Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

chlieb chleba m.

1. zákl. pokrm pečený (v peci) z kysnutého cesta: čerstvý, domáci, pšeničný, celozrnný ch.; krajec, peceň ch-a; ch. s maslom; miesiť, piecť ch.; vítať ch-om a soľou starý slovanský zvyk

2. hovor. živobytie, existencia: zarábať na ch., prísť o ch.

byť ako kus ch-a (o človeku) dobrý; → prišlo na lámanie ch-a; žiť o ch-e a vode; žiť na suchom ch-e; jesť cudzí ch.; žiť na cudzom ch-e; mať v ruke ch. zamestnanie; → reči sa vravia, ch. sa je; čí ch. ješ, toho pieseň spievaj kto ťa platí, tomu slúž;

chlebový príd.: ch-á kôrka, múka, pec;

chlebík -a, chlebíček -čka m.

1. zdrob. expr. k 1, 2

2. → obložený ch.; biskupský ch.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chlieb chleba m.; chlebový

chlieb chleba pl. N chleby I chlebmi m.

chlieb chleba pl. N chleby m. ▶ základná potravina upečená z kysnutého cesta; časť tohto jedla v podobe krajca: domáci ch.; pšeničný, ražný, celozrnný ch.; biely, tmavý ch.; starý, suchý ch.; maslový ch.; čerstvý peceň chleba; zamiesiť na ch.; kúpiť v pekárni celý ch., polovicu chleba; odkrojiť krajec chleba; nadrobiť ch.; na desiatu sme mali ch. so šunkou; natierali ch. marmeládou; Zjedol tri chleby s masťou a cibuľou, žena iba jeden. [D. Mitana]cirk. prijímanie pod spôsobom chleba (v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) prijímanie Kristovho tela, ktorý je prítomný v premenených daroch chleba v podobe hostie; eucharistický, omšový chlieb chlieb v podobe hostie, oblátky (v rímskokatolíckej cirkvi) al. v podobe prosfory, kvaseného pšeničného chleba (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) používaný pri eucharistickej bohoslužbe □ vítať, privítať niekoho chlebom a soľou starodávny slovanský zvyk ako prejav úcty, pohostinnosti a priateľstva hosťovi ◘ fraz. byť ako kus chleba (o človeku) byť dobrý, mierny; bibl. došlo/prišlo/dôjde/príde na lámanie chleba nastal, nastane čas rozhodnúť sa pre niečo, (rázne) niečo riešiť; jesť cudzí chlieb al. žiť na cudzom chlebe a) byť od niekoho závislý b) priživovať sa na niekom; jesť horký chlieb ťažko sa živiť; jesť s niekým spoločný chlieb žiť s niekým v spoločnej domácnosti; bibl. keď sa láme/lámal chlieb v rozhodujúcej chvíli; mať po chlebe a) zle obísť b) nič nezískať; mať v rukách chlieb vedieť nejaké remeslo, vedieť si na seba zarobiť, mať zamestnanie; mohol by ho/môže ho na chlieb natierať (o človeku) je veľmi dobrý, láskavý; odriekaného chleba najväčší krajec najviac máme toho, čo sme odmietali, nechceli; stratiť chlieb prísť o prácu, o zamestnanie; všade je chlieb s dvomi kôrkami/o dvoch kôrkach človek sa stretáva všade s pozitívami aj s negatívami; zarábať na každodenný chlieb pracovať; žiť na/o suchom chlebe žiť veľmi biedne; žiť o chlebe a vode hladovať, postiť sa ◘ parem. čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj kto ťa platí, tomu slúž, toho názory uznávaj; hladnému sa vždy o chlebe sníva; kto do teba kameňom, ty doňho chlebom aj za zlé sa treba dobrým odplácať; lepší doma krajec chleba jak v cudzine krava celá nehodno stratiť domov za cenu blahobytu; kniž. nielen [samým] chlebom je človek živý človeknielen telesné, ale aj duševné potreby; reči sa hovoria/vravia, chlieb sa je skutočnosť býva iná ako slová; z tej múky chleba nenapečieš nič z toho nebude ▷ zdrob.chlebík, chlebíček; chlebisko -ka -bísk s., v sg. i m. zvel.: mama upiekla velikánske ch.; odrezať si hrubý kus chlebiska

