chlap -a m.
1. dospelá osoba muž. pohlavia, muž (význ. 1): urastený, vysoký ch.; pejor.: čo je to za ch-a? ch. jeden mizerný
2. nositeľ typických kladných muž. vlastností, silný, mocný, šikovný muž: ešte je ch., stal sa z neho ch.
● ch. ako hora statný; ch. ako buk zdravý; (prišli) do ch-a všetci; ch. na mieste pravý; zachovať sa ako ch. čestne;
chlapský príd.: ch. hlas; ch-á robota ťažká; ch-á reč priama;
chlapsky prísl.: ch. sa držať;
chlapskosť -i ž.;
chlapstvo -a s. mužskosť;
chlapisko -a s. i m. zvel.
chlap, -a m.
1. dospelý človek mužského pohlavia, mužský, muž: statný, územčistý ch., šikovný ch.; Nuž chcel som už byť chlapom. (Kuk.); ch. ako hora vysoký, statný; ch. ako buk (dub) silný zdravý; líška ch. prešibaný, ľstivý
● do chlapa všetci; ako jeden ch. svorne, jednotne; stáť ch. proti ch-ovi byť v boji;
2. silný, mocný, šikovný mužský: „No, chlap si!“ potľapkal ho otec. (Dobš.) Sváko Klimo je ešte chlap pri sebe. (Taj.); dobrý, riadny ch.
● ch. na mieste silný, mocný; slabý ch. a) o telesne slabšom mužskom; b) o mäkkom, neenergickom al. zbabelom mužskom; robiť, pracovať za ch-a (o žene al. o nedospelom človeku) robiť ťažkú prácu vhodnú pre silného dospelého človeka; bude zase ch. zdravý, silný (o chorom človeku); byť ch. v niečom vedieť, ovládať niečo, vyznať sa v niečom;
3. hovor. expr. (5. p. chlape) pomenovanie človeka mužského pohlavia s citovým hodnotením, obyč. záporným (napr. v hneve, v zlosti): Hej, hrom do teba, čo si sa zbesnel, chlape! (Bod.) Hanba, chlape, čo sa stalo s vami. (Ráz.-Mart.); čertov chlap (Hor.); chlap jeden mizerný;
4. ľud. manžel, muž: Pridelili ich k živočíšnej výrobe, Maru s jej chlapom do kraviarne. (Skal.);
chlapský príd.: ch. hlas, ch-á sila; ch-á robota súca pre chlapa, ťažká
● ch-á reč smelá; ch-é slovo hodné chlapa; ch. čin odvážny; hovor. ch-á pijatika silná, tuhá;
chlapsky prísl. mužne, udatne, hrdinský: držať sa (po) ch., ch. znášať niečo;
chlapskosť, -ti ž. mužnosť, udatnosť, hrdinskosť;
chlapstvo, -a str.
1. chlapský, mužný vek: A zakiaľ sa takto trudil a radoval, ušlo mu chlapstvo. (Gab.)
2. chlapské vlastnosti, mužnosť, chlapskosť: Sála z neho živočíšne chlapstvo, sila a zdravie. (Karv.)
3. hromad. chlapi, mužskí: Ľakala sa toľkého chlapstva v izbe. (Švant.);
chlapisko, -a str. i m. zvel. expr.
chlapisko p. chlap
(jeden) chlapisko; (bez) chlapiska; (k) chlapiskovi; (vidím) chlapiska; (ó) chlapisko!; (o) chlapiskovi; (s) chlapiskom;
(štyria) chlapiskovia; (bez) chlapiskov; (k) chlapiskom; (vidím) chlapiskov; (ó) chlapiskovia!; (o) chlapiskoch; (s) chlapiskami;
(jedno) chlapisko; (bez) chlapiska; (k) chlapisku; (vidím) chlapisko; (ó) chlapisko!; (o) chlapisku; (s) chlapiskom;
(tri) chlapiská; (bez) chlapísk; (k) chlapiskám; (vidím) chlapiská; (ó) chlapiská!; (o) chlapiskách; (s) chlapiskami;