Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

chlieb chleba m.

1. zákl. pokrm pečený (v peci) z kysnutého cesta: čerstvý, domáci, pšeničný, celozrnný ch.; krajec, peceň ch-a; ch. s maslom; miesiť, piecť ch.; vítať ch-om a soľou starý slovanský zvyk

2. hovor. živobytie, existencia: zarábať na ch., prísť o ch.

byť ako kus ch-a (o človeku) dobrý; → prišlo na lámanie ch-a; žiť o ch-e a vode; žiť na suchom ch-e; jesť cudzí ch.; žiť na cudzom ch-e; mať v ruke ch. zamestnanie; → reči sa vravia, ch. sa je; čí ch. ješ, toho pieseň spievaj kto ťa platí, tomu slúž;

chlebový príd.: ch-á kôrka, múka, pec;

chlebík -a, chlebíček -čka m.

1. zdrob. expr. k 1, 2

2. → obložený ch.; biskupský ch.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chlieb chleba m.; chlebový

chlieb chleba pl. N chleby m. ▶ základná potravina upečená z kysnutého cesta; časť tohto jedla v podobe krajca: domáci ch.; pšeničný, ražný, celozrnný ch.; biely, tmavý ch.; starý, suchý ch.; maslový ch.; čerstvý peceň chleba; zamiesiť na ch.; kúpiť v pekárni celý ch., polovicu chleba; odkrojiť krajec chleba; nadrobiť ch.; na desiatu sme mali ch. so šunkou; natierali ch. marmeládou; Zjedol tri chleby s masťou a cibuľou, žena iba jeden. [D. Mitana]cirk. prijímanie pod spôsobom chleba (v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) prijímanie Kristovho tela, ktorý je prítomný v premenených daroch chleba v podobe hostie; eucharistický, omšový chlieb chlieb v podobe hostie, oblátky (v rímskokatolíckej cirkvi) al. v podobe prosfory, kvaseného pšeničného chleba (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) používaný pri eucharistickej bohoslužbe □ vítať, privítať niekoho chlebom a soľou starodávny slovanský zvyk ako prejav úcty, pohostinnosti a priateľstva hosťovi ◘ fraz. byť ako kus chleba (o človeku) byť dobrý, mierny; bibl. došlo/prišlo/dôjde/príde na lámanie chleba nastal, nastane čas rozhodnúť sa pre niečo, (rázne) niečo riešiť; jesť cudzí chlieb al. žiť na cudzom chlebe a) byť od niekoho závislý b) priživovať sa na niekom; jesť horký chlieb ťažko sa živiť; jesť s niekým spoločný chlieb žiť s niekým v spoločnej domácnosti; bibl. keď sa láme/lámal chlieb v rozhodujúcej chvíli; mať po chlebe a) zle obísť b) nič nezískať; mať v rukách chlieb vedieť nejaké remeslo, vedieť si na seba zarobiť, mať zamestnanie; mohol by ho/môže ho na chlieb natierať (o človeku) je veľmi dobrý, láskavý; odriekaného chleba najväčší krajec najviac máme toho, čo sme odmietali, nechceli; stratiť chlieb prísť o prácu, o zamestnanie; všade je chlieb s dvomi kôrkami/o dvoch kôrkach človek sa stretáva všade s pozitívami aj s negatívami; zarábať na každodenný chlieb pracovať; žiť na/o suchom chlebe žiť veľmi biedne; žiť o chlebe a vode hladovať, postiť sa ◘ parem. čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj kto ťa platí, tomu slúž, toho názory uznávaj; hladnému sa vždy o chlebe sníva; kto do teba kameňom, ty doňho chlebom aj za zlé sa treba dobrým odplácať; lepší doma krajec chleba jak v cudzine krava celá nehodno stratiť domov za cenu blahobytu; kniž. nielen [samým] chlebom je človek živý človeknielen telesné, ale aj duševné potreby; reči sa hovoria/vravia, chlieb sa je skutočnosť býva iná ako slová; z tej múky chleba nenapečieš nič z toho nebude ▷ zdrob.chlebík, chlebíček; chlebisko -ka -bísk s., v sg. i m. zvel.: mama upiekla velikánske ch.; odrezať si hrubý kus chlebiska

chlieb p. živobytie 1, zamestnanie 1, práca 2


práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robotaexpr.: hrdlačinadrinalopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliachšichtafuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška!galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačkamordovisko (úmorná práca) • babračkapapračkapiplačkašiplačkaprplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohuzaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísťkniž. trudsubšt. makačka

2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotuzamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnaniepovolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: nájsť si živobytiehovor. chlieb: prísť o chliebhovor. expr. džob: má dobrý džob

3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomalyzadanie: dostať zadanie

4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, robotyúsiliesnaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahounámaha: námaha sa vyplatilapričinenieusilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaškniž. snaženiesubšt. makačka