-b/321395±2313 2.79: substantíva m. neživ. N+A sg. 92147→92357
+298
−393
spôsob/31360→31368
+19
−21
klub/14266 pohyb/11467 chlieb/7155 sľub/3730 hrob/3705 pohreb/3022 prísľub/2035 zub/1797 štáb/1348 web/1024→1102
+219
−283
žreb/1068 pôvab/914 (70/9380)

-eb/74507±616 2.21: substantíva m. neživ. N+A sg. 12821→12899
+219
−283
chlieb/7155 pohreb/3022 web/1024→1102
+219
−283
žreb/1068 Záhreb/552

chlieb p. živobytie 1, zamestnanie 1, práca 2


práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robotaexpr.: hrdlačinadrinalopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliachšichtafuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška!galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačkamordovisko (úmorná práca) • babračkapapračkapiplačkašiplačkaprplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohuzaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísťkniž. trudsubšt. makačka

2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotuzamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnaniepovolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: nájsť si živobytiehovor. chlieb: prísť o chliebhovor. expr. džob: má dobrý džob

3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomalyzadanie: dostať zadanie

4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, robotyúsiliesnaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahounámaha: námaha sa vyplatilapričinenieusilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaškniž. snaženiesubšt. makačka

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robotadielo: vedecké dielovýtvor: literárny výtvorkniž. útvor

p. aj dielo

6. p. činnosť 1, 2, chod 2


zamestnanie 1. pravidelná práca za mzdu, za plat: trvalé, vedľajšie zamestnanie; zmeniť zamestnanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: hľadať si živobytieprácarobota: byť bez práce, vyhodiť niekoho z robotymiesto: byť bez miestaživnosť: krajčírska, stolárska živnosťhovor. chlieb: prísť o chlieb

2. istá činnosť: pripraviť žiakom náhradné zamestnaniepráca: išiel za svojou prácourobota: rybačka je jeho najmilšia robota


živobytie 1. životné potreby, ich hmotné zabezpečenie • obživa: prostriedky na živobytie, obživuhovor. chlieb: zarábať si na chliebexistencia (základné hmotné potreby)

2. p. jedlo 1 3. p. zamestnanie 1, práca 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chlieb, chleba m. pokrm upečený z kysnutého cesta v podobe pecňa, bochníka, naša každodenná potrava: čerstvý, starý, vypečený, nekvasený, domáci, pekársky ch., biely, čierny ch., pšeničný, ražný ch.; ch. s maslom, s lekvárom potretý maslom, lekvárom; suchý, holý ch. nenatretý; piecť ch., miesiť ch., sádzať ch. do pece; dorábať ch. pestovať obilie; krajec, okruch ch-a; dva ch-y bochníky, krajce; podať niekomu ch. a soľ starý slovanský zvyk pri priateľskej návšteve; pýtať si ch-a; zarábať na ch. a) pripravovať cesto na chlieb; b) prácou získavať obživu

zíde sa ako ch. o niečom veľmi potrebnom; byť ako kus ch-a (o človeku) dobrý, mäkký, poddajný; prišlo na lámanie ch-a nastal rozhodujúci okamih; žiť o ch-e a vode postiť sa, hladovať; žiť na suchom ch-e biedne, chudobne; jesť s niekým spoločný ch. žiť s niekým; jesť cudzí ch. byť odkázaný na pohostinstvo, na milosrdenstvo niekoho; Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom (prísl.) za zlé sa odplácaj dobrým; kuch. biskupský, ovocný ch. druh sladkého pečiva; svätojánsky ch. plod rohovníka;

pren. niečo také potrebné ako chlieb: byť, stať sa niekomu každodenným ch-om (napr. o knihe) každodennou potrebou; duševný ch. duševná potrava človeka;

pren. čo poskytuje obživu, živobytie, práca, zamestnanie: ísť, putovať za ch-om; odoberať niekomu ch.; prísť o ch., stratiť ch.; byť, ostať bez ch-a; mať v ruke ch., mať istý ch.; mať ťažký ch. ťažko pracovať; mať ľahký ch. nemusieť ťažko zarábať na živobytie; mať pri niekom ťažký ch. (chlebík) mať sa zle; iného chleba sa chytiť (Taj.) zmeniť zamestnanie;

chlebový príd.

1. z chleba: ch-á kôrka, striedka; ch-é guľky uhnetené z chleba; ch-á polievka, ch-á torta;

2. určený na výrobu chleba: ch-é obilie, ch-á múka; ch-á pec na pečenie chleba;

3. týkajúci sa chleba, živobytia: ch-á otázka o. existencie;

chlebík, -a i chlebíček, -čka m. zdrob. expr.: kuch. obložený chlebíček, chlebík upravený krajec chleba (obyč. bieleho) so šunkou, so syrom ap., sendvič; študentský ch. cukrársky výrobok, kandizované ovocie v čokoláde

chleba p. chlieb


chlieb m. i chleba m. i s.
1. csl základný pokrm upečený z kysnutého cesta (okrúhlej alebo pozdĺžnej formy): Chľieb z oučím sirom je merinda valacha (Lipt. Hrádok LM); Lopata sa posipala múkou a chľeba sa vivráťiu̯ (Lišov KRU); Ket bóv dobrí trch, žena nakúpila trhového plní céger a k tomu bílí chlíp (Červeník HLO); Zákaledz na paledz mal ten chleba, slabo nakisól (Brestovany TRN); Chľip śe ňigda ňepriji (Dl. Lúka BAR); sadzac hľebi do pece (Rozhanovce KOŠ); visaďiťi chliep s pece (Návojovce TOP); miakuo chleba (Čelovce MK); friškí chleba (Siladice HLO); pecen chleba (Ružindol TRN); domášni chliep (Blatnica MAR); ikricoví chliep (Riečnica KNM); režní chleba (Stupava BRA); sňitka chľeba (Devičie KRU); šmitka chleba (Ružindol TRN); krajík chleba (Kamenica n. Hron. ŠTÚ); okrušok chleba (Kociha RS)
L. paňski chľip (Bánovce n. Ond. MCH) - z bielej múky; čeľecki chľip (Bánovce n. Ond. MCH) - z tmavej múky; kamenoví chleba (Mor. Lieskové NMV) - z múky zomletej v mlyne; čerstvi chľip (Lastomír MCH) - starší a stvrdnutý; masní chlép (Jablonové MAL) - omastený; posni chľeba (Krivany SAB) - neomastený; zaťatí chľeba (Krivá DK), zákalcoví chlép (Lovčice TRN), zakaľisti hľib (V. Šariš PRE), chľapnuti chľeba (Dl. Lúka BAR) - nevykysnutý chlieb so zákalom; hriankoví chľiep (Ratkovo MAR), hrančeni hľep (Spiš. Štvrtok LVO), uhriančení chľiep (Ružomberok), žiarení chľiep (Pukanec LVI), užiarenuo chľeba (Ábelová LUČ), upraženi chľip (Cejkov TRB), pražení chlép (Bor. Peter MAL), opečení chleba (Súľov BYT, Liesek TRS) - hrianka; boľesní chľiep (Detva ZVO) - tradičný na krštení; radosní chľiep (Detva ZVO) - tradičný svadobný; ňemať aňi chleba (Lišov KRU), bid hlanní chleba (Brestovany TRN) - žiť v núdzi, biede
F. človek dobrí ako kus chľeba (Hor. Lehota DK), dobri jak falatek hľeba (Markušovce SNV) - dobrosrdečný; vedzed vádz jak chleba jescit (Brestovany TRN), jesť chľeba z veľa pecí (Detva ZVO) - mať veľké skúsenosti; mať po chľebe (Tisovec RS), miet po chlebie (Jablonové MAL) - dostať sa do nepríjemnej situácie; z jennéj pece chliép sa prijjé (Bošáca TRČ) - dlhý pobyt na jednom mieste sa napokon zunuje; tej sa ruka trasie, keď má komu chľeba otkrojiť (Blatnica MAR) - je lakomá; reči sa hovorá, chlíp sa jí (Lukáčovce HLO) - všetky reči netreba brať vážne; začátek kamená - konec chleba (Trenč. Závada TRČ) - na kamení obilie nenarastie; komu o čim a lačnomu ľem o chľebe śe śňije (Humenné) - o tom najmilšom sa marí; chto si ňevie chleba ukrojiť, ňevie si ho zarobiť (Bošáca TRČ) - o nešikovnom, nedbanlivom človeku; kažďí chleba má dve kvarki (Sirk REV), chľib je fšaje o dvoch skorkach (Klokočov ČAD) - chlieb si treba všade zaslúžiť; ňemáš teľo chľeba, žebi si šitkim ľuďom ustá zapchau̯ (Rim. Píla RS) - všetkých ľudí nepresvedčíš, neumlčíš; cudzí chliép chutnejší jako vlasní (Bošáca TRČ) - cudzie sa zdá lepšie; zarékaného chleba sa človeg najvádz najjé (Lovčice TRN) - ujde sa mu to, čo predtým odmietal; odríkaného chleba sa nenají (Brodské SKA) - nedostatok nenasýti; u kotroho gazdu pes chľib žre, na toho dvore breše (Humenné) - kto ťa platí, tomu slúžiš
2. živobytie, zamestnanie, existencia: Už má chliéb rukách, móže sa aj ženit (Šípkové PIE)
L. chleba virábat (Myslenice MOD) - pracovať; dont ke chlebu (Záh. Bystrica BRA) - dostať zamestnanie; biťi bes chleba (Návojovce TOP) - nemať zamestnanie; bid na chlebe (Suchá n. Par. TRN) - byť zamestnaný; biď na svojom chľebe (Mošovce MAR), mať svój chliep (Dol. Lehota DK) - osamostatniť sa, mať možnosti zárobku; mať koládž na tom chľebe (Blatnica MAR) - dobre zarábať; žit na žebráckém chlebie (Brodské SKA) - byť žobrákom; jes_cudzí chľiep (Rim. Píla RS) - priživovať sa
3. kováč. obyč. mn. č. oblé železo uprostred ohniska: ľacinovi hľep (Spiš. Vlachy SNV); kovaľske chľebi (Budkovce MCH)
4. v dvojslovných názvoch
a. rastlín a ich plodu: pámboškovo chľeba (V. Straciny MK), pambičkúf chlép (Kuchyňa MAL) - bot. slez (Malva); svatojánskí chlép (Hlboké SEN) - plod rohovníka (bot. Ceratonia)
b. jpov sadnutej miazgy na kôre stromu chorého glejotokom: kukučkín chlép (Trakovice HLO); kukučkín chleba (Rakovice PIE)

chlebík, chlebíček p. chlieb


chlebný p. chlieb


chlebový p. chlieb


chlieb [-ie-, -ia-, -é-, -i-] m
1. každodenné múčne jedlo pečené (obyč. z kysnutého cesta) v podobe okrúhleho al. podlhovastého bochníka: bieleho chleba (LISKOVÁ 16. st LP); wall, na kterem se chlieb walie (LIETAVA 1607); skeltowalo se na meso, na chlgab f 8 (ŠTÍTNIK 1655); pecz, kde se chleb peče (PG 1656); zbozia na chlieb (KLÁŠTOR p. Z. 1673); chleby domace (KRUPINA 1684); z rezneho chleba kuorku (RT 17. st); chlieb z pekniho zita pecený (KRUPINA 1721); kusek podpopelneho chleba (LKa 1736); gačzmenneho chleba (KLe 1740); chlyéb nás póvsednyi (MCa 1750); z otrubuw chleb (KT 1753); pecen chléba (VP 1764); kwaseneho chleba; zerno čiste na chlib (ŠIROKÉ 1744 LP); autopyrus panis: chléb owesny; depsititius panis: hňeteny, myseny aneb wálany chléb (KS 1763); muže se pridati chleb presni aneb kwasseny (HeT 1775); chléb cžerny (BlR 18. st); stretku chleba (RG 18. st);
x. pren (Kristus) prawy: ga sem chleb žiwota (SlK 1766-80) náb darca nesmrteľnosti; ambrosia: nebesky chléb (KS 1763) potrava bohov
L. bot svätojánskych., ch. sv. Jána plod rohovníka obyčajného Ceratonia siliqua: chleb swateho Jana žywut mekčy (HL 17. st); syrup diacodium liquidum s. syr. d. siliquis: z swatoganského chlebu zofft (TT 1745); svinský ch. cyklámen európsky Cyclamen europaeum: cyclaminiis: swinsky chléb (GF 1717)
F. mať hojnosť ch-a žiť v dostatku: nagemnjcy w domu otce mého hognost magi chleba (VP 1764); (ne)mať kus(a) ch-a, vládnuť kusom ch-a, zarobiť si kus ch-a, zachovávať (si) ch. (ne)mať prácu, zamestnanie, (ne)mať z čoho žiť: w tomto meste nas statečny kus chleba mjti nemužeme (VRBOVÉ 1681); hudobny remeselnik kus hleba niemože sebe zarobic (ZBOROV 1690 LP); nemagjcze takmer žádneho spuosobu k zachowáwánj nasseho mozolneho chleba (SOKOLČE 1773);
x. bibl v (krvavom) potu tváre vyrábať svoj kus ch-a, užívať svojho ch-a, dobývať si ch-a ťažko si zarábať na živobytie: w potu twary budess sobě dobiwati chleba (ŽILINA 1558 DSJ); mi jsme usúžení, v krvavém tvári potu svúj kus chleba virábajícú obec ňevipíjali (BR 1785); nadobyť, nadobývať svoj kus, kúštik ch-a mať prácu, zarábať si na živobytie: dobrym swedomym swug kus chleba nadobiwagte (PREŠOV 1666); chtegicze svogim ditkam kustek chleba nadobit (TRI DVORY 1741); žiť na peňažitom hotovom ch-e živiť sa remeslom: domaci remeselniczi na penezitom hotovem žigu chlebe (CA 1704 E); byť, zostávať pri/na ch-e koho, mať ch. v dome koho, jesť ch. koho pracovať, slúžiť u niekoho, mať zabezpečenú obživu u niekoho: ktoz by na geho chlebie byl (ŽK 1473); bol pri chlebe Paluchowem Matejowem (H. ŠTUBŇA 1587); on pry geho chlebe zustawal (KRUPINA 1774); za dobrotliwosť tvoju maj chléb v dome mém ustavičný (BR 1785); cžlowek, ktery gedawal chleby moge, mne zradil (WS 18. st); chovať sa služobným ch-om byť v službe, slúžiť: od mogeg mladosti služebnym chlebom sem se chowal (TURIEC 