Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

chodiť nedok.

1. (o človeku) pohybovať sa robením krokov, kráčať, ísť: ch. pomaly, rýchlo, pešo, ch. po tráve, ch. po rukách; dieťa sa učí ch.; ch. o palici; ch. hore-dolu bez cieľa; ch. po prstoch, po špičkách i pren. opatrne; ch. niekomu v pätách sledovať niekoho

2. (pravidelne) dochádzať s určitým cieľom, navštevovať: ch. do školy, do práce, na zábavy; ch. po mlieko; ch. na ryby, na huby; ch. na pivo; ch. po svete cestovať; ch. medzi ľudí do spoločnosti

3. zo záujmu vyhľadávať: ch. po hradoch, za dievčatami

4. hovor. (pravidelne) obchádzať za určitým cieľom: ch. po lekároch, po úradoch

5. mať známosť: ch. s dievčaťom, ch-ia spolu už druhý rok

6. (o veciach) byť v činnosti, pohybovať sa, premávať: autá ch-ia rýchlo

7. (o zásielkach) (pravidelne) prichádzať, dochádzať: noviny mu ch-ia ráno, pošta ch-í na obed

8. (o človeku) byť, bývať v nejakom stave: ch. smutný, zamračený

9. (o človeku) byť nejako oblečený: ch. bez kabáta, v košeli, bosý; ch. dobre oblečený; ch. v čiernom a) nosiť čierne šaty b) mať smútok

● ch. ako slepý, ako vo sne nič si nevšímať; ch. ako hodinky presne; tak to (na svete) ch-í tak to býva, stáva sa, je zvykom; expr. → duša ch-í doňho spávať; ch. okolo niečoho ako mačka okolo horúcej kaše nejsť priamo na vec, okolkovať; ch. s → bubnom na zajace; expr. ch. niekomu po hlave veľa si voči niekomu dovoľovať; ch. s otvorenými očami všetko si všímať; vedieť ch. v niečom vyznať sa v tom; ch. poza školu zanedbávať vyučovanie; nešťastie nech-í po horách, ale po ľuďoch;

opak. chodievať -a

chodiť -dí -dia choď! -dil -diac -diaci -denie nedok.

*venčiť → správ. chodiť von (so psom)

