chlorid -u m. chem. soľ kyseliny chlorovodíkovej: ch. sodný kuchynská soľ
chlorid -du pl. N -dy m.
chlorid -du pl. N -dy m. chem. ▶ dvojmocná zlúčenina chlóru s elektropozitívnymi prvkami vznikajúca napr. priamou syntézou prvku s chlórom, reakciou plynného chlorovodíka s kovom al. kysličníkom: ch. sodný bezfarebná kryštalická látka, v prírode známa ako minerál halit, kamenná soľ; ch. draselný bezfarebná kryštalická látka, v prírode sa vyskytujúca ako minerál sylvín; ch. uhličitý, vápenatý; chloridy kovov, nekovov; elektrolýza roztoku chloridu; zvýšená koncentrácia chloridov; určiť obsah chloridov v látke
chlorid -u m. ‹g› chem. zlúčenina chlóru s elektropozitívnym prvkom vznikajúca priamou syntézou al. rozpúšťaním kovu, prípadne oxidu, v kyseline chlorovodíkovej: ch. uhličitý tetrachlórmetán, používaný napr. ako náplň niektorých hasiacich prístrojov; ch. sodný sodná soľ kyseliny chlorovodíkovej, kuchynská soľ
chlorid, -u m. chem. zlúčenina chlóru s iným prvkom: ch. sodný kuchynská soľ; ch. horečnatý