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robotadielo: vedecké dielovýtvor: literárny výtvorkniž. útvor

p. aj dielo

6. p. činnosť 1, 2, chod 2


zamestnanie 1. pravidelná práca za mzdu, za plat: trvalé, vedľajšie zamestnanie; zmeniť zamestnanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: hľadať si živobytieprácarobota: byť bez práce, vyhodiť niekoho z robotymiesto: byť bez miestaživnosť: krajčírska, stolárska živnosťhovor. chlieb: prísť o chlieb

2. istá činnosť: pripraviť žiakom náhradné zamestnaniepráca: išiel za svojou prácourobota: rybačka je jeho najmilšia robota


živobytie 1. životné potreby, ich hmotné zabezpečenie • obživa: prostriedky na živobytie, obživuhovor. chlieb: zarábať si na chliebexistencia (základné hmotné potreby)

2. p. jedlo 1 3. p. zamestnanie 1, práca 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chlieb, chleba m. pokrm upečený z kysnutého cesta v podobe pecňa, bochníka, naša každodenná potrava: čerstvý, starý, vypečený, nekvasený, domáci, pekársky ch., biely, čierny ch., pšeničný, ražný ch.; ch. s maslom, s lekvárom potretý maslom, lekvárom; suchý, holý ch. nenatretý; piecť ch., miesiť ch., sádzať ch. do pece; dorábať ch. pestovať obilie; krajec, okruch ch-a; dva ch-y bochníky, krajce; podať niekomu ch. a soľ starý slovanský zvyk pri priateľskej návšteve; pýtať si ch-a; zarábať na ch. a) pripravovať cesto na chlieb; b) prácou získavať obživu

zíde sa ako ch. o niečom veľmi potrebnom; byť ako kus ch-a (o človeku) dobrý, mäkký, poddajný; prišlo na lámanie ch-a nastal rozhodujúci okamih; žiť o ch-e a vode postiť sa, hladovať; žiť na suchom ch-e biedne, chudobne; jesť s niekým spoločný ch. žiť s niekým; jesť cudzí ch. byť odkázaný na pohostinstvo, na milosrdenstvo niekoho; Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom (prísl.) za zlé sa odplácaj dobrým; kuch. biskupský, ovocný ch. druh sladkého pečiva; svätojánsky ch. plod rohovníka;

pren. niečo také potrebné ako chlieb: byť, stať sa niekomu každodenným ch-om (napr. o knihe) každodennou potrebou; duševný ch. duševná potrava človeka;

pren. čo poskytuje obživu, živobytie, práca, zamestnanie: ísť, putovať za ch-om; odoberať niekomu ch.; prísť o ch., stratiť ch.; byť, ostať bez ch-a; mať v ruke ch., mať istý ch.; mať ťažký ch. ťažko pracovať; mať ľahký ch. nemusieť ťažko zarábať na živobytie; mať pri niekom ťažký ch. (chlebík) mať sa zle; iného chleba sa chytiť (Taj.) zmeniť zamestnanie;

chlebový príd.

1. z chleba: ch-á kôrka, striedka; ch-é guľky uhnetené z chleba; ch-á polievka, ch-á torta;

2. určený na výrobu chleba: ch-é obilie, ch-á múka; ch-á pec na pečenie chleba;

3. týkajúci sa chleba, živobytia: ch-á otázka o. existencie;

chlebík, -a i chlebíček, -čka m. zdrob. expr.: kuch. obložený chlebíček, chlebík upravený krajec chleba (obyč. bieleho) so šunkou, so syrom ap., sendvič; študentský ch. cukrársky výrobok, kandizované ovocie v čokoláde

Morfologický analyzátor

chlieb podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) chlieb; (bez) chleba; (k) chlebu; (vidím) chlieb; (o) chlebe; (s) chlebom;

(tri) chleby; (bez) chlebov; (k) chlebom; (vidím) chleby; (o) chleboch; (s) chlebmi;

chlieb
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) chlieb vodka je zdravšia ako chlieb, lebo chlieb je iba slama, čo hnije v našich
G (bez) chleba obalíme strúhankou z čierneho chleba , druhú posekanou petržlenovou
D (k) chlebu význam prikladali naši predkovia chlebu , je aj množstvo povier, ktoré
A (vidím) chlieb čedaru a položila ich na horúci chlieb . „Majonézu?“ „Nie.“ „A čo
L (o) chlebe chlieb veľký ako mesto a v tom chlebe ulice široké pre dva povozy. Na
I (s) chlebom sestrou. Od zeme k žene dohodíš chlebom ako z ruky do úst. Len blížni
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) chleby ináč sa ani nedá vnímať. Všetky chleby sú pekné. Podobne je to s ovocím.
G (bez) chlebov krste. Ježišov zázrak rozmnoženia chlebov a rýb nám hovorí o jeho zázračnej
D (k) chlebom prídeme na salaš, prikúpi tam k tým chlebom ovčí syr. Pribalil sklený pohár,
A (vidím) chleby dlhých cestách čakajú. Vyberali sme chleby a rezne, klobásy, slaninu,
L (o) chleboch práve naopak, spor o nekvasených chleboch vyvolal veľmi živé vzrušenie a
I (s) chlebmi tabernákula je stôl s dvanástimi chlebmi a dvanástimi plodmi, každý pre

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor