Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

chlap -a m.

1. dospelá osoba muž. pohlavia, muž (význ. 1): urastený, vysoký ch.; pejor.: čo je to za ch-a? ch. jeden mizerný

2. nositeľ typických kladných muž. vlastností, silný, mocný, šikovný muž: ešte je ch., stal sa z neho ch.

ch. ako hora statný; ch. ako buk zdravý; (prišli) do ch-a všetci; ch. na mieste pravý; zachovať sa ako ch. čestne;

chlapský príd.: ch. hlas; ch-á robota ťažká; ch-á reč priama;

chlapsky prísl.: ch. sa držať;

chlapskosť -i ž.;

chlapstvo -a s. mužskosť;

chlapisko -a s. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chlap ‑a m.; chlapský; chlapsky prísl.; chlapskosť ‑i ž.; chlapstvo ‑a s.; chlapisko ‑a ‑písk/‑piskov s. i m.

chlapský -ká -ké 2. st. -kejší príd. ▶ súvisiaci s chlapom; príznačný pre chlapa; podobný ako u chlapa; syn. mužný, mužský: hrubý, drsný ch. hlas; ch. krok; veľké chlapské ruky; ch. postoj; chlapské uvažovanie; chlapská hrdosť, česť, odvaha; chlapská nátura; počúvať, viesť chlapské reči, debaty; to je chlapská robota súca pre chlapa, ťažká; futbal je chlapská záležitosť; je starý, už dávno nemá chlapskú silu; hovor. chlapská pijatika veľmi silná; Viac vecí sa jej na ňom videlo. Nielen chlapská postava a celý výzor, ale aj akýsi zápal v očiach. [A. Habovštiak]; Ten hlas, čo počuli, bol silnejší a chlapskejší. [L. Ťažký]; Nehanbil sa za chlapskú slzu úprimného dojatia. [Sme 1995]; pren. chýba tu chlapská ruka chlap, muž, otec ako zábezpeka rodiny, posila v domácnosti, pri výchove detí ◘ fraz. chlapská reč priamy, smelý spôsob vyjadrovania názorov; chlapské slovo sľub, záväzok hodný čestného muža; chlapský čin odvážny, smelý skutok

chlapský p. mužský1, smelý, mocný 2, priamy 2, ťažký 3


mocný 1. ktorý má veľkú moc (op. slabý) • silnýveľký: mocný, silný, veľký panovníkdespotický (ktorý má neobmedzenú moc): mocný, despotický vládcavplyvný (ktorý má veľký vplyv): vplyvný politický činiteľ

2. ktorý má veľkú fyzickú silu, odolnosť; ktorý má veľké rozmery, hodnoty, veľkú intenzitu (op. slabý) • silný: narodilo sa im mocné, silné dieťa; prehovoril mocným, silným hlasommohutný (ktorý má veľké rozmery, veľkú intenzitu): mocný, mohutný chlap; mohutný prúd vodystatnýrobustnýhodnýurastenýsvalovitýsvalnatý (s dobre vyvinutými, mocnými svalmi) • pren. býčí (op. útly): má statnú, robustnú postavu; robustná, býčia šija; mocná, hodná, urastená dievkachlapský (typický pre riadneho chlapa): zacítil chlapskú ruku na svojej tvárizdatnýhovor. dúži (zdravý a mocný; op. cintľavý, dengľavý) • nár. sukovitý: potrebujeme zdatnú, dúžu mládežpevný (ktorý dobre odoláva mechanickým al. iným účinkom): ukázal pevné zuby; mocné, pevné múry hraduveľký (ktorého rozmery, intenzita, miera presahujú priemer): veľké ruky; klásť veľký odporhrubý (ktorého hrúbka presahuje priemer): mocné, hrubé prsty; hrubé nohyprudkýintenzívnyvýdatný (ktorý má veľkú intenzitu, mieru): prudký, intenzívny, výdatný lejak; prudký, intenzívny kašeľrýchly (ktorý dosahuje veľkú rýchlosť; op. pomalý): mocný, rýchly kôňexpr. hromový (mocný ako hrom): hromový zvuknezdolnýnepremožiteľnýnezdolateľnýneochvejnýnezlomný (ktorý má veľkú, ničomu nepodliehajúcu fyzickú al. duševnú silu; svedčiaci o tom): nezdolný, nepremožiteľný nepriateľ; nezdolateľná, neochvejná, nezlomná vôľaexpr. mocnučký (obyč. o vlastnostiach dieťaťa): mocnučké pästičkyexpr. premocný (veľmi mocný)

3. ktorý má veľký účinok (op. slabý) • účinnýpôsobivýsilný: mocné, silné očarenie niekým; účinné, pôsobivé, silné slováneodolateľný (ktorému nemožno odolať): pocítiť mocnú, neodolateľnú túžbuveľký: mať na niekoho veľký vplyv


mužský1 príznačný pre muža (op. ženský) • chlapský: mužská, chlapská záležitosť; mužské, chlapské uvažovaniemužnýtvrdý: mužný, tvrdý športpánsky: pánske oblečenieneženský: má mužské, neženské pohyby


priamy 1. neodchyľujúci sa od pôvodného smeru • rovný: priamy, rovný smer; priama, rovná cesta (op. kľukatá) • priamočiary: priamočiara vzdialenosť medzi mestamilineárny: lineárny pohyb

2. konajúci priamo, otvorene, čestne (o človeku a jeho prejavoch) • otvorenýúprimný (op. neúprimný) • čestný: je priamy, otvorený, úprimný; priame, úprimné, čestné priznanie; priama, otvorená, úprimná reč (op. vyhýbavá) • chlapský (zodpovedajúci chlapskej priamosti): chlapská rečhovor. rovný: rovný človek, rovný pohľad (op. vyhýbavý) • kniž. priamočiary (bez okľúk): priamočiare konaniehovor. nezaobalený (ničím nezjemnený, nezakrytý; obyč. o nepríjemných veciach): nezaobalená kritika

3. p. rovný 1, vzpriamený 4. p. bezprostredný 1–3


smelý ktorý sa ničoho neľaká, ktorý sa vyznačuje smelosťou, odvahou; svedčiaci o tom (op. nesmelý) • odvážny: smelý, odvážny záchranca; smelé, odvážne skutkynebojazlivý (op. bojazlivý): nebojazlivé zviera prišlo až k dverám domuudatnýkniž. chrabrý (smelý v nebezpečenstve, ohrození): udatní, chrabrí bojovnícijunáckyhrdinskýbohatiersky (odvážny ako junák, hrdina, bohatier): junácki, hrdinskí mladí vojaci; bohatierske srdcetrúfanlivýtrúfalýprismelýpriodvážny (príliš, neprimerane smelý): trúfalé, prismelé vystupovanie; trúfanlivé dievčapren. kacírsky (odporujúci uznávanému názoru, odvážny na dané pomery): prísť s kacírskou myšlienkoumužnýzastar. zmužilýchlapskýodhodlaný (typický pre pravého muža): mužný, chlapský, odhodlaný činkniž.: nebojácnyneohrozenýzastar. odvážlivýhovor. gurážnyexpr. srdnatýpren. expr. prometeovskýpren. expr. zastar. prometejskýexpr. čertovský


ťažký 1. ktorý má veľkú hmotnosť, váhu (op. ľahký): nosiť ťažké vreciaexpr.: stokilovýstocentový (obyč. o človeku): stokilový, stocentový chlapťažkotonážny (veľmi ťažký, pren. expr. i o človeku): ťažkotonážny nákladmohutnýmasívny (ťažký a veľký): premiestňovať mohutné, masívne kamenné sochy; mohutné, masívne skalypriťažký (priveľmi ťažký) • pren. centový: centové okovyzried. závažný: závažné kusy plátna (Kukučín)

2. ktorý je vyrobený z ťažkých materiálov (op. ľahký) • masívny (pôsobiaci dojmom mohutnosti): ťažký, masívny zamatový záves; masívna železná bránamohutný: mohutný starožitný nábytoknevzdušný: ťažký, nevzdušný materiál