1775); chovať svojím ch-om koho zamestnávať, živiť: wie hospodar, koho swym chlebem chowa (VARÍN 1485); odchádzať na služobný ch., hľadať, vyhľadávať (svoj) (poctivý) ch., kus ch-a, ísť (do sveta/svetom) vyhľadávať kus ch-a ísť za prácou (do sveta, mimo domu): (Martin Jakubek) wyhledawagicze poctiwy kus chleba, prestehowal se do Turan (TURANY 1665); polovica našich suseduov do sveta kus chleba vyhledavat idu (LIESEK 1776 LP); ven z dediny na služebny chlieb odchadzaju (DOMANÍKY 1784 LP); Ferenczy Ondreg swug chleb hleda (PONIKY 1785); my chcejice mat našho kus chleba, musime ho svetom vyhledavat (HÁMRY 18. st LP); wy swug chleb twrdo a mizerne wyhledáwati musyte (HRANOVNICA 18. st); zbaviť sa, byť pozbavený (každodenného) ch-a, zostať bez kusa ch-a, nemať si za čo ch-a kúpiť nemať, stratiť prácu a obživu; byť bez prostriedkov: i my sami chleba a živnosti všelikej jsme pozbaveni (VÝCHODNÁ 1678 LP); ktery nečzo preda, malo za to utržy, ag sweho chleba každodenného se zbawy (PRIEVIDZA 1723); bez kusza chleba sem zustal (H. STRHÁRE 1759); ani chleba nebudeme si mat za čo koupit (PODLUŽANY 1797 LP); chodiť po pltníckom ch-e zarábať si na živobytie pltníčením: gazda od dwacet rokou po chlebe pltníckom chodi (KRUPINA 1786); pripraviť koho o (ostatný) kúsok ch-a vziať niekomu možnosť obživy: pan proty sirote boguge a temer y o ostatni kusek chleba priprawiti usiluge (VRÚTKY 1774); užívať suchý ch., zostávať na suchom ch-e žiť chudobne, biedne: suchý chléb vžjwagu (MP 1718); mnozi na suchem chlebe zustavati musime (BOCA 1771-72); byť, žiť na (samom) ch-e a vode dostávať len najnutnejšiu obživu, hladovať: do temnicze wloženy bude na samym chlebe a wode (B. ŠTIAVNICA 1697); (žena) do klásstera pregssla, na samém toliko chlebe a wodye žyla (PeP 1770); powinen bude aresst na chlebe a na wode wistat (PONIKY 1798); držať pri ch-e a vode nechať hladovať: osoba se ma podle powahy hrychu pry chlebe a wode drzaty (BELÁ 1773); mávať tvrdý ch. (na svojom stole) hladovať, postiť sa: (pustovník) twrdsse ctnosty nasleduge, zrydka twrdy chlieb na stole swém mywa (PeP 1771); sirotský ch. ťažký život siroty: skuseli sme mi, co ge sirotski chleb (SÚĽOV 1762); najesť sa sirotského ch-a znášať ťažký život siroty: sirotki sa toho sirotského chleba nagedli (MS 1758); prosiť za kus ch-a, žobrať kus ch-a pýtať si jesť, obživu, žobrať: kus chleba sobe žebrati od lidi musime (ZUBÁK 1686 LP); chovať sa almužným ch-om, chodiť o žobranom ch-e žiť z almužien, žobrať: lide chlebem almužnym se chowagicy (COB 17. st); (kupec) teraz musí o žebranom chlebe chodiť (DS 1795); chovať koho žobrotným ch-om živiť niekoho žobraním: (rodičia) dgetky zebrotnjm chlebom chowat musegu (LIPTOV 1757); žíjať ľahkým ch-om nemusieť ťažko zarábať na živobytie: kďiž gsem lechkím chlebem žígal, pot ginssich pil (BR 1785); byť vo večitom ch-e mať stálu prácu, živobytie: do tegto rubryky musegu se položiti we wečitém