chod -u m.
1. pohyb krokmi, chôdza: zrýchliť, spomaliť ch.; pochodom v ch.! povel
2. beh, činnosť, fungovanie, prevádzka: pravidelný ch. motora; uviesť stroj do ch-u; ch. závodu
3. priebeh, postup, vývoj: ch. myšlienok, udalostí, výroby
4. osobitné jedlo v rade podávaných jedál (pri obede, večeri): druhý ch.; hostina mala päť ch-ov;
chodový príd.
Chod Choda pl. N Chodovia m.
chod chodu pl. N chody m.
chod -du pl. N -dy m. 1. iba sg. zried. ▶ pohyb (ľudí al. zvierat) vznikajúci pravidelným opakovaním pohybu nôh, robením krokov, chôdza: zrýchlený, spomalený ch.; pokračovať v chode; Vybral škatuľku, v chode z nej vytiahol dve cigarety. [J. Papp] □ šach. chod kameňa, figúry schopnosť premiestniť sa určeným spôsobom na voľné pole šachovnice al. na obsadené pole pri braní kameňa súpera; veter. dvojdobý, trojdobý, štvordobý chod koňa klus, cval a krok koňa □ pochodom v chod! vojenský povel 2. iba sg. ▶ sled sústavných, pravidelných, opakovaných úkonov, činnosť, fungovanie: monotónny ch. stroja, motora; nepretržitý ch. výroby; bezporuchový ch. zariadenia; narušiť, ohroziť normálny ch. práce; uviesť mechanizmus do chodu; zabezpečiť plynulý, hladký ch. dopravy; výmena súčastí prístroja za chodu; zaradiť spätný ch.; udržať ekonomiku v chode; starať sa o ch. domácnosti; V tejto chvíli sa do presného chodu vovliekla maličká porucha. [J. Horák]; Kamarátstva spoluvytvárajú názory, kým v láske sa súperí, kto udá smer chodu dvojice. [H. Dvořáková] 3. iba sg. ▶ priebeh, postup deja v čase, vývoj: sledovať ch. myšlienok; narušiť prirodzený, ustálený ch. udalostí, vecí; ovplyvniť, určiť ch. spoločnosti, sveta; nemožno zastaviť ch. dejín 4. ▶ samostatne konzumované jedlo v rade iných jedál: podávať druhý, tretí ch.; večera so štyrmi chodmi; S tabuľou sa obidve svadobné rodiny vytiahli, takmer ani nestačili rátať chody jedál. [J. Špaček]
Chodsko -ka s. ▶ historická a etnografická oblasť v okolí západočeského mesta Domažlice, ktorej obyvatelia boli v minulosti strážcami českých hraníc: ľudové tradície Chodska ▷ Chod Choda pl. N Chodovia m.; Chodka -ky -diek ž.
činnosť 1. vykonávanie niečoho: vedecká, podnikateľská činnosť • práca • robota: telesná, namáhavá práca, dať sa do roboty; tešiť sa z výsledkov roboty • zamestnanie: zamestnanie predavačky; pripraviť žiakom náhradné zamestnanie • prax (činnosť v istom odbore s cieľom pripraviť sa na prácu; činnosť v istom odbore vôbec): pedagogická prax poslucháčov, lekárska prax • aktivita (zvýšená činnosť): umelecká aktivita • dielo: pokračovať v diele • kniž. var (intenzívna činnosť): myšlienkový var
2. fungovanie niečoho • chod: činnosť, chod stroja • beh: zabezpečiť beh podniku • prevádzka: uviesť elektráreň do prevádzky • práca: práca nôh • funkcia: dobrá funkcia obličiek • pohyb: uviesť motor do pohybu
chod 1. pohyb krokmi • chôdza: spomaliť chod, chôdzu
2. fungovanie niečoho • činnosť: chod, činnosť prístroja • beh: zabezpečiť beh ústavu • prevádzka: uviesť podnik do prevádzky • práca • funkcia: dobrá funkcia žalúdka • pohyb: uviesť motor do pohybu
3. p. priebeh
priebeh plynulé napredovanie niečoho v čase: choroba má normálny priebeh • beh • chod • postup • pochod: beh, chod udalostí; myšlienkový postup, pochod • dej (čo sa deje, čo prebieha): opisovať dej filmu • spád (rýchly priebeh): hra nemá spád • proces (plynulý priebeh): historický proces • kniž. tok: tok života
Chod, -a, mn. č. -ovia m. obyvateľ Chodska;
Chodka, -y, -diek ž.;
Chodsko, -a str. kraj v juhozápadných Čechách, ktorého obyvatelia boli v minulosti strážcami českých hraníc;
chodský príd.: ch. kroj, ch-é nárečie
chod, -u m.
1. robenie krokov pri pohybe z miesta na miesto, chôdza; spôsob chôdze: zrýchliť, zmierniť, spomaliť ch., tichý ch.;
2. beh, činnosť, fungovanie: ch. stroja, ch. vozidla; uviesť, dať niečo do ch-u (napr. stroj); byť v chode; automatický, samočinný ch.;
3. priebeh, postup, vývoj: ch. času, ch. vecí, ch. myšlienok; ch. práce, ch. udalostí; ch. premávky, ch. výroby; riadny, pravidelný, hladký ch.;
4. osobitné jedlo v rade jedál pri obede, večeri ap.: prvý, druhý ch.; obed má tri ch-y
chod m. 1. turč, pohron, jzsl, zempl chôdza i spôsob chodenia: Koňe majú dobrí chod (Radvaň BB); Poznat ho po chodze (Brodské SKA); Ten má ešte reskí chot (Lukáčovce HLO); Ja mam ľechki chot (Sobrance); kuoň súci do chodu (Necpaly MAR) 2. priebeh činnosti, fungovania (o stroji): Ket skrikli, že remen padól, mašinista mosel utekad a mosel remen za chodu nahodzit (Modranka TRN) 3. myj tkáčska miera (12 al. 24 nitiek): Pitlikárski chot má dvacaštiri niték (Kostolné MYJ)
choď p. hoc
chod m 1. chôdza; spôsob chôdze; krok: slepim zrak, chromým chod nawratil (SK 1697); incessus: chod, choďenj, kráčanj; gressus: krok, kročag, chod (KS 1763); furmanka ma se pry dobrych cestach rozkazaty z obyčegnym chodem (BELÁ 1773) nie behom; twúg chod nech nebywá náhly (BlR 18. st) 2. spôsob, zvyk: (cirkevník) jaziki, chodi a običaje kraju znal (BR 1785) 3. časť osnovy na krosnách: kolko niti w chode chibati bude (CA 1609); každeg osnowy sirokost ma biti na sstiri na dwatceti chodow (VRBOVÉ 1610/ 1730); osnowy se magi snowat čtyrycatne, čtyriczet choduw patnactimi ciewkami na syrki tkane (CA 1675)