Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

chlieb chleba m.

1. zákl. pokrm pečený (v peci) z kysnutého cesta: čerstvý, domáci, pšeničný, celozrnný ch.; krajec, peceň ch-a; ch. s maslom; miesiť, piecť ch.; vítať ch-om a soľou starý slovanský zvyk

2. hovor. živobytie, existencia: zarábať na ch., prísť o ch.

● byť ako kus ch-a (o človeku) dobrý; → prišlo na lámanie ch-a; → žiť o ch-e a vode; → žiť na suchom ch-e; → jesť cudzí ch.; → žiť na cudzom ch-e; mať v ruke ch. zamestnanie; → reči sa vravia, ch. sa je; čí ch. ješ, toho pieseň spievaj kto ťa platí, tomu slúž;

chlebový príd.: ch-á kôrka, múka, pec;

chlebík -a, chlebíček -čka m.

1. zdrob. expr. k 1, 2

2. → obložený ch.; → biskupský ch.

chlebík -ka pl. N -ky, chlebíček -čka pl. N -čky m. zdrob.

chlebík -ka pl. N -ky, chlebíček -čka pl. N -čky m. 1. zdrob. expr. ▶ chlieb: vôňa čerstvého chlebíka, chlebíčka; pripraviť cesto na ch.; najradšej má ch. s masťou; kúpiť celozrnný ch.
2. ▶ tenký krajec bieleho al. tmavého chleba s maslom, šunkou, syrom, vajcom, šalátom a pod., obyč. podávaný ako rýchle občerstvenie: obložený ch. sendvič; pripraviť šunkové, syrové chlebíky, chlebíčky; zapiecť chlebíky so salámou; ponúknuť hosťom dobré domáce chlebíčky; na konferencii sa podávala káva a chlebíčky
3. cukrár. biskupský chlebík, chlebíček ▶ jemný piškótový múčnik podlhovastého tvaru s kúskami kandizovaného ovocia, čokolády, orechov a pod.
4. expr. ▶ čo zabezpečuje existenciu, obživu; živobytie, práca, zamestnanie: zarábať si na svoj ch.; skúsil ťažký učiteľský ch.; živil sa spisovateľským, hereckým chlebíkom, chlebíčkom; statočné podnikanie je dnes tvrdý ch.; Ty máš inakší, ľahší chlebík! [P. Jaroš]; Jeho každodenným chlebíkom sú počítače. [VNK 2002]
◘ fraz. mať pri niekom ťažký chlebík mať neľahký život (ako niečí partner); nemať ľahký chlebík ťažko, namáhavo pracovať, zarábať na živobytie ◘ parem. všade je chlebík s dvomi kôrkami/o dvoch kôrkach človek sa stretáva všade s pozitívami aj negatívami

chlieb chleba pl. N chleby m. ▶ základná potravina upečená z kysnutého cesta; časť tohto jedla v podobe krajca: domáci ch.; pšeničný, ražný, celozrnný ch.; biely, tmavý ch.; starý, suchý ch.; maslový ch.; čerstvý peceň chleba; zamiesiť na ch.; kúpiť v pekárni celý ch., polovicu chleba; odkrojiť krajec chleba; nadrobiť ch.; na desiatu sme mali ch. so šunkou; natierali ch. marmeládou; Zjedol tri chleby s masťou a cibuľou, žena iba jeden. [D. Mitana] □ cirk. prijímanie pod spôsobom chleba (v katolíckej a pravoslávnej cirkvi) prijímanie Kristovho tela, ktorý je prítomný v premenených daroch chleba v podobe hostie; eucharistický, omšový chlieb chlieb v podobe hostie, oblátky (v rímskokatolíckej cirkvi) al. v podobe prosfory, kvaseného pšeničného chleba (v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi) používaný pri eucharistickej bohoslužbe □ vítať, privítať niekoho chlebom a soľou starodávny slovanský zvyk ako prejav úcty, pohostinnosti a priateľstva hosťovi ◘ fraz. byť ako kus chleba (o človeku) byť dobrý, mierny; bibl. došlo/prišlo/dôjde/príde na lámanie chleba nastal, nastane čas rozhodnúť sa pre niečo, (rázne) niečo riešiť; jesť cudzí chlieb al. žiť na cudzom chlebe a) byť od niekoho závislý b) priživovať sa na niekom; jesť horký chlieb ťažko sa živiť; jesť s niekým spoločný chlieb žiť s niekým v spoločnej domácnosti; bibl. keď sa láme/lámal chlieb v rozhodujúcej chvíli; mať po chlebe a) zle obísť b) nič nezískať; mať v rukách chlieb vedieť nejaké remeslo, vedieť si na seba zarobiť, mať zamestnanie; mohol by ho/môže ho na chlieb natierať (o človeku) je veľmi dobrý, láskavý; odriekaného chleba najväčší krajec najviac máme toho, čo sme odmietali, nechceli; stratiť chlieb prísť o prácu, o zamestnanie; všade je chlieb s dvomi kôrkami/o dvoch kôrkach človek sa stretáva všade s pozitívami aj s negatívami; zarábať na každodenný chlieb pracovať; žiť na/o suchom chlebe žiť veľmi biedne; žiť o chlebe a vode hladovať, postiť sa ◘ parem. čí chlieb ješ, toho pieseň spievaj kto ťa platí, tomu slúž, toho názory uznávaj; hladnému sa vždy o chlebe sníva; kto do teba kameňom, ty doňho chlebom aj za zlé sa treba dobrým odplácať; lepší doma krajec chleba jak v cudzine krava celá nehodno stratiť domov za cenu blahobytu; kniž. nielen [samým] chlebom je človek živý človek má nielen telesné, ale aj duševné potreby; reči sa hovoria/vravia, chlieb sa je skutočnosť býva iná ako slová; z tej múky chleba nenapečieš nič z toho nebude ▷ zdrob. ↗ chlebík, chlebíček; chlebisko -ka -bísk s., v sg. i m. zvel.: mama upiekla velikánske ch.; odrezať si hrubý kus chlebiska

chlebík, chlebíček p. chlieb

chlieb, chleba m. pokrm upečený z kysnutého cesta v podobe pecňa, bochníka, naša každodenná potrava: čerstvý, starý, vypečený, nekvasený, domáci, pekársky ch., biely, čierny ch., pšeničný, ražný ch.; ch. s maslom, s lekvárom potretý maslom, lekvárom; suchý, holý ch. nenatretý; piecť ch., miesiť ch., sádzať ch. do pece; dorábať ch. pestovať obilie; krajec, okruch ch-a; dva ch-y bochníky, krajce; podať niekomu ch. a soľ starý slovanský zvyk pri priateľskej návšteve; pýtať si ch-a; zarábať na ch. a) pripravovať cesto na chlieb; b) prácou získavať obživu

● zíde sa ako ch. o niečom veľmi potrebnom; byť ako kus ch-a (o človeku) dobrý, mäkký, poddajný; prišlo na lámanie ch-a nastal rozhodujúci okamih; žiť o ch-e a vode postiť sa, hladovať; žiť na suchom ch-e biedne, chudobne; jesť s niekým spoločný ch. žiť s niekým; jesť cudzí ch. byť odkázaný na pohostinstvo, na milosrdenstvo niekoho; Kto do teba kameňom, ty do neho chlebom (prísl.) za zlé sa odplácaj dobrým; kuch. biskupský, ovocný ch. druh sladkého pečiva; svätojánsky ch. plod rohovníka;

pren. niečo také potrebné ako chlieb: byť, stať sa niekomu každodenným ch-om (napr. o knihe) každodennou potrebou; duševný ch. duševná potrava človeka;

pren. čo poskytuje obživu, živobytie, práca, zamestnanie: ísť, putovať za ch-om; odoberať niekomu ch.; prísť o ch., stratiť ch.; byť, ostať bez ch-a; mať v ruke ch., mať istý ch.; mať ťažký ch. ťažko pracovať; mať ľahký ch. nemusieť ťažko zarábať na živobytie; mať pri niekom ťažký ch. (chlebík) mať sa zle; iného chleba sa chytiť (Taj.) zmeniť zamestnanie;

chlebový príd.

1. z chleba: ch-á kôrka, striedka; ch-é guľky uhnetené z chleba; ch-á polievka, ch-á torta;

2. určený na výrobu chleba: ch-é obilie, ch-á múka; ch-á pec na pečenie chleba;

3. týkajúci sa chleba, živobytia: ch-á otázka o. existencie;

chlebík, -a i chlebíček, -čka m. zdrob. expr.: kuch. obložený chlebíček, chlebík upravený krajec chleba (obyč. bieleho) so šunkou, so syrom ap., sendvič; študentský ch. cukrársky výrobok, kandizované ovocie v čokoláde

chlebík m. i chlebíka s.
1. strsl, vsl miest. expr. chlieb: Keď je pedz ukúrená, chľebíg vikisnutí, tak sa iďe sádzať (Lišov KRU); A tou masťičkou zo slaňinki zme si to chľebíka pomasťiľi (V. Lom MK); Potresol s tih otruboch, co zme zomľeľi na hľebik (Kokšov-Bakša KOŠ); čierni chlebík (M. Lehota NB); bielo chľebíka (Príboj MK); kukuriční chlebík (Bzenica NB)
L. žiarenuo chľebíka (V. Lom MK) - hrianka
2. expr. živobytie, zamestnanie: A vi sebe hľedajce chľebika, chtori dze sce hodňi (Vranov)
F. kovácki chlebíg je mordovisko (Žiar n. Hron. KRE) - kováčstvo je namáhavé; na bireskim chľebikoj žiu̯ (Závadka SOB) - bol bírešom
3. v dvojslovnom názve slezovitej rastliny, bot. slez (Malva), a jej plodu: Semená pánboškouho chľebíka sa naozaj podobaľi malin cipoučkon f slamienku (Pukanec LVI); pánboškovo chľebíka (Cinobaňa LUČ)
4. kováč. obyč. mn. č. oblé železo uprostred ohňa: chlebike (Slov. Ľupča BB, Sitnianska BŠ); chľebiki (Lipany SAB); chľebik (Ľubotice PRE)

chlebík, chlebíček p. chlieb

chlieb [-ie-, -ia-, -é-, -i-] m
1. každodenné múčne jedlo pečené (obyč. z kysnutého cesta) v podobe okrúhleho al. podlhovastého bochníka: bieleho chleba (LISKOVÁ 16. st LP); wall, na kterem se chlieb walie (LIETAVA 1607); skeltowalo se na meso, na chlgab f 8 (ŠTÍTNIK 1655); pecz, kde se chleb peče (PG 1656); zbozia na chlieb (KLÁŠTOR p. Z. 1673); chleby domace (KRUPINA 1684); z rezneho chleba kuorku (RT 17. st); chlieb z pekniho zita pecený (KRUPINA 1721); kusek podpopelneho chleba (LKa 1736); gačzmenneho chleba (KLe 1740); chlyéb nás póvsednyi (MCa 1750); z otrubuw chleb (KT 1753); pecen chléba (VP 1764); kwaseneho chleba; zerno čiste na chlib (ŠIROKÉ 1744 LP); autopyrus panis: chléb owesny; depsititius panis: hňeteny, myseny aneb wálany chléb (KS 1763); muže se pridati chleb presni aneb kwasseny (HeT 1775); chléb cžerny (BlR 18. st); stretku chleba (RG 18. st);
x. pren (Kristus) prawy: ga sem chleb žiwota (SlK 1766-80) náb darca nesmrteľnosti; ambrosia: nebesky chléb (KS 1763) potrava bohov
L. bot svätojánskych., ch. sv. Jána plod rohovníka obyčajného Ceratonia siliqua: chleb swateho Jana žywut mekčy (HL 17. st); syrup diacodium liquidum s. syr. d. siliquis: z swatoganského chlebu zofft (TT 1745); svinský ch. cyklámen európsky Cyclamen europaeum: cyclaminiis: swinsky chléb (GF 1717)
F. mať hojnosť ch-a žiť v dostatku: nagemnjcy w domu otce mého hognost magi chleba (VP 1764); (ne)mať kus(a) ch-a, vládnuť kusom ch-a, zarobiť si kus ch-a, zachovávať (si) ch. (ne)mať prácu, zamestnanie, (ne)mať z čoho žiť: w tomto meste nas statečny kus chleba mjti nemužeme (VRBOVÉ 1681); hudobny remeselnik kus hleba niemože sebe zarobic (ZBOROV 1690 LP); nemagjcze takmer žádneho spuosobu k zachowáwánj nasseho mozolneho chleba (SOKOLČE 1773);
x. bibl v (krvavom) potu tváre vyrábať svoj kus ch-a, užívať svojho ch-a, dobývať si ch-a ťažko si zarábať na živobytie: w potu twary budess sobě dobiwati chleba (ŽILINA 1558 DSJ); mi jsme usúžení, v krvavém tvári potu svúj kus chleba virábajícú obec ňevipíjali (BR 1785); nadobyť, nadobývať svoj kus, kúštik ch-a mať prácu, zarábať si na živobytie: dobrym swedomym swug kus chleba nadobiwagte (PREŠOV 1666); chtegicze svogim ditkam kustek chleba nadobit (TRI DVORY 1741); žiť na peňažitom hotovom ch-e živiť sa remeslom: domaci remeselniczi na penezitom hotovem žigu chlebe (CA 1704 E); byť, zostávať pri/na ch-e koho, mať ch. v dome koho, jesť ch. koho pracovať, slúžiť u niekoho, mať zabezpečenú obživu u niekoho: ktoz by na geho chlebie byl (ŽK 1473); bol pri chlebe Paluchowem Matejowem (H. ŠTUBŇA 1587); on pry geho chlebe zustawal (KRUPINA 1774); za dobrotliwosť tvoju maj chléb v dome mém ustavičný (BR 1785); cžlowek, ktery gedawal chleby moge, mne zradil (WS 18. st); chovať sa služobným ch-om byť v službe, slúžiť: od mogeg mladosti služebnym chlebom sem se chowal (TURIEC 1775); chovať svojím ch-om koho zamestnávať, živiť: wie hospodar, koho swym chlebem chowa (VARÍN 1485); odchádzať na služobný ch., hľadať, vyhľadávať (svoj) (poctivý) ch., kus ch-a, ísť (do sveta/svetom) vyhľadávať kus ch-a ísť za prácou (do sveta, mimo domu): (Martin Jakubek) wyhledawagicze poctiwy kus chleba, prestehowal se do Turan (TURANY 1665); polovica našich suseduov do sveta kus chleba vyhledavat idu (LIESEK 1776 LP); ven z dediny na služebny chlieb odchadzaju (DOMANÍKY 1784 LP); Ferenczy Ondreg swug chleb hleda (PONIKY 1785); my chcejice mat našho kus chleba, musime ho svetom vyhledavat (HÁMRY 18. st LP); wy swug chleb twrdo a mizerne wyhledáwati musyte (HRANOVNICA 18. st); zbaviť sa, byť pozbavený (každodenného) ch-a, zostať bez kusa ch-a, nemať si za čo ch-a kúpiť nemať, stratiť prácu a obživu; byť bez prostriedkov: i my sami chleba a živnosti všelikej jsme pozbaveni (VÝCHODNÁ 1678 LP); ktery nečzo preda, malo za to utržy, ag sweho chleba každodenného se zbawy (PRIEVIDZA 1723); bez kusza chleba sem zustal (H. STRHÁRE 1759); ani chleba nebudeme si mat za čo koupit (PODLUŽANY 1797 LP); chodiť po pltníckom ch-e zarábať si na živobytie pltníčením: gazda od dwacet rokou po chlebe pltníckom chodi (KRUPINA 1786); pripraviť koho o (ostatný) kúsok ch-a vziať niekomu možnosť obživy: pan proty sirote boguge a temer y o ostatni kusek chleba priprawiti usiluge (VRÚTKY 1774); užívať suchý ch., zostávať na suchom ch-e žiť chudobne, biedne: suchý chléb vžjwagu (MP 1718); mnozi na suchem chlebe zustavati musime (BOCA 1771-72); byť, žiť na (samom) ch-e a vode dostávať len najnutnejšiu obživu, hladovať: do temnicze wloženy bude na samym chlebe a wode (B. ŠTIAVNICA 1697); (žena) do klásstera pregssla, na samém toliko chlebe a wodye žyla (PeP 1770); powinen bude aresst na chlebe a na wode wistat (PONIKY 1798); držať pri ch-e a vode nechať hladovať: osoba se ma podle powahy hrychu pry chlebe a wode drzaty (BELÁ 1773); mávať tvrdý ch. (na svojom stole) hladovať, postiť sa: (pustovník) twrdsse ctnosty nasleduge, zrydka twrdy chlieb na stole swém mywa (PeP 1771); sirotský ch. ťažký život siroty: skuseli sme mi, co ge sirotski chleb (SÚĽOV 1762); najesť sa sirotského ch-a znášať ťažký život siroty: sirotki sa toho sirotského chleba nagedli (MS 1758); prosiť za kus ch-a, žobrať kus ch-a pýtať si jesť, obživu, žobrať: kus chleba sobe žebrati od lidi musime (ZUBÁK 1686 LP); chovať sa almužným ch-om, chodiť o žobranom ch-e žiť z almužien, žobrať: lide chlebem almužnym se chowagicy (COB 17. st); (kupec) teraz musí o žebranom chlebe chodiť (DS 1795); chovať koho žobrotným ch-om živiť niekoho žobraním: (rodičia) dgetky zebrotnjm chlebom chowat musegu (LIPTOV 1757); žíjať ľahkým ch-om nemusieť ťažko zarábať na živobytie: kďiž gsem lechkím chlebem žígal, pot ginssich pil (BR 1785); byť vo večitom ch-e mať stálu prácu, živobytie: do tegto rubryky musegu se položiti we wečitém chlébě gsucý, bars prawé slobodni gsu (SO 1785); jesť z jedného ch-a byť jednej viery, patriť spolu, k sebe: wssickny z gedneho chleba geme (AgS 1708); byť, bývať, žiť, zostávať nal pri jednom ch-e žiť spolu v jednej rodine, v jednom spoločenstve: gest na gednom chlebe s nym (TRENČÍN 1593/ 1603); Keviczky Adam, manzelka geho zo zatyom a z czerou swogou na gednom chlebe biwaly a žily (TURIEC 1736); ze zeninim otczem biwal na gednom chlebe w geho dome (ČACHTICE 1747); ženatý (syn) s otcem na gednom chlébě zůstáwal; do tehože harka familie se zapisugu, kterýkolwek pri gedném chlebe žigu (SO 1785); žiť rozdeleným ch-om, žiť na osobitnom ch-e hospodáriť osobitne, samostatne: geden každy osobitnik na osobitnem chlebe žjgjcy bude powinnj (M. LÚKA 1784); dvaja bratia v jednom dome bydleji a chlebem rozdelenym žiju (DETVA 1793 LP);
x. bibl (ne)dávať za ch. kameň (ne)odplácať sa za dobré zlým: Buh nedáwa za chléb kameň (BlR 18. st);
x. bibl nie na samom, (so) samým ch-om žije, je živý človek človek potrebuje nielen jedlo, ale aj duševnú potravu: ne samým chlebem žiwý gest člowěk (MP 1718); nge na samem chlebe, to gest na samich gedlach žige člowek (KP 18. st); chodiť po kmínskom ch-e kradnúť: wssak ya netagim, že sem kminka, giz dwa roky chodim po kminskem chlebe (PEZINOK 1658);
x. náb obetný, posvätný, živý ch. sviatosť oltárna, hostia: z chlebůw poswetnjch se dopausstelo gjsti toliko očjsstenjm (SLK 1641-57); Gežiss prinesel nam chleb ziwi, to gest swoge telo (MS 1758); eucharisticus panis: obetny chléb (KS 1763);
x. náb pod spôsobom ch-a požívať telo Ježiša prijímať sviatosť oltárnu: pod spusobem tohoto poswatneho chleba prawe telo pana G. poziwaty budete (AgS 1708);
x. bibl nebeský ch. manna, zázračný pokrm Izraelitov putujúcich na púšti: chleb nebesky neb mannu (Le 1730);
x. náb ch. slova božieho kázeň: magu (duchovní pastieri) gjm (ovečkám) predkladat swatý chleb slowa božjho (SlK 1766-80); užívať bolestný ch. trpieť: chléb užiwate bolésny (BlR 18. st); kŕmiť koho s ch-om slzavým postihovať niekoho utrpením: pane, krmit nás budess s chlebem slzawym (BlR 18. st); kdo tvrdo pracuje, tomu chléb šmakuje (PV 18. st)
2. obilie: zeme ať chléb wydá (CC 1655); pri našich pribytkoch sotvy se kus chleba zarodi (SOBLAHOV 17. st LP); chlebový príd
1. pochádzajúci z chleba: ffiky s zukrem w wine pod chlebowu kuoru (UHROVEC 1545)
2. i chlebný používaný pri výrobe chleba; slúžiaci na úschovu chleba; zbozj chleboweho (ŽILINA 1599); panarium: chlebni koss (NP 17. st); infurnibulum: lopata chlebowá, pekárská (KS 1763) ktorou sa sádže chlieb do pece: zakur w pecy chleboweg (HK 18. st); chlebík, chlebíček dem k 1: od žobrakou chlebiček musj kupowatj (KRUPINA 1745); nebjlo toliko sedem chlebikuw a maličko ribiček (CS 18. st); k 2: o svatom Jane, keď si chudobny chlebíka nažne (ASL 1759)
P. tpn villa Zebehgleb ( 1135), Scebechleb ( 1560), Zebechleb ( 1222 Sebechleby v Honte CDSl)