chlébě gsucý, bars prawé slobodni gsu (SO 1785); jesť z jedného ch-a byť jednej viery, patriť spolu, k sebe: wssickny z gedneho chleba geme (AgS 1708); byť, bývať, žiť, zostávať nal pri jednom ch-e žiť spolu v jednej rodine, v jednom spoločenstve: gest na gednom chlebe s nym (TRENČÍN 1593/ 1603); Keviczky Adam, manzelka geho zo zatyom a z czerou swogou na gednom chlebe biwaly a žily (TURIEC 1736); ze zeninim otczem biwal na gednom chlebe w geho dome (ČACHTICE 1747); ženatý (syn) s otcem na gednom chlébě zůstáwal; do tehože harka familie se zapisugu, kterýkolwek pri gedném chlebe žigu (SO 1785); žiť rozdeleným ch-om, žiť na osobitnom ch-e hospodáriť osobitne, samostatne: geden každy osobitnik na osobitnem chlebe žjgjcy bude powinnj (M. LÚKA 1784); dvaja bratia v jednom dome bydleji a chlebem rozdelenym žiju (DETVA 1793 LP);
x. bibl (ne)dávať za ch. kameň (ne)odplácať sa za dobré zlým: Buh nedáwa za chléb kameň (BlR 18. st);
x. bibl nie na samom, (so) samým ch-om žije, je živý človek človek potrebuje nielen jedlo, ale aj duševnú potravu: ne samým chlebem žiwý gest člowěk (MP 1718); nge na samem chlebe, to gest na samich gedlach žige člowek (KP 18. st); chodiť po kmínskom ch-e kradnúť: wssak ya netagim, že sem kminka, giz dwa roky chodim po kminskem chlebe (PEZINOK 1658);
x. náb obetný, posvätný, živý ch. sviatosť oltárna, hostia: z chlebůw poswetnjch se dopausstelo gjsti toliko očjsstenjm (SLK 1641-57); Gežiss prinesel nam chleb ziwi, to gest swoge telo (MS 1758); eucharisticus panis: obetny chléb (KS 1763);
x. náb pod spôsobom ch-a požívať telo Ježiša prijímať sviatosť oltárnu: pod spusobem tohoto poswatneho chleba prawe telo pana G. poziwaty budete (AgS 1708);
x. bibl nebeský ch. manna, zázračný pokrm Izraelitov putujúcich na púšti: chleb nebesky neb mannu (Le 1730);
x. náb ch. slova božieho kázeň: magu (duchovní pastieri) gjm (ovečkám) predkladat swatý chleb slowa božjho (SlK 1766-80); užívať bolestný ch. trpieť: chléb užiwate bolésny (BlR 18. st); kŕmiť koho s ch-om slzavým postihovať niekoho utrpením: pane, krmit nás budess s chlebem slzawym (BlR 18. st); kdo tvrdo pracuje, tomu chléb šmakuje (PV 18. st)
2. obilie: zeme ať chléb wydá (CC 1655); pri našich pribytkoch sotvy se kus chleba zarodi (SOBLAHOV 17. st LP); chlebový príd
1. pochádzajúci z chleba: ffiky s zukrem w wine pod chlebowu kuoru (UHROVEC 1545)
2. i chlebný používaný pri výrobe chleba; slúžiaci na úschovu chleba; zbozj chleboweho (ŽILINA 1599); panarium: chlebni koss (NP 17. st); infurnibulum: lopata chlebowá, pekárská (KS 1763) ktorou sa sádže chlieb do pece: zakur w pecy chleboweg (HK 18. st); chlebík, chlebíček dem k 1: od žobrakou chlebiček musj kupowatj (KRUPINA 1745); nebjlo toliko sedem chlebikuw a maličko ribiček (CS 18. st); k 2: o svatom Jane, keď si chudobny chlebíka nažne (ASL 1759)
P. tpn villa Zebehgleb ( 1135), Scebechleb ( 1560), Zebechleb ( 1222 Sebechleby v Honte CDSl)

chlieb
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) chlieb vodka je zdravšia ako chlieb, lebo chlieb je iba slama, čo hnije v našich
G (bez) chleba obalíme strúhankou z čierneho chleba , druhú posekanou petržlenovou
D (k) chlebu význam prikladali naši predkovia chlebu , je aj množstvo povier, ktoré
A (vidím) chlieb čedaru a položila ich na horúci chlieb . „Majonézu?“ „Nie.“ „A čo
L (o) chlebe chlieb veľký ako mesto a v tom chlebe ulice široké pre dva povozy. Na
I (s) chlebom sestrou. Od zeme k žene dohodíš chlebom ako z ruky do úst. Len blížni
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) chleby ináč sa ani nedá vnímať. Všetky chleby sú pekné. Podobne je to s ovocím.
G (bez) chlebov krste. Ježišov zázrak rozmnoženia chlebov a rýb nám hovorí o jeho zázračnej
D (k) chlebom prídeme na salaš, prikúpi tam k tým chlebom ovčí syr. Pribalil sklený pohár,
A (vidím) chleby dlhých cestách čakajú. Vyberali sme chleby a rezne, klobásy, slaninu,
L (o) chleboch práve naopak, spor o nekvasených chleboch vyvolal veľmi živé vzrušenie a
I (s) chlebmi tabernákula je stôl s dvanástimi chlebmi a dvanástimi plodmi, každý pre

Zvukové nahrávky niektorých slov

a jedávala tvrdý chlieb et de vivre de pain dur
ale ani kúsok chleba mais pas de pain
chleba a choré ženy pain, des femmes malades
chlieb prvého a pije le pain du premier et boit
chlieb z chlebovníka, niekoľko le pain de l'artocarpus, quelques
na chlieb pre ľud en pain pour le peuple
ponúknu chlieb a soľ partage du pain et du sel
to je chlieb detí c'est le pain des enfants
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu