Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

chlapec -pca V -pče/-pec m.

1. nedospelá al. dospievajúca osoba muž. pohlavia: malý, veľký, samopašný ch.; narodil sa jej ch.

2. mladý slobodný muž, mládenec, mladík: náš ch. maturuje

3. hovor. milý: (ne)mať ch-a

4. hovor. muž (význ. 1): naši ch-i vyhrali; hôrni ch-i jánošíkovci;

chlapčenský príd.: ch. vek, oblek;

chlapčensky prísl.: ch. sa správať;

chlapčenstvo -a s. chlapčenský vek;

chlapček -a mn. -ovia m. zdrob.;

chlapčisko -a s. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chlapec ‑pca V ‑pče/‑pec m.; chlapčenský; chlapčensky prísl.; chlapčenstvo ‑a s.; chlapček ‑a mn. ‑ovia m.; chlapčisko ‑a ‑čísk/‑čiskov s. i m.

chlapec -pca V -pče/-pec pl. N -pci m.

chlapec -pca V -pče/-pec pl. N -pci m. 1. ▶ nedospelá al. dospievajúca osoba mužského pohlavia: malý, veľký ch.; sedemročný, maloletý, neplnoletý ch.; dobrý, citlivý, neposlušný ch.; mestský, vidiecky ch.; majú troch chlapcov; narodil sa im ch.; stále pôsobí ako ch.; chlapci sa pobili; Len si ešte naber, chlapče, pochutnaj si na kompóte. [E. Farkašová]; Chlapci odídu do školy a v celom byte je odrazu ticho. [K. Bendová]byť ostrihaný na chlapca nakrátko
2.mladý slobodný muž; syn. mládenec, mladík, šuhaj: správny, slušný, šikovný ch.; náš ch. bude promovať náš syn; Chlapci, stačí, keď vydržíme do konca tejto svinskej vojny. [P. Andruška]
3. hovor.mladý muž v ľúbostnom vzťahu k mladej žene, milý; syn. priateľ: prišiel aj dcérin bývalý ch.; našla si nového chlapca; veľmi si preberala v chlapcoch; chodiť s chlapcom; A potom sa opýtal: Ty si ešte nemala chlapca? [V. Mináč]; Pomyslela si, že svojho chlapca navždy stratí. [R. Sloboda]
4. hovor. ▶ (často v športovej sfére) dospelá osoba mužského pohlavia; muž vôbec: chlapci hrali ako o život; naši chlapci vyhrali zápas; chlapci, držte sa!
fraz. byť [ako/ani] malý chlapec správať sa ako malé dieťa; chlapec ako buk zdravý, mocný; tešiť sa ako [malý] chlapec veľmi, úprimne sa radovať; pejor. zaobchádzať s niekým ako so sopľavým/s malým chlapcom znevažujúco sa správať k niekomu; ako malý chlapec v období detstva, chlapčenstva; hôrni chlapci zbojníci, jánošíkovci; chlapci od muziky hudobníci; od [malého] chlapca od detských čias, od útleho veku ◘ parem. starci dvakrát chlapci starí ľudia sa často správajú ako deti
chlapček -ka pl. N -kovia m. zdrob.: dvojročný, pekný, neposedný ch.; fontána s cikajúcim chlapčekom; chlapčisko -ka pl. N -ká G -čísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: pojašené ch.; roztopašné chlapčiská; pamätám si ťa ešte ako malého chlapčiska; Nech si chlapčisko vyhodí z hlavy, že mu urobím kvôli. [A. Habovštiak]; Chlapec bol šikovný, zavše trochu bezočivý ako väčšina mestských chlapčiskov. [L. Ballek]; Však ja tým nezbedným chlapčiskám naložím, koľko sa im na chrbát zmestí! [J. Balco]

-c/1057409±3384 1.38: substantíva m. živ. N sg. 180722→181194
+948
−1139
otec/60333 chlapec/15380 poslanec/7594 herec/4762 starec/4079 strelec/3231 zamestnanec/3147 umelec/3140 mládenec/2834 Nemec/2732→2783
+3
−10
princ/2763 vedec/2041 veľvyslanec/1980 (405/67126)

