chodiť, -í, -ia nedok.
1. (o človeku i o zvierati) pohybovať sa z miesta na miesto na vlastných nohách, ísť, pešo, kráčať, vykračovať, uberať sa: ch. pomaly, rýchlo, krokom; ch. pešo, peši, ch. po zemi, po povraze; ch. po rukách; dieťa sa učí ch., začína ch., dieťa ešte nechodí, nevie chodiť; nik nechodí neprichádza; ch. hore-dolu bez cieľa; ch. s otcom, s bratom; chodí ako duch ticho, nečujne; chodí po (na) prstoch, po špičkách opatrne, ticho; ch. niekomu v pätách sledovať niekoho; žart. chodí, akoby bol ražeň zhltol vzpriamene, meravo; hovor. kde si chodil?, kde chodíš? kde si bol?, kde si sa zdržal?; chodí o palici, o barlách o chromom človeku; chodí si po horách, po meste voľne, bezstarostne sa prechádza; chodí (si) ako páv pyšne
● ch. po slobode byť slobodný, voľný; chodil by po hlave o rozpustenom, samopašnom človeku; ch. na vlastných nohách samostatne konať; ch. niekomu po hlave veľa si k nemu dovoľovať; nechať si ch. po hlave byť nadmieru trpezlivý; chodí ako mačka okolo horúcej kaše obchádza jadro veci, okolkuje; ch. s bubnom na zajace, na vrabce s krikom, nápadne niečo robiť; ch. okolo niekoho, niečoho ako slepý nevšímať si, prehliadať niekoho al. niečo; ch. po zlých, krivých, bludných chodníkoch, chodníčkoch, cestách viesť ľahkomyseľný život; ch. vyšliapanou cestou konať podľa starých, osvedčených spôsobov; netreba ch. ďaleko za dôkazmi, po príklady sú poruke; hovor.: vedieť ch. v niečom vyznať sa v tom; Okolo peňazí ani nechodili (Karv.) nemali, nemajú peňazí; to okolo zlata ani nechodilo nie je to zo zlata;
2. často, pravidelne niekam prichádzať, dochádzať s určitým cieľom, navštevovať niekoho al. niečo: ch. do školy, do práce, do divadla, do spoločnosti; ch. na prechádzku; ch. na prednášky, na schôdzky, na koncerty; ch. na zábavy, na vohľady, na zálety; ch. po mlieko, po deti (kraj. i pre mlieko, pre deti) odnášať, odvádzať; ch. na ryby chytať ryby, ch. na zajace poľovať, ch. na huby, na maliny zbierať; hovor. ch. na pivo, na kávu, na polievku piť, jesť (napr. v reštaurácii); chodiť niekomu na ovocie kradnúť; ch. nakupovať, ch. sa kúpať; ch. vlakom, lietadlom, autom cestovať; ch. po návštevách robiť veľa návštev; ch. po domoch, ch. z domu do domu; ch. po súdoch stále sa súdiť s niekým; ch. po jarmokoch; ch. k niekomu navštevovať ho; ľud. Dvaja chodia tie isté školy (Kuk.) študujú na rovnakých školách. Ešte chodí školy (Laz.) študuje; poriadne, presne, pravidelne ch. (napr. do práce) dochádzať; ch. po svete, svetom cestovať, putovať; ch. za prácou, za obchodom hľadať prácu, obchod; ch. bez cieľa túlať sa; ch. po pýtaní, po žobraní žobrať; ch. s hydinou, s prebytkami na trh nosiť na trh; hovor. ch. za múkou, za potravinami hľadať, zháňať; ch. (si) za niečím (napr. za žiadosťou) vybavovať niečo; zastar. ch. na panské (za poddanstva) pracovať na panskom majetku; ch. na roboty (Taj.); ch. medzi svet, medzi ľudí stýkať sa s ľuďmi
● chodí ako hodiny presne; Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije (prísl.) nebezpečné podnikanie sa darí iba istý čas; ľud. ch. po dobrých ľuďoch žobrať; ch. za chlebom, ch. na zárobky odchádzať za prácou, za zamestnaním (napr. do cudziny); Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch (prísl.) nepostihuje neživé veci, ale ľudí; Kde nechodí slnko, tam chodí lekár (prísl.) o nezdravom bývaní; Kto neskoro chodí, sám sebe škodí (prísl.); ch. s cirkusom byť artistom; ch. za školu, poza školu zanedbávať vyučovanie; ch. niekomu na krk obťažovať niekoho, domŕzať; Upozornil otca, aby s takými vecami nechodil (Jégé) neobťažoval; ch. s dievčaťom, s chlapcom mať známosť; ch. za dievčatmi o záletníkovi; ch. za dievčaťom dvoriť, uchádzať sa o dievča; hovor. ch. do niečoho (napr. do múky, do lekváru) jesť, maškrtiť (napr. o myšiach, o deťoch); hovor. žart. ch. niekomu do kapusty, do revíru dvoriť dievčaťu al. manželke iného; miešať sa do cudzích záležitostí;
3. (o veciach) pohybovať sa, byť v činnosti, konať dráhu; pravidelne prichádzať a odchádzať (o dopravných prostriedkoch), premávať: prsty mu chodia po klávesoch. (Tim.); hodiny dobre, presne chodia idú; vlaky, autobusy, lietadlá chodia premávajú; vozy, autá, bicykle chodia (napr. po ulici) premávajú
● chodia reči, zvesti, povesti o niekom, o niečom vraví sa, povráva sa; zpráva, zvesť chodí od úst k ústam koluje; niečo chodí z ruky do ruky koluje; duša chodí doňho spávať je slabý, chorý, na úmor; niečo mi chodí po rozume myslím na niečo, mám niečo na mysli; ústa jej chodia ako namastené veľa rozpráva; mráz mu, jej chodí (zimomriavky mu, jej chodia) po chrbte trasie sa od strachu, odporu, hrôzy; „Povedzte,“ núkala, oddane chodiac očami za ním (Tim.) sledujúc ho očami.
4. dochádzať poštou, byť doručovaný: noviny, časopisy, listy, knihy, peniaze chodia niekomu; pošta chodí; Žaloby chodili pánu slúžnemu. (Vaj.) Rozkaz na ústup nechodí. (Letz)
5. (o človeku) byť, bývať (v nejakom stave): ch. smutný, zamračený, zadumaný; ch. o hlade byť hladný
● chodí ako bez duše (napr. od žiaľu, bôľu); chodí ako na tŕňoch je nedočkavý, netrpezlivý, s obavou niečo očakáva; chodí ako vo snách zamyslený, duchom neprítomný; chodí ako zmoknutá sliepka je zronený, zahanbený;
6. (o človeku) byť oblečený, obutý, obliekať sa, šatiť sa: ch. bez kabáta, v košeli, v čižmách, v krpcoch; ch. dobre, pekne, zle oblečený; ch. v čiernom, v smútku nosiť čierne šaty; ch. bosý, otrhaný; pekne si chodí pekne sa oblieka; chodí v hodvábe nákladne sa oblieka;
7. hovor. vo výraze tak to chodí (chodilo) býva (býval), stáva sa, je (bolo) zvykom: Nuž ale na dedine to tak chodí. (Hor.); tak to u nás (na svete) chodí;
8. nár. (o čo, o koho) prichádzať žiadať, prosiť o niečo: Aj ona len o muža chodí. (Tim.)
9. nár. (o čo) stáť, mať záujem: Nechajte ma na pokoji — mám robotu. Ja aj chodím o vaše pletky! (Tim.)
10. nár. (komu) patriť, prislúchať, prináležať: Ja len chcem od teba, čo mi chodí. (Laz.) Koľko si zarobila? Koľko mi chodilo. (Laz.) Čajka vďačne platí štátu, čo mu chodí (Laz.) čo je povinný zaplatiť;
opak. chodievať, -a, -ajú