chodiť -dí -dia choď! -dil -diac -diaci -denie bud. bude chodiť/pôjde budú chodiť/pôjdu nedok. 1. (ako) ▶ (o ľuďoch, o zvieratách) pravidelne, opakovane miernym pokrčením nohy v kolene zdvíhať a ukladať nohu pred seba, pričom sa nohy striedajú; takto sa opätovne pohybovať, presúvať sa určeným smerom; robiť kroky, ísť; syn. kráčať: ch. rýchlo, pomaly; ch. pyšne, zhrbene; ch. naboso; ch. v daždi; ch. v spánku byť námesačný; ch. po rukách, po lane, o barlách, s barlami; ch. skratkou do práce; ch. po prstoch, po špičkách ↗ i fraz.; ch. so vztýčenou hlavou ↗ i fraz.; nechoďte ešte neodchádzajte, zostaňte; lesná cesta vyšliapaná častým chodením; po úraze chodil veľmi opatrne; ťažko sa jej chodí; Chodiaci robot nie je v súčasnosti už ničím výnimočným. [P7 2005]; pren. oči mu splašene chodia po prítomných zmätene sa obzerá □ chodiaca bábika bábika s mechanizmom umožňujúcim napodobňovať malé kroky; chodiaca reklama človek, obyč. prezlečený v nápadnom kostýme, prezentujúci reklamu na istý produkt priamo na ulici; chodiť po tráve je zakázané! zákaz umiestnený na miestach s verejnou zeleňou, obyč. v parkoch
2. ▶ (o ľuďoch, o zvieratách) byť schopný al. stať sa schopným pohybu: nevládzem už ch.; dieťa začalo ch.; po operácii nohy ešte nechodí; už nikdy nebude ch.; naše trojtýždňové šteniatka už chodia
3. (kam; na čo; po koho, po čo; ku komu; za kým, za čím; s neurčitkom) ▶ (obyč. o ľuďoch) (pravidelne) niekam (peši al. dopravným prostriedkom) s určitým cieľom dochádzať, navštevovať; opakovane vykonávať niečo: ch. do školy, na univerzitu; ch. do hudobnej; ch. do práce autom; ch. do kostola ↗ i lexikalizované spojenie; ch. na angličtinu navštevovať lekcie z anglického jazyka; ch. na huby; ch. na pivo, po cigarety; ch. po syna do škôlky; ch. na prázdniny k starým rodičom; ch. do mesta za kultúrou; ch. často na prechádzky, do divadla, na diskotéky; ch. medzi ľudí do spoločnosti; ch. na týždňovky pracovať mimo bydliska; ch. (si) po svete cestovať; ch. so psom brať psa von; ch. za dievčatami rád vyhľadávať dievčenskú spoločnosť; ch. ku kaderníčke; ch. od dverí k dverám a ponúkať tovar; ch. z domu do domu ↗ i fraz.; ch. za niekým s prosbou o pomoc; strýko chodí s polievacím autom je vodičom na polievacom aute; pytliaci chodia do revíru; už je neskoro, a syn stále nechodí neprichádza; deti sa chodia korčuľovať na zimný štadión; keď boli malí, chodili k susedovi kradnúť čerešne; chodenie s betlehemom stratilo v meste popularitu; Myši chodia do sýpky na zrno, možno obhrýzajú staré konské postroje. [L. Ťažký]; Domov chodil málo, hrával aj za druhé družstvo, nemohol si vyberať. [D. Dušek] vracal sa; hovor. ch. po lekároch, po súdoch; ch. po obchodoch a) obzerať si tovar b) nakupovať; ch. po pamiatkach navštevovať pamätné miesta; zastar. ch. do škôl študovať; ch. po zboji chodiť zbíjať □ chodiť naproti niekomu chodiť v ústrety niekomu; chodiť do kostola byť veriacim, zúčastňovať sa (pravidelne) na bohoslužbách
4. (s kým; ø) ▶ byť v ľúbostnom vzťahu s niekým; mať známosť: ch. s dievčaťom; chodili spolu dva roky, kým sa rozhodli vziať; s nikým nechodí
5. ▶ (o dopravných prostriedkoch) (pravidelne) sa pohybovať; prichádzať a odchádzať; zabezpečovať dopravu; syn. premávať: po koľajniciach chodia električky; po polnoci autobusy už nechodia; pre štrajk nechodili vlaky; po novom moste už chodia aj autá; výťah od rána nechodí; spoj chodí do mesta každých 30 minút; kamióny nám chodia rovno pod oknami
6. (ako) zried. ▶ (o strojoch, o veciach) byť v náležitej činnosti; byť schopný dobrého chodu, fungovať: hodiny na veži chodia vždy presne; po oprave motor chodí bez poruchy
7. (komu; kam) ▶ (o veciach, obyč. o zásielkach) dochádzať poštou a pod., byť doručovaný: noviny nám chodia nepravidelne; cez víkend pošta nechodí; peniaze mu chodia na účet; do televízie chodia sťažnosti od nespokojných divákov; stále mu chodia nejaké upomienky
8. (ako) ▶ (o človeku) byť v nejakom stave: do práce chodí usmiata, so zvesenou hlavou, so sklopenými očami; chodí zamračený; ch. o hlade a smäde
9. (ako) ▶ (o človeku) byť nejako oblečený, obutý al. nejakým spôsobom upravený, obliekať sa: ch. dobre oblečený; dieťa chodí bez čiapky; po byte často chodí bosá, v teplákoch a tričku; jej muž chodí neoholený; rada chodí v topánkach na vysokom podpätku □ chodiť v civile (o policajtoch, prv o vojakoch) nemať oblečenú uniformu, nebyť v službe; chodiť v čiernom a) nosiť čierny odev b) mať smútok za niekým
◘ fraz. chodiť ako bez rozumu/ako rozumu zbavený a) správať sa nerozvážne b) správať sa nepríčetne, nahnevane, šialene; chodiť ako bludná ovca/bludná duša byť bezradný, roztržitý; chodiť ako duch pohybovať sa ticho, nečujne; chodiť ako hodinky byť presný; chodiť ako kráľovná (o ženách) chodiť, kráčať hrdo, pyšne; chodiť [okolo niečoho] ako mačka okolo horúcej kaše nemať chuť o niečom hovoriť, niečo riešiť, obchádzať jadro veci, okolkovať; chodiť ako [rozzúrený] lev/tiger v klietke nervózne sa prechádzať sem a tam na malom priestore (v netrpezlivosti, zlosti a pod.); chodiť ako na tŕňoch/po ihlách a) byť netrpezlivý, nedočkavý b) obávať sa niečoho; chodiť ako pes bez gazdu byť opustený; chodiť ako slepý/vo sne/v snách nevšímať si okolie, byť zahĺbený do seba; expr. chodiť ako s nasoleným zadkom nervózne, náhlivo pobehovať; chodiť ako [telo] bez duše al. chodiť ako duchom neprítomný al. chodiť ako námesačný nezaujímať sa o okolie, byť apatický al. zahĺbený do seba; chodiť ako žobrák byť otrhaný, zanedbaný; chodiť niekam ako na klavír často niečo navštevovať al. opakovať; chodiť okolo niekoho, niečoho ako slepý nevšímať si niekoho, niečo; chodiť (si) ako páv pyšne si vykračovať, byť namyslený; chodiť za niekým ako jeho tieň tajne niekoho sledovať; chodiť ako zmoknuté kura/zmoknutá sliepka byť utrápený, bezradný; ústa jej chodia ako namastené veľa a rýchlo rozpráva; dať si/nechať si chodiť po hlave bez výhrad všetko prijímať, podriaďovať sa; duša chodí doňho [iba] spávať al. už len duša chodí doňho spávať a) je slabý, chorý, veľmi zle vyzerá b) nemá ďaleko do smrti; chodia na ňu mdloby občas omdlieva; chodia reči/zvesti/povesti/chýry o niekom, o niečom hovorí sa, vraví sa niečo o niekom, o niečom; chodiaca encyklopédia všestranne vzdelaný človek, schopný pohotovo poskytnúť rozmanité poznatky; chodiaca legenda človek, ktorého má verejnosť v úcte; expr. chodiaca mŕtvola a) veľmi chorý človek b) veľmi starý človek; chodiť hore-dole/sem a tam po niečom a) prechodiť, precestovať nejakú oblasť: chodiť hore-dole po Slovensku b) bezcieľne al. zmätene sa pohybovať v nejakom priestore: chodiť hore-dole po chodbe, po byte; chodiť k niekomu po rozum(y) čerpať z niečej skúsenosti, dať sa poučovať; chodiť [len tak] na ľahko/naľahko a) byť nie veľmi teplo al. slabo oblečený b) byť s prázdnymi rukami, bez nákupu; chodiť medzi ľudí a) chodiť do spoločnosti b) neizolovať sa; chodiť na klebety k niekomu a) vyhľadávať nejaké nepodložené informácie o niekom, o niečom b) chodiť k niekomu s cieľom len tak sa pozhovárať; chodiť na panské ťažko povinne pracovať; chodiť na skusy chodiť (často do zahraničia) získavať skúsenosti; chodiť na výzvedy zisťovať niečo; chodiť na zálety/na vohľady chodiť za dievčaťom; chodiť niekomu do kapusty/do revíru a) dvoriť dievčaťu al. žene iného b) miešať sa do cudzích záležitostí; chodiť niekomu po hlave nerešpektovať niekoho; chodiť niekomu po tabak/po cigarety/po pivo byť mladší, a tým podriadenejší, poslúchať niekoho; chodiť niekomu v pätách sledovať niekoho; chodiť od Annáša ku Kaifášovi/od Kaifáša k Pilátovi/od Piláta ku Kaifášovi (o človeku, ktorého preháňajú) chodiť od jedného úradníka k druhému, a napriek tomu nič nevybaviť, chodiť po úradoch nadarmo; chodiť od čerta k diablovi a) byť všade b) navštíviť mnohých (niekedy bezvýsledne); chodiť od Šavla k Pavlovi navštevovať, obchádzať ľudí (obyč. úradníkov), a nedosiahnuť želaný výsledok; chodiť o žobráckej palici al. chodiť po pýtaní/po žobraní al. chodiť z domu do domu chodiť žobrať; zastar. žart. chodiť per pazuch/per pazucha prechádzať sa držiac sa popod pazuchy; chodiť po bludných/krivých/zlých chodníčkoch vykonávať niečo zlé, nelegálne, často také, čo je v rozpore s etikou, mravnosťou, zákonom a pod.; chodiť po horách po dolách al. horami-dolami podnikať rozmanité a ďaleké cesty; chodiť po prstoch/po špičkách pohybovať sa potichu; chodiť po slobode byť slobodný, voľný; chodiť po svojich pohybovať sa pešky; chodiť po tenkom ľade nachádzať sa v nebezpečnej, riskantnej situácii, riskovať; chodiť poza kríčky/poza bučky konať tajne; chodiť poza/za školu zanedbávať vyučovanie; chodiť s bubnom na zajace a) predčasne niečo prezrádzať b) s krikom, nápadne niečo robiť; chodiť s hlavou v oblakoch a) byť zasnený b) byť zaľúbený; chodiť s hlavou v smútku byť smutný, nešťastný; chodiť s otvorenými očami všímať si okolie; chodiť so vztýčenou hlavou a) byť hrdý b) byť pyšný; chodiť so zvesenou hlavou byť sklamaný, nešťastný; chodiť spať so sliepkami skoro, zavčasu sa ukladať k spánku; chodiť svetom cestovať; chodiť vyšliapanou cestou/vyšliapanými cestičkami/po vyšliapaných cestičkách konať overeným, zaužívaným spôsobom, nehľadať nové riešenia; ísť tam, kam aj králi chodia pešo na toaletu; kade chodí, tade/tam hovorí/vyhlasuje/hundre neustále hovorí, vyhlasuje, hundre; kade chodíš? kde sa túlaš?; kam na to (na tie nápady, žarty a pod.) chodíš? ty si veľký výmyselník; mráz mi chodí po chrbte/po tele al. zimomriavky mi chodia po chrbte/po tele a) mám pocit chladu b) pociťujem strach, hrôzu a pod.; nechoď mi na oči! nechcem ťa vidieť!; niekto, niečo mi chodí hlavou/po rozume neustále myslím na niekoho, na niečo; po príklad nemusíme chodiť ďaleko príklad je poruke; s tým na mňa nechoď(te)! a) tým ma nezastrašuj(te)! b) týmto ma nepresviedčaj(te)!; správa/zvesť chodí od úst k ústam informácia sa šíri (ústnym podaním); tak [už] to [vo svete] chodí a) často sa to stáva b) je to zvykom, zvyčajne to tak prebieha; ten okolo niečoho ani nechodil chýba mu niečo (napr. peniaze, múdrosť); teraz sa chodí domov? takto neskoro sa vraciaš?; to okolo niečoho ani nechodilo chýba kvalita niečoho (napr. zlata, mäsa); vedieť v niečom chodiť vyznať sa v niečom ◘ parem. dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije riskuje sa do prvého neúspechu; kam nechodí slnko, tam chodí lekár nezdravý život a nezdravé bývanie majú za následok choroby; kováčova kobyla a šustrova žena chodia bosé al. šustrove deti chodia bosé človek a jeho najbližší majú nedostatok toho, čomu sa obyč. profesijne venuje; kto sa bojí, nech nechodí do lesa; kto chodí do mlyna, ľahko sa zamúči človek sa rýchlo stane takým ako tí, s ktorými sa stýka; kto neskoro chodí, sám sebe škodí; nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch ľudský život často sprevádza trápenie, nešťastie; za zlým vždy dobré chodí v živote sa dobré strieda so zlým
▷ opak. chodievať -va -vajú -val

chodiť, -í, -ia nedok.

1. (o človeku i o zvierati) pohybovať sa z miesta na miesto na vlastných nohách, ísť, pešo, kráčať, vykračovať, uberať sa: ch. pomaly, rýchlo, krokom; ch. pešo, peši, ch. po zemi, po povraze; ch. po rukách; dieťa sa učí ch., začína ch., dieťa ešte nechodí, nevie chodiť; nik nechodí neprichádza; ch. hore-dolu bez cieľa; ch. s otcom, s bratom; chodí ako duch ticho, nečujne; chodí po (na) prstoch, po špičkách opatrne, ticho; ch. niekomu v pätách sledovať niekoho; žart. chodí, akoby bol ražeň zhltol vzpriamene, meravo; hovor. kde si chodil?, kde chodíš? kde si bol?, kde si sa zdržal?; chodí o palici, o barlách o chromom človeku; chodí si po horách, po meste voľne, bezstarostne sa prechádza; chodí (si) ako páv pyšne

● ch. po slobode byť slobodný, voľný; chodil by po hlave o rozpustenom, samopašnom človeku; ch. na vlastných nohách samostatne konať; ch. niekomu po hlave veľa si k nemu dovoľovať; nechať si ch. po hlave byť nadmieru trpezlivý; chodí ako mačka okolo horúcej kaše obchádza jadro veci, okolkuje; ch. s bubnom na zajace, na vrabce s krikom, nápadne niečo robiť; ch. okolo niekoho, niečoho ako slepý nevšímať si, prehliadať niekoho al. niečo; ch. po zlých, krivých, bludných chodníkoch, chodníčkoch, cestách viesť ľahkomyseľný život; ch. vyšliapanou cestou konať podľa starých, osvedčených spôsobov; netreba ch. ďaleko za dôkazmi, po príklady sú poruke; hovor.: vedieť ch. v niečom vyznať sa v tom; Okolo peňazí ani nechodili (Karv.) nemali, nemajú peňazí; to okolo zlata ani nechodilo nie je to zo zlata;

2. často, pravidelne niekam prichádzať, dochádzať s určitým cieľom, navštevovať niekoho al. niečo: ch. do školy, do práce, do divadla, do spoločnosti; ch. na prechádzku; ch. na prednášky, na schôdzky, na koncerty; ch. na zábavy, na vohľady, na zálety; ch. po mlieko, po deti (kraj. i pre mlieko, pre deti) odnášať, odvádzať; ch. na ryby chytať ryby, ch. na zajace poľovať, ch. na huby, na maliny zbierať; hovor. ch. na pivo, na kávu, na polievku piť, jesť (napr. v reštaurácii); chodiť niekomu na ovocie kradnúť; ch. nakupovať, ch. sa kúpať; ch. vlakom, lietadlom, autom cestovať; ch. po návštevách robiť veľa návštev; ch. po domoch, ch. z domu do domu; ch. po súdoch stále sa súdiť s niekým; ch. po jarmokoch; ch. k niekomu navštevovať ho; ľud. Dvaja chodia tie isté školy (Kuk.) študujú na rovnakých školách. Ešte chodí školy (Laz.) študuje; poriadne, presne, pravidelne ch. (napr. do práce) dochádzať; ch. po svete, svetom cestovať, putovať; ch. za prácou, za obchodom hľadať prácu, obchod; ch. bez cieľa túlať sa; ch. po pýtaní, po žobraní žobrať; ch. s hydinou, s prebytkami na trh nosiť na trh; hovor. ch. za múkou, za potravinami hľadať, zháňať; ch. (si) za niečím (napr. za žiadosťou) vybavovať niečo; zastar. ch. na panské (za poddanstva) pracovať na panskom majetku; ch. na roboty (Taj.); ch. medzi svet, medzi ľudí stýkať sa s ľuďmi

● chodí ako hodiny presne; Dovtedy sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije (prísl.) nebezpečné podnikanie sa darí iba istý čas; ľud. ch. po dobrých ľuďoch žobrať; ch. za chlebom, ch. na zárobky odchádzať za prácou, za zamestnaním (napr. do cudziny); Nešťastie nechodí po horách, ale po ľuďoch (prísl.) nepostihuje neživé veci, ale ľudí; Kde nechodí slnko, tam chodí lekár (prísl.) o nezdravom bývaní; Kto neskoro chodí, sám sebe škodí (prísl.); ch. s cirkusom byť artistom; ch. za školu, poza školu zanedbávať vyučovanie; ch. niekomu na krk obťažovať niekoho, domŕzať; Upozornil otca, aby s takými vecami nechodil (Jégé) neobťažoval; ch. s dievčaťom, s chlapcom mať známosť; ch. za dievčatmi o záletníkovi; ch. za dievčaťom dvoriť, uchádzať sa o dievča; hovor. ch. do niečoho (napr. do múky, do lekváru) jesť, maškrtiť (napr. o myšiach, o deťoch); hovor. žart. ch. niekomu do kapusty, do revíru dvoriť dievčaťu al. manželke iného; miešať sa do cudzích záležitostí;

3. (o veciach) pohybovať sa, byť v činnosti, konať dráhu; pravidelne prichádzať a odchádzať (o dopravných prostriedkoch), premávať: prsty mu chodia po klávesoch. (Tim.); hodiny dobre, presne chodia idú; vlaky, autobusy, lietadlá chodia premávajú; vozy, autá, bicykle chodia (napr. po ulici) premávajú

● chodia reči, zvesti, povesti o niekom, o niečom vraví sa, povráva sa; zpráva, zvesť chodí od úst k ústam koluje; niečo chodí z ruky do ruky koluje; duša chodí doňho spávať je slabý, chorý, na úmor; niečo mi chodí po rozume myslím na niečo, mám niečo na mysli; ústa jej chodia ako namastené veľa rozpráva; mráz mu, jej chodí (zimomriavky mu, jej chodia) po chrbte trasie sa od strachu, odporu, hrôzy; „Povedzte,“ núkala, oddane chodiac očami za ním (Tim.) sledujúc ho očami.

4. dochádzať poštou, byť doručovaný: noviny, časopisy, listy, knihy, peniaze chodia niekomu; pošta chodí; Žaloby chodili pánu slúžnemu. (Vaj.) Rozkaz na ústup nechodí. (Letz)

5. (o človeku) byť, bývať (v nejakom stave): ch. smutný, zamračený, zadumaný; ch. o hlade byť hladný

● chodí ako bez duše (napr. od žiaľu, bôľu); chodí ako na tŕňoch je nedočkavý, netrpezlivý, s obavou niečo očakáva; chodí ako vo snách zamyslený, duchom neprítomný; chodí ako zmoknutá sliepka je zronený, zahanbený;

6. (o človeku) byť oblečený, obutý, obliekať sa, šatiť sa: ch. bez kabáta, v košeli, v čižmách, v krpcoch; ch. dobre, pekne, zle oblečený; ch. v čiernom, v smútku nosiť čierne šaty; ch. bosý, otrhaný; pekne si chodí pekne sa oblieka; chodí v hodvábe nákladne sa oblieka;

7. hovor. vo výraze tak to chodí (chodilo) býva (býval), stáva sa, je (bolo) zvykom: Nuž ale na dedine to tak chodí. (Hor.); tak to u nás (na svete) chodí;

8. nár. (o čo, o koho) prichádzať žiadať, prosiť o niečo: Aj ona len o muža chodí. (Tim.)

9. nár. (o čo) stáť, mať záujem: Nechajte ma na pokoji — mám robotu. Ja aj chodím o vaše pletky! (Tim.)

10. nár. (komu) patriť, prislúchať, prináležať: Ja len chcem od teba, čo mi chodí. (Laz.) Koľko si zarobila? Koľko mi chodilo. (Laz.) Čajka vďačne platí štátu, čo mu chodí (Laz.) čo je povinný zaplatiť;

opak. chodievať, -a, -ajú

chodiť nedok. (chojic)
1. csl pohybovať sa kráčaním, ísť (o ľuďoch i zvieratách): Aj choďi_cä priberalo ako ostatňie ďeťi (Žaškov DK); Ši vám svokra ešťe choďá? (Mur. Dl. Lúka REV); Choj si sám, ket kceš! (Ban. Hodruša BŠ); Narás čujú jejíh žena, že volado ím chodzí po hóre (Ružindol TRN); Tí uherské voli z dlhíma roháma, to pilno chodzí (Bučany HLO); Já som len radšiéj po venku chojila (Hor. Poruba ILA); Naž Jaňo zafčasu začal chodzic (Dl. Lúka BAR); Po tižňu hodzi kvoka kričaci (Kokšov-Bakša KOŠ); Učara mi śe tak kobula oštrajchala, co ňehodna chodzic (M. Zalužice MCH)
L. bolesňe choďiťi (Svätoplukovo NIT), choďiď o palicí (V. Bielice TOP) - krívať; chodzit sem a tam (Brestovany TRN) - nepokojne pobehovať; chodiť háľom-fáľom (Blatnica MAR), choďeď dínom-dánom (Pukanec LVI) - bezstarostne, vyhľadávať kratochvíľu
F. chodzidz jag luft (Záhradné PRE) - rýchlo; choďiťi ako smola (Svätoplukovo NIT) - pomaly; chodzi, jako bi ból rožeň zhutél (Bošáca TRČ), chodzí jak šparga (Vranov), choďí aňi struna (Mur. Lehota REV) - vzpriamený; choďží aňi parádní kvan, ani kapitán (Mur. Dl. Lúka REV), chodží ani páva (Turčok REV) - pyšno; chodzi jag na choduľoch (Trhovište MCH) - meravo, nemotorne; chodzí jak šmadrga, ale tancuje jak frnús (Červeník HLO) - kráča ako kalika, no v tanci je vrtký; choďí jag zvoňec (Svätoplukovo NIT) - tacká sa; choďí za ňím ag zvoňiec (Vieska n. Žit. ZM), chodzí jak tela za kravú (Brodské SKA) - je mu stále v pätách; chodzí jak kapusné nože (Brestovany TRN), chodzí jag z nasolenú (Bučany HLO), chodzi jag zo zasoľenim zatkom (Brezina TRB), chodzi jak s peršim apriľom (Studenec LVO), chodzí jak slépka z vajcom (Lovčice TRN) - behá z miesta na miesto; chodzí jag vajda (Blatné MOD), chodí ani stratená ócä (Sása REV), hodzi jak pes s prebitu nohu (Markušovce SNV), chodzí jak búdná duša (Brodské SKA), hodzi jag nočna matoha (Markušovce SNV) - potuluje sa; chodí ani kocúr okolo horúcé kaši (Gočaltovo ROŽ) - priamo sa nevyjadruje, nespráva, okolkuje; chodí ani medzi vajcí (Roštár ROŽ) - opatrne; choďeď ako z hajnálom (Pukanec LVI) - v hlučnom húfe; chodzá jako na hofieru (Brodské SKA), chodiť ako s kantáciou (Mošovce MAR) - nepretržite jeden za druhým; chodzí jag zmama (Brestovany TRN) - všade podpichuje, ohovára; chodzá tam jak na su̯anú Moravu (Stráže n. Myj. SEN) - hrnú sa za výhodnou kúpou; chodzí po horách po dolách (Jablonové MAL) - bezstarostne kdekade; chodiť po planich cestách (Rim. Píla RS) - ľahkomyseľne žiť; chodiť po hlave (Benice MAR) - vyčíňať; s kurami chodzic spac (Brezina TRB) - veľmi zavčasu; aj ten, čo rovno hodzí, často sa potkňe (Bošáca TRČ) - každý má nejaké chyby; chodziu̯a po ceu̯ém háji, uťau̯a na samén kraji (Stráže n. Myj. SEN) - veľa si preberala, a napokon sa jej ušiel, ktorého predtým nechcela
2. csl pravidelne dochádzať za istým účelom, navštevovať: Do Trnouca choďili s tím súknom (Vrbie RUŽ); Drotári choďiľi a tie hľiňenie hrnce drotovaľi (Detva ZVO); Choďile zme jej g zime trávu vižínaťi (Čelovce MK); Báči už nechoďa̋ do nás (Revúca); Šag ja ťa ustríhnem, co ti tam chodzíš! (Záh. Bystrica BRA); Já son ten lekvar tam chodzila míšat (Hrnčiarovce n. Par. TRN); To chodzil hlásnik lebo mendík, kolko moselo sa pre falára dávat (Kostolné MYJ); Aj do Púchova chojja kerísi stolári (Podmanín PB); Ja som choďel za koňom až za Namestovo (Riečnica KNM); Chodziel ku ňej každi večar (Žakarovce GEL); Už me do ľesa potim ňechodziľi, bo me ňimaľi na čim (Torysa SAB); Na Luci chodzeľi straši_dzeci (Sokoľ KOŠ); chodiď do škól (Lapáš NIT); chodzidz do roboti (Vydrník SNV)
L. chodzid na hodi (Lovčice TRN), chodzidz na hoscinu (Fintice PRE) - navštevovať na výročný deň (patróna) chrámu; chojidz z domu (Pruské PCH) - denne dochádzať; choďiď odrábäť (Devičie KRU) - splácať prácou; choďiď do žatvi (Lišov KRU), chodzid na žatvu (Myslenice MOD), chodzid na vížinek (Brestovany TRN) - kosiť obilie za naturálie; choďiť s putňiama (Jabloňovce LVI) - nosiť hrozno v putni pri oberačke; choďiď na pánské (Lapáš NIT) - nádenníčiť na veľkostatku; chodiť po praňí (Detva ZVO) - prať po ľuďoch; choďiď na múrania (Pribylina LM) - stavať; chodid z rádom (St. Turá NMV) - predávať varešky ap.; chodzit po kupectviú (Jablonové MAL); za kupectvom choďiť (Bobrov NÁM) - obchodovať; chodzid na formanku (Trakovice HLO) - živiť sa, zarábať furmančením, vozením tovaru ap.; chodzid na trch (Brestovany TRN), chodzidz na pľac (Rozhanovce KOŠ) - predávať mliečne výrobky, zeleninu ap. na mestskom trhovisku; choďiťi na pašu (V. Lom MK), chodzic s kravami (Sokoľ KOŠ) - pásavať kravy; choďiď za vou̯mi (Lišov KRU) - poháňať voly; choďiď za ouciami (Mašková LUČ) - pásť ovce; choďiď do hori (Bzenica NB, Riečnica KNM) - spracúvať al. voziť drevo; choďiď na hríbi (Prievidza), chodzid na hubi (Bučany HLO), chodzidz na kozare (Sokoľ KOŠ) - zbieravať huby; choďiď na ovocia (Kľak NB) - oberať al. skupovať ovocie; choďiťi na cecík (Čelovce MK) - nacicať sa mlieka; choďiťi na postriešku (V. Lom MK) - striehnuť, čakať na zver v úkryte; chodzit po sviece (Záh. Bystrica BRA) - cestovať, nezdržiavať sa v bydlisku; chodzid na muziku (Brestovany TRN), chodzidz na tanec (Rozhanovce KOŠ) - na tanečnú zábavu; choďiď na priatke (Lišov KRU), chodzidz na pratki (Sokoľ KOŠ) - spoločne priasť; choďiť po žobraní (Kráľ. Lehota LM), chodzit po žebráňú (Smrdáky SEN), choďiť po pítaňí (Návojovce TOP), choďit po ptaňú (Skalica), chodzit po mrmlačke, s kapsu (Malženice HLO), chodzic po śpivaňu (Rus. N. Ves PRE), choďiď z dom do domu (Rim. Píla RS), choďiť po dobríh ľuďoch (Košťany n. Tur. MAR) - žobrať; choďiď na duohonki (Košťany n. Tur. MAR) - vaďiť sa; chodzit chleba virábat (Myslenice MOD), chodzit po tovarichoch (Bernolákovo BRA), chodzit po sedlákoch (Ružindol TRN), choďiť na roboti (Bzenica NB) - zarábať na živobytie, nádenníčiť; choďiď okolo statku (Prievidza), okolo lichvi chodzit (Vištuk MOD) - opatrovať dobytok; chodzid okolo domu (Brestovany TRN) - venovať sa domácim prácam; kolo dakoho chodzic (Sobrance) - obsluhovať, opatrovať; choďiď na dvoje (Detva ZVO) - na dve miesta, do ev. i kat. kostola; chodzidz na redi (V. Zalužice MCH) - niečo robiť podľa poradia; chodzidz na kudzeľnu chižu (Niž. Šebastová PRE) - spoločne priasť; chodiť po spievaňí (Necpaly MAR), chodzit spívat (Lovčice TRN) - spievať koledy pod oblokmi na Štedrý večer; choďiť po vinšovaňí (Turč. Peter MAR), chodzic po vinčovaňu (V. Šariš PRE), chodzic po koľedze (Rankovce KOŠ) - vinšovať vianočné sviatky po domoch; choďiťi s chrienom (Sebechleby KRU), chodzit šlehat (Záh. Bystrica BRA) - na vianočný deň Mláďatiek šibať brezovcom, korbáčom; chodit po štedrákoch (Val. Belá PDZ), choďiť po ščedrovačkách (Vysoká n. Kys. ČAD) - vinšovať Nový rok po domoch; choďiť po fašanguvaňí (Košťany n. Tur. MAR), chojic poč čable (Pruské PCH), choďiď zo šabľiami (Podkonice BB), chodit po šablárski (Val. Belá PDZ), chodzit šabluvat (Bzince p. Jav. NMV), chodzid hejnom (Bytča), choďiď z hajnálom (Pukanec LVI), chodzit po kuvačke, kuvat (Hrnčiarovce n. Par. TRN), chodit po makovích slížoch (Radošina NIT) - odbavovať fašiangové zvyky za účasti masiek; choďiď z vieškou (Lipník PDZ), chodzid z májom (Brestovany TRN), chodzic pod nové letko (Pruské PCH) - spevom a s ozdobeným konárom vítať jar na Kvetnú nedeľu; choďit šlahat (Láb MAL), chodzit šibat (Bučany HLO), chodzi_dzeuki oľevac (Rankovce KOŠ) - šibať a polievať na Veľkú noc; choďiťi na kašu (Senné MK) - hostiť sa večer pred svadbou vo svadobnom dome; chodzidz na rozmarije (Rankovce KOŠ) - lúčiť sa večer pred sobášom s mládežou
F. ňechoďil poza školu (Rim. Píla RS) - má vedomosti, je múdry; pomedži ľudzi chodzi (Sobrance) - je skúsený; z gembu chodzic (Fintice PRE) - po klebetách; choďiď z daším na grk (Rim. Píla RS), choďiď ňiekomu na krki z voľačím (Prievidza) - obťažovať, znepokojovať; chodzí od ňičeho k ňičemu (Hlboké SEN) - robí len naoko, fláka sa; choďiď do kapusti voľakomu (Prievidza), choďi_do cudzej kapusti (Rim. Píla RS) - za frajerkou al. ženou niekomu, miešať sa do cudzích vecí; dze śe dobre vodzi, tam śe dobre chodzi (Markušovce SNV) - zámožných al. vplyvných ľudí je výhodné navštevovať
3. csl so záujmom vyhľadávať, stretávať sa: choďiď za ďievkámi (V. Bielice TOP); chodzit viprovádzat (Kostolné MYJ); chodzid nahovárat (Brestovany TRN), chodzidz na vohľadi (Rozhanovce KOŠ)
L. choďiď na krúpi (Žaškov DK) - stretať sa kvôli bozkávaniu; choďiď za frajerkou (V. Lom MK), choďiť k frajerki (Stožok ZVO), chodzit s frajírom (Blatné MOD), choďiť spolu (Riečnica KNM) - mať známosť
4. csl cestovať, používať nejaký dopravný prostriedok: Kín zima trvala, bejvau̯ tam, potom choďiu̯ na bicigľi (V. Lom MK); Dočim som bou̯ mlači, tak som na voloch choďiu̯ (Drábsko RS); Na sanách chodzili v zime do toho ščelína háji (Brestovany TRN); Kedz na vozo_hodzeľi po mladu, na každeho koňa uviazaľi ručňik (Kokšov-Bakša KOŠ)
5. csl pohybovať sa; premávať, putovať ap. (o veciach): To si tak požičiavaľi a tak to nácesto choďilo aj do kelkích domou (Devičie KRU); Ňeska uš choďí do ďeďiňe autobus (V. Lom MK); Koľeso mi na voze brcavo choďí (Kociha RS); To mój mlineg na hrozne chodzí po celéj dzedzine (Bučany HLO); Pila dobre hodzi (Bardejov); Chodza tam tote šifi? (Fintice PRE)
F. chudoba choďí ako pez blúdzni (Krpeľany MAR) - všade sa dostane; furd jé usta choďa̋ (Revúca) - stále rozpráva; chodzic po rozume (Smižany SNV) - myseľ zaneprázdňovať; mráz mu choďí po chrpťe (Prievidza) - má strach; chodzí po mne zima (Bošáca TRČ) - som chorý; duša choďí doňho spávať (Mošovce MAR) - je vycivený, veľmi chorý; po ludoch chodzá šelijaké nemoce (Brestovany TRN) - je veľa chorých; po śvece hodza same ciganstva (Chrasť n. Horn. SNV) - na svete vládne lož
6. prichádzať, dochádzať (napr. o poštových zásielkách ap.): Zatál nám nechoďá novini, mosíme si donést (Ivanka p. Dun. BRA); A ked brát Kanade umrev, prestali chodzid listi aj od jehovéj ženi (Brestovany TRN)
7. csl ocitať sa, byť v nejakom fyzickom al. psychickom stave: Chodzí celí vistrašení (Lovčice TRN); choďiď o hlaďe o smäďe (Prievidza)
F. choďiď ako bez duši (Rim. Píla RS), chodzidz jag bez hlavi (Markušovce SNV), chojidz jako bez rozumu (Prosné PB) - byť zúfalý, užialený; choďiď ako oparení (Rim. Píla RS) - zahanbený; chodží ani f trapiach (Revúca) - utrápený; chodzí jag námesační (Bučany HLO) - nevnímavo; choďí ani vo vitrženú ducha (Revúca) - bez zmyslov; choďí ani pulka namosúrená (Mníšany REV) - nahnevaná; choďí ako zmoknúta sľiepka (Rim. Píla RS), chodzi jag zmoknuta kura (Markušovce SNV) - zahanbený, skormútený; hodzi jak śedzom drahe časi, śmertka (Markušovce SNV) - zúbožený, vycivený; hodzi, jak kebi jej šicko zhorelo (Markušovce SNV) - nešťastne sa tvári; choďí z ovisnutím nosom (Košťany n. Tur. MAR) - smutný, sklamaný
8. csl obliekať sa, bývať nejako upravený: Choďilo sa f krojoch: v getách, kožuškoch, klobúčik (Detva ZVO); Z dlhema vlasma choďili (chlapi), ale ňímali zapleťenej, lem tak pusťenej po plecia (Čelovce MK); Staršé ženi chozili tmavších šatách (Lovčice TRN)
L. chodzid bestovlasí (Brestovany TRN) - s holou hlavou; choďiď bosí (Detva ZVO) - neobutý
F. chodzidz jak stare gajdi (Markušovce SNV) - neupravene; choďiď ako zo škatuľki (Košťany n. Tur. MAR) - pekne vyobliekaný; choďiď aňi trhan (Mur. Zdychava REV), choďiď na hanbu (Prejta ILA) - biedne sa obliekať; chodzí ridhanni (Brestovany TRN) - slabo, nedostatočne oblečená; chodzi jak popaďa (Vranov) - v dlhých sukniach ako popova žena
9. jstrsl, jpov cieľavedome sa domáhať niečoho: Tode páňi ešťe tag hrube o to ňechoďili (Dačov Lom KRU); Lem o to zme choďile, žebe male pladz na ťiahaňia (Čelovce MK); Chodzila som o to vízum, ale že som bola ešče mladá, nedali mi (Malženice HLO)
10. prislúchať, patriť: Ešťe mi ďeseť korún choďí (Revúca); Ňeh mi dajú, čo mi choďí! (V. Bielice TOP); To mi nechodí (Lukáčovce HLO); Každí dostav, komu čo choďilo, to som mu dav (Svätoplukovo NIT)
11. csl zjavovať sa, mátať, bosorácky zasahovať (podľa poverčivých predstáv): Ako je náš cintorín, že choďí voľáki páter s kňihou (Devičie KRU); To boli A. role, že A. po smrťi choďí (Svätoplukovo NIT); Nemóžeme ván dad noclach, lebo náž nebohí otiéc sen každú noc chodzá (Brestovany TRN); Inžimere plano meraľi, ih duše po śmerci ňemaľi pokoja, po noci chodzeľi merac (Rozhanovce KOŠ); Bosorki hodzeľi v noci dojic a rano krava mľeka ňedala (Kokšov-Bakša KOŠ); chodievať nedok. opak. k 1, 2, 4: Ľebo driou choďievaľi do Štiauňici peši (Devičie KRU); S tima kozáma chodziévav pastiér pres takú uličku do pola (Malženice HLO); No ftedi choďievala fše k puorodom babicä, keď bola naporúdzi (Žaškov DK); Choďieva k ňej na vohľadi (Martin); Poton son choďievala do pánskih žatvou s cudzima tovarišma (Lišov KRU); Aj na arťikuľe zme choďievaľi voľakodi k starimu pána farárovi (Mašková LUČ); Ke_com ból chlapec, som chodzíval po ludoch perí drápat (Ružindol TRN); Mi zme pri pasení chodziévali na čerešne (Lančár PIE); Aj na maľini sme chojjevaľi na Maňín (Podmanín PB); A staďe zme na Ťisouňíke voľakode z vozmi choďievaľi (V. Lom MK); A bou̯ sud z vodou a ten choďievau̯ za žencí (Lišov KRU); Téš chodívali ces Peter pltári (Hlohovec)

chojiť p. chodiť

chodiť [-di-, -dzi-] ndk
1. frekv k ísť (o človeku i o zvierati) pohybovať sa z miesta na miesto na vlastných nohách, pešo, kráčať: dobytek muoze na pole choditi (ŽK 1473); musiss pesky chodit (TRENČÍN 1592); kudy chodím, na te myslím (ASL 1603-04); oj, šuhajíčku šumný, nechojže k nám humny (PV 17. st); ambulo: sem y tam chodim (WU 1750) bez cieľa; od welkeg bolestj anj choditj nemohlj (KT 1753);
x. pren srdca a misle zidowske podnes we tmach chodia zotrvávajú v nevedomosti; w swetle laski boskeg choditi žiť v blaženosti (SPr 1783)
F. ch. po slobode byť slobodný, voľný: zwery w horach choda po slobode (GV 1755); ch. po božích cestách žiť podľa božích prikázaní: pozehna y tebe (Boh) s manželom, gestli budete po geho cestach chodity (AgS 1708); ch. po/v šľapajach koho žiť podľa vzoru niekoho: vestigia patris ingredi: po otcowych sslapagách choditi (KS 1763); vestigiis patris ingredi: w sslepegich otce chodit (LD 18. st); ch. ako páv, ch. s vytiahnutým krkom správať sa pyšne: Marya s wytaženym krkem nechodila, gine w posmech nebrala (SP 1696); (milý) jen si jak páv sem-tam chodí (PV 17. st); chodí nad hrobom skoro zomrie (o starom al. veľmi chorom človeku): decrepitus: starec, který nad hrobem chodj (WU 1750); saltare ad tibicinis modos: tak choditi gako hragú (KS 1763) poslušne plniť rozkazy: chodj gako těla za krawu je nesamostatný; kdo se s kulhawymi wodj, y sám na kulhawo chodj (SiN 1678) každý sa prispôsobuje prostrediu; kdo chodj po nocy, hledá kygowé nemocy (KrG 1704) v noci chodiť je nebezpečné
2. (na koni) jazdiť: na kterem (koni) chodil pan Mihal Sextius (KRUPINA 1684)
3. (o vtákoch) lietať: volant aves gregatim: po húffu choďá wtáci (KS 1763)
4. (o vode) pretekať, tiecť: Vah chodyl prez gegych chotar (T. TEPLÁ 1634); jarok tade nechodil yako teras (TURIEC 1664); dal sem mlatowen nawažat, pongewač tam woda chodila ((NITRA) 1750)
5. často, pravidelne prichádzať, dochádzať s určitým cieľom niekam, navštevovať niekoho: w Lewotschi do sskoly chodil (P. ĽUPČA 1565); lide po swych obchodich chodicze (P. ĽUPČA 1568); chodili na chrast (ŽILINA 1610) zbierali; syn p. Laczkoweg chodj k neg (V. ČEPČÍN 1659); kdo chce na fraj choditi, misí se do Bialošneg ulici míti (PV 17. st); gest zwiklost lidem w swatki žrati, piti, po tancoch a ponuockach choditi (LKa 1736); wolakde na prawa chodil (KRUPINA 1745); neňi pre to pyssny, že z wzácnymi choďí (GV 1755) stýka sa; (husári) do Ludroweg po cžuo chodily, newje fatens (RUŽOMBEROK 1762); na panskuo sme nechodili (V. BOROVÉ 1775 LP); Maria Vashkova, wdowa, babit hody; slobodna dewka, po žebranu hodica (PREŠOV 1784); na kapustu, powedel, že nechodil (s. l. 18. st) nekradol; prestan do mne hoditi (AD 18. st); také ja dievča mám, samo za mnú chodí (PV 18. st)
F. ch. na zárobok odchádzať za prácou, za zamestnaním: Martin chody na zarobok (PUKANEC 1787); ch. po pltníckom chlebe zarábať si na živobytie pltníčením: gazda od dwacet rokou po chlebe pltníckom chodi (KRUPINA 1786); ch. na krky komu obťažovať, domŕzať niekoho: desiatnicy my chodia na krky pitat od chiže (ŽILINA 18. st); ch. so zvoncom klebetiť, ohovárať: ďewečka klewetná po doměch ze zwoncem chodj, roznássa (SlK 1766-80); tolko hrnjecž po wodu chodý, až se rozbjga nebezpečné podnikanie sa darí iba istý čas; kdo neskoro chodj, sam sobě sskodj (SiN 1678)
6. (o veciach) pohybovať sa, byť v činnosti: ty penize chodily po richtarzich, kdyz zadny nechtiel braty (ČACHTICE 1552) boli roznášané; cardo: čep, w kterim dwere chodia; trutina: ussko na waze, mezi kterim gaziček chodi (NP 17. st); scapi cardinales: dwerny pata, na které pánt chodj (KS 1763)
F. tato wecz takto chody (HRABOVKA 1726) býva zvykom, stáva sa; rumor pervolat: chodj powest (KS 1763) vraví sa, povráva sa
7. (o človeku) byť, bývať v nej. stave: pres swiatky smutna chodyila (KRUPINA 1722); (muž) prikryl žini telo swe, spal w pytli a chodil sklopenu hlawu (VP 1764) na znak pokory; zarmúceny sem chodil (WS 18. st)
8. (o človeku) byť oblečený, obutý, obliekať sa, šatiť sa: ženy att chodie v oděwu slussnem (BAg 1585); supparus: plássť, w kterém člowek bez mentjka chodit može (KS 1763); chodili w kožjch owčjch (VP 1764); prečo chodiss bossa? (KC 1791)
9. konať, počínať si; správať sa: prawy, ze ya nesprawedliwe chodim w mem vrade (PÚCHOV 1610); nečinili sme podle prikazúw twych y nechodili sme uprimňe pre tebú (KB 1757)
F. ch. po vôli, podľa vôle koho správať sa podľa želania niekoho: Ondreg nebude po geho wuoli chodziti (ŽILINA 1565); (človek) podle wule swogeg chodi (GP 1782); ch. proti vôli komu konať proti želaniu niekoho: ktera dczera proty wuly pany matcze swogeg chodyla (RAJEC 1650)
10. okolo koho/čoho venovať sa niekomu/niečomu, starať sa o niekoho/niečo: pani welkomosna dost okolo mna hodi (RADVAŇ 1705); okolo dobytku choda a sa obracugu (MP 1718); hid gse nic nemnožil, ačprawe dost pilne a opaterne sme okolo neho chodili (ŽILINA 18. st); chodie(va)vať [-ie-, -í-] frekv k 1: často hore dolu po uliczi chodiewa (KRUPINA 1722); za sskolu nikdy nechodjwegte (RPM 1795) nevymeškávajte; k 4: gednym yarcžekom woda chodiwala (D. MOTEŠICE 1639); k 5: na huby sem chodywal (TRENČÍN 1590); fatens pre potrebu pansku zawzdy slobodne chodjewawal a brawna pusstyal (LIPTOV 1676); od mladeg newesty k mladoženichowi zastup chodiewal z radostnikom (KLÁŠTOR p. Z. 1724); (svedok) na salass za honelnika chodiewal ((ZÁTURČIE) 1725); keď som ja k vám chodívávau (PV 18. st); k 8: mucedlnici w hunach chodiwali (MS 1758); Mateg w czapce chodiwa (Kur 1785-96)