-ec/406000±741 1.42: substantíva m. živ. N sg. 166652→166760
+239
−254
otec/60333 chlapec/15380 poslanec/7594 herec/4762 starec/4079 strelec/3231 zamestnanec/3147 umelec/3140 mládenec/2834 Nemec/2732→2783
+3
−10
vedec/2041 veľvyslanec/1980 Hudec/1950 (364/53506)

chlapec 1. nedospelá al. dospievajúca osoba mužského pohlavia: je to slušný chlapecchlapčisko (väčší chlapec): pätnásťročné chlapčiskošuhaj: veselý šuhajexpr. šuhajecpoet. šuhajina (J. Kráľ)expr.: laganšarvanec: smelý šarvanecpoet. šarvan (Hviezdoslav)expr. chlapča (malý chlapec): prešibané chlapčaexpr. chlápä (obyč. malý chlapec): šesťročné chlápäexpr. chasník (odrastený chlapec) • expr. fafrnok (malý chlapec) • hovor. expr. chalan (obyč. starší chlapec): chovať dvoch chalanovhovor. expr. corgoň (odrastený chlapec) • syn (potomok mužského pohlavia): prvorodený synexpr. synak (často v oslovení) • obyč. pejor. výrastok (dospievajúci chlapec): bezočiví výrastkoviaobyč. pejor. fagan (obyč. nezbedný chlapec) • obyč. pejor. frkanzastar. podrastok (Vajanský)nár. kamas (J. Horák)

2. p. mládenec 3. p. milý 5 4. p. chlap 1


chlap 1. dospelá osoba mužského pohlavia • muž: pekný chlap, mužpán: program pre pánovexpr. chlapík: urastený chlapíkexpr. chlapina (silný, urastený chlap): vysoký chlapinaexpr. chlapákhovor. chlapec: naši chlapci vyhraličlovek: bol to starší človekzastaráv. mužský

2. nositeľ typických kladných mužských vlastností • muž: stal sa z neho chlap, mužexpr.: chlapíkchlapák: odvážny chlapíkhovor. expr. pašák: To sú pašáci!

3. p. manžel


milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahýmilovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milenýpremilýpremilenýľúbeznýpreľúbeznýzlatýprezlatýsladkýpresladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácnycenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítanývhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýmilulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavývľúdnyprívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivýdobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľskýsrdečnýúprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežnýprítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplýhrejivýoblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilulinkýmilučičkýpremilýpresladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemnýsympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabnýľúbeznýlahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypeknýkrásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošnýroztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdnyprívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučkýmilunkýmilenkýmilučičkýchutnučkýchutnulinkýmilulinkýpremilýpreľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapecpriateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajerchalanštramákfešákgavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimecgalánsubšt. šamster


mládenec slobodný mladý muž • mladík: urastený mládenec, mladíkchlapecšuhaj: na diskotéke boli chlapci, šuhaji z chemickej fakultyhovor. parobokhovor. zried. paholok (najmä v dedinskom prostredí) • hovor. expr.: cabajcabancagaňcapajcorgoňexpr. šuhajecpoet. šuhajinazastaráv.: čeľadníkchasníkobyč. pejor. holobriadok (neskúsený mládenec) • kniž. junák: odvážny junák bojoval ako levkniž. al. expr. mladoňkniž. zastar.: mladec (Timrava)mladoch (Vajanský)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chlapec, -pca, 5. p. -pče/-pec m.

1. nedospelý človek mužského pohlavia: malý, nezbedný, samopašný ch.; má, majú ch-a narodilo sa jej (im) dieťa mužského pohlavia; je, počína si ako (malý) ch.

za ch-a v mladosti;

2. hovor. mladý, slobodný mužský, mladík: mať ch-a (o dievčati) mať známosť

hôrni ch-i jánošíkovci, zbojníci, pren. i o partizánoch;

chlapčenský (zastar. i chlapecký) príd.: ch. vek, ch-á škola, ch. kabát, ch. oblek;

chlapčensky (zastar. i chlapecký) prísl.: ch. rozmýšľať, ch. sa chovať;

chlapčenstvo (zastar. i chlapectvo), -a str. chlapčenský vek: v ch-e, za ch-a;

chlapček, -a, mn. č. -ovia m. zdrob.;

chlapčisko, -a str. i m. zvel. expr.

chlapček p. chlapec


chlapec m. (chlopec)
1. csl nedospelá osoba, dieťa mužského pohlavia: Chlapci majú po jedenádz-dvanádz rokou (Vígľaš ZVO); A ťí chlapci išľi po tom járku a tej rake vilučovali na brech (V. Lom MK); Ke_com bol chlapec, som chodzíval po ludoch pérí drápat (Ružindol TRN); Takíh malích chlapcóv volali ve fabrike ogari (Adamovce TRČ); Veť temu chlapcu pokivajťe tu slifku, jako pekňe poziera na ťie slifki! (Riečnica KNM); Chlapcom za oľevaňe davaľi pofarbene vajička (Rankovce KOŠ); Hlapci, u suśedoh maju hombačku, ňejdzeme śe hombac? (Spiš. Podhradie LVO)
L. hajníckí chlapec (Vinosady MOD, Bratislava) - pomocník vinohradných hájnikov
F. ot chlapca (Závadka SOB) - od detstva
2. csl expr. mladík, mládenec: Večer pradú ďieučence, nó zídu sa pri tom i chlapci (Necpaly MAR); Bolo viacej chlapcou a mi ďioučence, tag nám ňedávaľi pokoja (Lišov KRU); Vistála ena z nás a tá nás tak párela ďiouča k chlapcovi (Mašková LUČ); Ked umrel slobodní chlapec, nésli ho slobodní na cinter (Ružindol TRN); Pri dolném mline ma počkajte, chlapci, len hu otprevadzím (Bučany HLO); Ke_com bola mlada, skočela som do rieki, chlapci prišli - pooblievala som ich a oňi mňa (Riečnica KNM); Tak prišľi ku ňim chlopci večar (Lipovce PRE); Ľem tak sebe śedňe chlopec šumňe ku dzeučecu, ňezdobački ulapi kudzeľ a šups! (Sokoľ KOŠ)
3. csl syn: To bou̯ muoj prví chlapec a bou̯ strašňe maličkí (Žaškov DK); Už zme samí, chlapec sa ňedávno ožeňeu̯ (Pukanec LVI); Mali zme troch chlapcóv, ten najstarší padóv prvnéjšéj vojne (Brestovany TRN); Mal dve ceri a jedneho chlopca (Babin Potok SAB)
4. jzsl milý, frajer: Ona mala chlapca a jejéj sestra nemala žádného, tag jéj ho odlúbila (Brestovany TRN); A poton zme išli na muziku každá zo svojím chlapcom (Lapáš NIT)
5. mur. okrúhly klátik ako pomôcka pri stavbe komína: Okolo chlapca sa naľieva malta, abi vnútrajšo_komína bou̯ hlatkí (Lipt. Hrádok LM); chlapček m. zdrob. expr. k 1: Já som bou̯ ftedi malí chlapček (Zuberec TRS); Majú dvoch chlapčekou a jedno ďieučatko (Mošovce MAR); Takí krásnej chlapčog zomreu̯ (V. Lom MK); A na tom púte sa k nám pridav jeden chlapček, či zme nevidzeli jeho mamu (Malženice HLO); Chu̯apeček ot súsedú teho zas navivádzau̯ (Borinka BRA); Tod najmenši chlapčok Miśko (Sobrance)