3. ktorý vyžaduje veľa úsilia, námahy, energie; ktorý je plný ťažkostí, komplikácií; svedčiaci o vynaloženom veľkom úsilí (op. ľahký) • namáhavýneľahkýobťažný: ťažká, namáhavá činnosť; zdolať neľahký, obťažný úsek cestyúpornýhúževnatý: úporný, húževnatý bojnáročný (op. nenáročný): náročné štúdium, náročná literatúra (op. ľahká) • prácny (náročný na prácu, vyžadujúci veľa roboty, obyč. pedantnej, dôkladnej): prácne overovanie v kartotéke; zvolený spôsob kontroly je prácny (op. jednoduchý) • sťažený (ktorý je iba dočasne ťažký al. ktorý je ťažší ako pôvodný): sťažené pracovné podmienkyzložitýkomplikovanýneriešiteľnýnezvládnuteľnýnesplniteľný (ťažký na zvládnutie, riešenie, splnenie; op. jednoduchý): zložitý, komplikovaný, neriešiteľný matematický príkladpren. nestráviteľný (ťažký na vnímanie, pochopenie): nestráviteľný textúmornýúnavnývyčerpávajúcivysiľujúci (ktorý spôsobuje únavu, odčerpáva sily): úmorný, únavný šport; vyčerpávajúce, vysiľujúce povolanietvrdýexpr. chlapský: tvrdá, chlapská prácaotrockýexpr.: lopotnýkrvopotnýkonskýexpr. zried. potnýzried. potutvárnyexpr. zried. mozoľnatýpren. expr.: galejníckygalejný: otrocká, lopotná, krvopotná, potná, potutvárna, mozoľnatá, galejnícka prácakrutýneľudskýpren. expr.: psípsovský (neúprosný a ťažký, nedôstojný človeka): krutý, neľudský, psí osudkniž. sizyfovský (ťažký a nezmyselný, márny): sizyfovská robotakniž. trudnýzried. trudnatýhorkýtrpkýpren.: tŕnistýtŕnitý (ťažký a nepríjemný, bolestný): mať trudný, trudnatý, horký, trpký život; dať sa na tŕni(s)tú púťkrušný (ťažký a smutný): prišli krušné časypriťažký (priveľmi ťažký)

4. (o vzduchu) aký býva v uzavretom, nevetranom priestore (op. čerstvý) • olovenývydýchanýnedýchateľný: omráčil ho ťažký, olovený, vydýchaný, nedýchateľný vzduch v miestnosti

5. p. veľký, vážny1 4 6. p. ťaživý 7. p. dôležitý 2, veľký

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chlap, -a m.

1. dospelý človek mužského pohlavia, mužský, muž: statný, územčistý ch., šikovný ch.; Nuž chcel sombyť chlapom. (Kuk.); ch. ako hora vysoký, statný; ch. ako buk (dub) silný zdravý; líška ch. prešibaný, ľstivý

do chlapa všetci; ako jeden ch. svorne, jednotne; stáť ch. proti ch-ovi byť v boji;

2. silný, mocný, šikovný mužský: „No, chlap si!“ potľapkal ho otec. (Dobš.) Sváko Klimo je ešte chlap pri sebe. (Taj.); dobrý, riadny ch.

ch. na mieste silný, mocný; slabý ch. a) o telesne slabšom mužskom; b) o mäkkom, neenergickom al. zbabelom mužskom; robiť, pracovať za ch-a (o žene al. o nedospelom človeku) robiť ťažkú prácu vhodnú pre silného dospelého človeka; bude zase ch. zdravý, silný (o chorom človeku); byť ch. v niečom vedieť, ovládať niečo, vyznať sa v niečom;

3. hovor. expr. (5. p. chlape) pomenovanie človeka mužského pohlavia s citovým hodnotením, obyč. záporným (napr. v hneve, v zlosti): Hej, hrom do teba, čo si sa zbesnel, chlape! (Bod.) Hanba, chlape, čo sa stalo s vami. (Ráz.-Mart.); čertov chlap (Hor.); chlap jeden mizerný;

4. ľud. manžel, muž: Pridelili ich k živočíšnej výrobe, Maru s jej chlapom do kraviarne. (Skal.);

chlapský príd.: ch. hlas, ch-á sila; ch-á robota súca pre chlapa, ťažká

ch-á reč smelá; ch-é slovo hodné chlapa; ch. čin odvážny; hovor. ch-á pijatika silná, tuhá;

chlapsky prísl. mužne, udatne, hrdinský: držať sa (po) ch., ch. znášať niečo;

chlapskosť, -ti ž. mužnosť, udatnosť, hrdinskosť;

chlapstvo, -a str.

1. chlapský, mužný vek: A zakiaľ sa takto trudil a radoval, ušlo mu chlapstvo. (Gab.)

2. chlapské vlastnosti, mužnosť, chlapskosť: Sála z neho živočíšne chlapstvo, sila a zdravie. (Karv.)

3. hromad. chlapi, mužskí: Ľakala sa toľkého chlapstva v izbe. (Švant.);

chlapisko, -a str. i m. zvel. expr.


chlapský p. chlap

Morfologický analyzátor

chlapský prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) chlapský; (bez) chlapského; (k) chlapskému; (vidím) chlapského; (o) chlapskom; (s) chlapským;

(traja) chlapskí; (bez) chlapských; (k) chlapským; (vidím) chlapských; (o) chlapských; (s) chlapskými;


(jeden) chlapskejší; (bez) chlapskejšieho; (k) chlapskejšiemu; (vidím) chlapskejšieho; (o) chlapskejšom; (s) chlapskejším;

(traja) chlapskejší; (bez) chlapskejších; (k) chlapskejším; (vidím) chlapskejších; (o) chlapskejších; (s) chlapskejšími;


(jeden) najchlapskejší; (bez) najchlapskejšieho; (k) najchlapskejšiemu; (vidím) najchlapskejšieho; (o) najchlapskejšom; (s) najchlapskejším;

(dvaja) najchlapskejší; (bez) najchlapskejších; (k) najchlapskejším; (vidím) najchlapskejších; (o) najchlapskejších; (s) najchlapskejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) chlapský; (bez) chlapského; (k) chlapskému; (vidím) chlapský; (o) chlapskom; (s) chlapským;

(tri) chlapské; (bez) chlapských; (k) chlapským; (vidím) chlapské; (o) chlapských; (s) chlapskými;


(jeden) chlapskejší; (bez) chlapskejšieho; (k) chlapskejšiemu; (vidím) chlapskejší; (o) chlapskejšom; (s) chlapskejším;

(tri) chlapskejšie; (bez) chlapskejších; (k) chlapskejším; (vidím) chlapskejšie; (o) chlapskejších; (s) chlapskejšími;


(jeden) najchlapskejší; (bez) najchlapskejšieho; (k) najchlapskejšiemu; (vidím) najchlapskejší; (o) najchlapskejšom; (s) najchlapskejším;

(tri) najchlapskejšie; (bez) najchlapskejších; (k) najchlapskejším; (vidím) najchlapskejšie; (o) najchlapskejších; (s) najchlapskejšími;


ženský rod

(jedna) chlapská; (bez) chlapskej; (k) chlapskej; (vidím) chlapskú; (o) chlapskej; (s) chlapskou;

(štyri) chlapské; (bez) chlapských; (k) chlapským; (vidím) chlapské; (o) chlapských; (s) chlapskými;


(jedna) chlapskejšia; (bez) chlapskejšej; (k) chlapskejšej; (vidím) chlapskejšiu; (o) chlapskejšej; (s) chlapskejšou;

(štyri) chlapskejšie; (bez) chlapskejších; (k) chlapskejším; (vidím) chlapskejšie; (o) chlapskejších; (s) chlapskejšími;


(jedna) najchlapskejšia; (bez) najchlapskejšej; (k) najchlapskejšej; (vidím) najchlapskejšiu; (o) najchlapskejšej; (s) najchlapskejšou;

(dve) najchlapskejšie; (bez) najchlapskejších; (k) najchlapskejším; (vidím) najchlapskejšie; (o) najchlapskejších; (s) najchlapskejšími;


stredný rod

(jedno) chlapské; (bez) chlapského; (k) chlapskému; (vidím) chlapské; (o) chlapskom; (s) chlapským;

(štyri) chlapské; (bez) chlapských; (k) chlapským; (vidím) chlapské; (o) chlapských; (s) chlapskými;


(jedno) chlapskejšie; (bez) chlapskejšieho; (k) chlapskejšiemu; (vidím) chlapskejšie; (o) chlapskejšom; (s) chlapskejším;

(štyri) chlapskejšie; (bez) chlapskejších; (k) chlapskejším; (vidím) chlapskejšie; (o) chlapskejších; (s) chlapskejšími;


(jedno) najchlapskejšie; (bez) najchlapskejšieho; (k) najchlapskejšiemu; (vidím) najchlapskejšie; (o) najchlapskejšom; (s) najchlapskejším;

(tri) najchlapskejšie; (bez) najchlapskejších; (k) najchlapskejším; (vidím) najchlapskejšie; (o) najchlapskejších; (s) najchlapskejšími;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor