chmeľ -u m.
1. vysoká popínavá rastlina so žltými šuškovitými plodmi, bot. Humulus
2. tieto plody použ. na výr. piva: zber ch-u;
chmeľový príd.: ch-á hlávka; ch-á brigáda
chmeľ -ľu L -li I -ľom m.
chmeľ -ľu m. 1. ▶ divo rastúca al. na vysokých stĺpoch pestovaná popínavá rastlina z čeľade konopovitých so stopkatými listami s pílkovitým okrajom, s tyčinkovitými kvetmi a so žltozelenými šištičkovitými súplodiami, ktoré sa používajú pri výrobe piva: nové odrody chmeľu; liečivé účinky chmeľu; extrakt zo šištičiek chmeľu; pestovať ch. □ bot. chmeľ obyčajný Humulus lupulus 2. ▶ šištičkovité súplodia tejto rastliny obsahujúce horkú látku a používané pri výrobe piva, chmeľovina: lisovaný, granulovaný ch.; varenie sladu s chmeľom; ch. dodáva pivu charakteristickú horkú chuť a pôsobí konzervačne
chmeľ, -u m.
1. popínavá rastlina, ktorej plody sa používajú na výrobu piva; bot. ch. obyčajný (Humulus lupulus);
2. zastar. opilosť, podnapitosť: Zdalo sa, akoby hnev bol zväčšil jeho chmeľ, počal sa tackať. (Vaj.)
3. nár. ľadovec: padal ch.;
chmeľový príd. k 1: ch. kvet, ch. extrakt
chmeľ m. 1. strsl, zsl, spiš popínavá dvojdomá rastlina, bot. chmeľ obyčajný (Humulus lupulus), ktorá sa pestuje iba pre hlávky samčích plodov, používaných najmä pri výrobe piva: Keď maminka varili cez vojnu pivo, potrebuvali k tomu aj chmel, ale ďe ho zali, ňevém (Lapáš NIT); Bola tun aj prettím chmelnica, dorábali tam pekní chmel (Radošina NIT); Dĺho mali volakerí ludé zahrátkách chmel, variévali si doma pivo (Brestovany TRN); Sprafca mal tu hmeľ, tak śe mu cahal (Smižany SNV); dziví chmeu̯ (Stupava BRA) F. seno suchučkuo ako chmeľ (Blatnica MAR), suchuo ako chmel (Bobrovec LM) - veľmi suché 2. bán, top ľadovec: Padau̯ chmel, zbeu̯ zbožie (Bánovce n. Bebr.); Ten čerajší chmeľ nám kukuricu zlámau̯ (Kšinná BÁN); Lonni vinohradi zbev chmel, čil zas víno vipila Žofija (Radošina NIT)
chmeľ m bot ch. obyčajný Humulus lupulus: vrostl chmel nad plot (ŽK 1473); wezmj chmelu a prilož na žaludek (SG 1777); chmel se missa do piwa (PR 18. st) L. plany chmel (FO 1737) divo rastúci chmeľ F. ch. i slad zmrhať robiť zbytočnú prácu: frustror: daremně, bez užitku pracowati, chmel y slad zmrhati, do lesa drjwj wozyti (WU 1750); -ný, -ový príd: korzen chmelowy (ŽK 1473); piwo newelmy chmelne (RT 17. st); ssalat z mladystwich wystrelkuw chmelowych (LR1 17. st); hlawky chmelowe (HL 17. st); czelodomnjk gest powinnj ročite panstwu dati chmelnich penez d 24 (SUCHÁ n. P. 1768) namiesto chmeľu P. tpn villa Kimelan ( 1113 CDSl); Hemelen 1337, Hymelen ( 1379 zanikn. Chmeľany pri Seliciach VSO)