chlopec p. chlapec

chlapec [chla-, chlo-] m
1. nedospelý človek mužského pohlavia: chlapczi dwa sluzebny (SUČANY 1622) sluhovia; tedy Vah tak ssyroko nechodyl než vsko, žeby ho chlapecz mohel prehodit (T. TEPLÁ 1634); postquam crevit puer; když giž chlapec k weku dospělému prissel (WU 1750); zeťali brezu, už hu vezú, už na ňu chlapci nepolezú (PV 1762); chlapcom pastyrským oheň (podkladať) nech se zakáže (PH 1770) pastierikom
2. syn: kdiž chlapca sweho pochowawal ((BYTČA) 17. st); nepos ex filia: dcérowy chlapec (KS 1763) vnuk
3. nedospelý sluha, paholok; žiak al. učeň: strani chlapcow, kterim se stuol w Trnawe držj (TRSTÍN 1658); barwy byli trene skrze učně (:chlapca:) na mramoře (OP 1685); gedneho chlapcza zaopatrite k volom (LIPTOV 1706); od sedlákuv chlopec (BR 1785); ze strany sskody skrze chlapcow porobenych (PONIKY 1794)
4. drevený kôl s držadlom: vrobyl dwa brcza a gedneho chlapcza pod woz (TRENČÍN 1651); chlapcov príd privl: puerilis: chlapcowo (ML 1779); chlapčenský príd k 1: v chlapčenskích rokoch (BR 1785); -tvo [-pec-, -päc-], chlapčenstvo [-í] s chlapčenský vek: za fatentis chlapactwa (L. MARA 1778); za swogho chlapectwa honelnjkom biwal (BYTČA 1779); v chlapčenstvý svém z tích krajuv uchiťený (BR 1785)


chlopec p. chlapec

Chlapec Chlapec
chlapec
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) chlapec pohľad, že je to zdravý a vychovaný chlapec . Nikdy ho nezanedbávali, nikdy
G (bez) chlapca Na jednej strane je tu túžba chlapca , ktorý chce svojou premenou
D (k) chlapcovi zbierku na pomoc hendikepovanému chlapcovi z Brezna. „Vždy, keď môžem pomôcť
A (vidím) chlapca stôl a opäť som sa zadívala na chlapca . Pred chvíľou som napísala, že
V (ó) chlapče! požiadal ho Herkules.“ Ľutujem, chlapče , ale to nepôjde,“ odvetil Fil
V (ó) chlapec! sprievod, rozkáže: - Poď sem, chlapec ! Odkiaľ máš tie zvery? - Z domu.
L (o) chlapcovi výraz. Hovorí sa v nej o chorom chlapcovi , ktorý dokázal žiť v priateľstve
I (s) chlapcom kde nejaký čas žila so svojím chlapcom , hokejistom „na farme“, ktorému
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) chlapci sme ešte vlastné triedy, a preto chlapci , pokročilí v štúdiu, chodili
G (bez) chlapcov Jeffersa. Musíme dať utrpeniu tých chlapcov , čo sa šplhajú po komínoch, ľudskú
D (k) chlapcom Sandy musí prejaviť lojalitu voči chlapcom v dome, nie k tej prváčke, lebo
A (vidím) chlapcov každá nová príhoda sa stala pre chlapcov vítanou nitkou na vypátranie
L (o) chlapcoch Vždy o nich hovorila ako o „ chlapcoch “ alebo „tých chlapčiskách“. Nemám
I (s) chlapcami 2000, o tri roky neskôr cestoval s chlapcami Dukly Trenčín na preteky Okolo

Zvukové nahrávky niektorých slov

drahý chlapče, môj kapitán cher enfant, mon capitaine
chlapca, stískal som mu garçon, je lui serrais
chlapci v jeho veku les garçons de son âge
chlapče, popis je neurčitý mon garçon, le signalement est vague
pre týchto statočných chlapcov pour ces braves garçons
rokov, chlapcov i dievčat ans, garçons et filles
statočný a čestný chlapec un brave et loyal garçon
zlý chlapec, ktorý dáva méchant garçon, qui donne
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu