďmi

● chodí ako hodiny presne; Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije (prísl.) nebezpečné podnikanie sa darí iba istý čas; ľud. ch. po dobrých ľuďoch žobrať; ch. za chlebom, ch. na zárobky odchádzať za prácou, za zamestnaním (napr. do cudziny); Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch (prísl.) nepostihuje neživé veci, ale ľudí; Kde nechodí slnko, tam chodí lekár (prísl.) o nezdravom bývaní; Kto neskoro chodí, sám sebe škodí (prísl.); ch. s cirkusom byť artistom; ch. za školu, poza školu zanedbávať vyučovanie; ch. niekomu na krk obťažovať niekoho, domŕzať; Upozornil otca, aby s takými vecami nechodil (Jégé) neobťažoval; ch. s dievčaťom, s chlapcom mať známosť; ch. za dievčatmi o záletníkovi; ch. za dievčaťom dvoriť, uchádzať sa o dievča; hovor. ch. do niečoho (napr. do múky, do lekváru) jesť, maškrtiť (napr. o myšiach, o deťoch); hovor. žart. ch. niekomu do kapusty, do revíru dvoriť dievčaťu al. manželke iného; miešať sa do cudzích záležitostí;

3. (o veciach) pohybovať sa, byť v činnosti, konať dráhu; pravidelne prichádzať a odchádzať (o dopravných prostriedkoch), premávať: prsty mu chodia po klávesoch. (Tim.); hodiny dobre, presne chodia idú; vlaky, autobusy, lietadlá chodia premávajú; vozy, autá, bicykle chodia (napr. po ulici) premávajú

● chodia reči, zvesti, povesti o niekom, o niečom vraví sa, povráva sa; zpráva, zvesť chodí od úst k ústam koluje; niečo chodí z ruky do ruky koluje; duša chodí doňho spávať je slabý, chorý, na úmor; niečo mi chodí po rozume myslím na niečo, mám niečo na mysli; ústa jej chodia ako namastené veľa rozpráva; mráz mu, jej chodí (zimomriavky mu, jej chodia) po chrbte trasie sa od strachu, odporu, hrôzy; „Povedzte,“ núkala, oddane chodiac očami za ním (Tim.) sledujúc ho očami.

4. dochádzať poštou, byť doručovaný: noviny, časopisy, listy, knihy, peniaze chodia niekomu; pošta chodí; Žaloby chodili pánu slúžnemu. (Vaj.) Rozkaz na ústup nechodí. (Letz)

5. (o človeku) byť, bývať (v nejakom stave): ch. smutný, zamračený, zadumaný; ch. o hlade byť hladný

● chodí ako bez duše (napr. od žiaľu, bôľu); chodí ako na tŕňoch je nedočkavý, netrpezlivý, s obavou niečo očakáva; chodí ako vo snách zamyslený, duchom neprítomný; chodí ako zmoknutá sliepka je zronený, zahanbený;

6. (o človeku) byť oblečený, obutý, obliekať sa, šatiť sa: ch. bez kabáta, v košeli, v čižmách, v krpcoch; ch. dobre, pekne, zle oblečený; ch. v čiernom, v smútku nosiť čierne šaty; ch. bosý, otrhaný; pekne si chodí pekne sa oblieka; chodí v hodvábe nákladne sa oblieka;

7. hovor. vo výraze tak to chodí (chodilo) býva (býval), stáva sa, je (bolo) zvykom: Nuž ale na dedine to tak chodí. (Hor.); tak to u nás (na svete) chodí;

8. nár. (o čo, o koho) prichádzať žiadať, prosiť o niečo: Aj ona len o muža chodí. (Tim.)

9. nár. (o čo) stáť, mať záujem: Nechajte ma na pokoji — mám robotu. Ja aj chodím o vaše pletky! (Tim.)

10. nár. (komu) patriť, prislúchať, prináležať: Ja len chcem od teba, čo mi chodí. (Laz.) Koľko si zarobila? Koľko mi chodilo. (Laz.) Čajka vďačne platí štátu, čo mu chodí (Laz.) čo je povinný zaplatiť;

opak. chodievať, -a, -ajú

Morfologický analyzátor

chodiť nedokonavé sloveso
(ja) chodím VKesa+; (ty) chodíš VKesb+; (on, ona, ono) chodí VKesc+; (my) chodíme VKepa+; (vy) chodíte VKepb+; (oni, ony) chodia VKepc+;

(ja som, ty si, on) chodil VLesam+; (ona) chodila VLesaf+; (ono) chodilo VLesan+; (oni, ony) chodili VLepah+;
(ty) choď! VMesb+; (my) choďme! VMepa+; (vy) choďte! VMepb+;
(nejako) chodiac VHe+;