chlapec -pca V -pče/-pec m.
1. nedospelá al. dospievajúca osoba muž. pohlavia: malý, veľký, samopašný ch.; narodil sa jej ch.
2. mladý slobodný muž, mládenec, mladík: náš ch. maturuje
3. hovor. milý: (ne)mať ch-a
4. hovor. muž (význ. 1): naši ch-i vyhrali; hôrni ch-i jánošíkovci;
chlapčenský príd.: ch. vek, oblek;
chlapčensky prísl.: ch. sa správať;
chlapčenstvo -a s. chlapčenský vek;
chlapček -a mn. -ovia m. zdrob.;
chlapčisko -a s. i m. zvel.
chlapec -pca V -pče/-pec pl. N -pci m.
chlapec -pca V -pče/-pec pl. N -pci m. 1. ▶ nedospelá al. dospievajúca osoba mužského pohlavia: malý, veľký ch.; sedemročný, maloletý, neplnoletý ch.; dobrý, citlivý, neposlušný ch.; mestský, vidiecky ch.; majú troch chlapcov; narodil sa im ch.; stále pôsobí ako ch.; chlapci sa pobili; Len si ešte naber, chlapče, pochutnaj si na kompóte. [E. Farkašová]; Chlapci odídu do školy a v celom byte je odrazu ticho. [K. Bendová] □ byť ostrihaný na chlapca nakrátko 2. ▶ mladý slobodný muž; syn. mládenec, mladík, šuhaj: správny, slušný, šikovný ch.; náš ch. bude promovať náš syn; Chlapci, stačí, keď vydržíme do konca tejto svinskej vojny. [P. Andruška] 3. hovor. ▶ mladý muž v ľúbostnom vzťahu k mladej žene, milý; syn. priateľ: prišiel aj dcérin bývalý ch.; našla si nového chlapca; veľmi si preberala v chlapcoch; chodiť s chlapcom; A potom sa opýtal: Ty si ešte nemala chlapca? [V. Mináč]; Pomyslela si, že svojho chlapca navždy stratí. [R. Sloboda] 4. hovor. ▶ (často v športovej sfére) dospelá osoba mužského pohlavia; muž vôbec: chlapci hrali ako o život; naši chlapci vyhrali zápas; chlapci, držte sa! ◘ fraz. byť [ako/ani] malý chlapec správať sa ako malé dieťa; chlapec ako buk zdravý, mocný; tešiť sa ako [malý] chlapec veľmi, úprimne sa radovať; pejor. zaobchádzať s niekým ako so sopľavým/s malým chlapcom znevažujúco sa správať k niekomu; ako malý chlapec v období detstva, chlapčenstva; hôrni chlapci zbojníci, jánošíkovci; chlapci od muziky hudobníci; od [malého] chlapca od detských čias, od útleho veku ◘ parem. starci dvakrát chlapci starí ľudia sa často správajú ako deti ▷ chlapček -ka pl. N -kovia m. zdrob.: dvojročný, pekný, neposedný ch.; fontána s cikajúcim chlapčekom; chlapčisko -ka pl. N -ká G -čísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: pojašené ch.; roztopašné chlapčiská; pamätám si ťa ešte ako malého chlapčiska; Nech si chlapčisko vyhodí z hlavy, že mu urobím kvôli. [A. Habovštiak]; Chlapec bol šikovný, zavše trochu bezočivý ako väčšina mestských chlapčiskov. [L. Ballek]; Však ja tým nezbedným chlapčiskám naložím, koľko sa im na chrbát zmestí! [J. Balco]
chlapec 1. nedospelá al. dospievajúca osoba mužského pohlavia: je to slušný chlapec • chlapčisko (väčší chlapec): pätnásťročné chlapčisko • šuhaj: veselý šuhaj • expr. šuhajec • poet. šuhajina (J. Kráľ) • expr.: lagan • šarvanec: smelý šarvanec • poet. šarvan (Hviezdoslav) • expr. chlapča (malý chlapec): prešibané chlapča • expr. chlápä (obyč. malý chlapec): šesťročné chlápä • expr. chasník (odrastený chlapec) • expr. fafrnok (malý chlapec) • hovor. expr. chalan (obyč. starší chlapec): chovať dvoch chalanov • hovor. expr. corgoň (odrastený chlapec) • syn (potomok mužského pohlavia): prvorodený syn • expr. synak (často v oslovení) • obyč. pejor. výrastok (dospievajúci chlapec): bezočiví výrastkovia • obyč. pejor. fagan (obyč. nezbedný chlapec) • obyč. pejor. frkan • zastar. podrastok (Vajanský) • nár. kamas (J. Horák)
2. p. mládenec 3. p. milý 5 4. p. chlap 1
chlap 1. dospelá osoba mužského pohlavia • muž: pekný chlap, muž • pán: program pre pánov • expr. chlapík: urastený chlapík • expr. chlapina (silný, urastený chlap): vysoký chlapina • expr. chlapák • hovor. chlapec: naši chlapci vyhrali • človek: bol to starší človek • zastaráv. mužský
2. nositeľ typických kladných mužských vlastností • muž: stal sa z neho chlap, muž • expr.: chlapík • chlapák: odvážny chlapík • hovor. expr. pašák: To sú pašáci!
3. p. manžel
milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia! • drahý • milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička! • expr.: milený • premilý • premilený • ľúbezný • preľúbezný • zlatý • prezlatý • sladký • presladký • poet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladká • expr. radostný • expr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný! • vzácny • cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako pocty • obľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseň • vítaný • vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmena • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • milulinký (veľmi milý)
2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľad • láskavý • vľúdny • prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítanie • dobrotivý • dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľad • priateľský • srdečný • úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slová • nežný • prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmev • teplý • hrejivý • oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladenie • sladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké sny • expr.: milučký • milunký • milenký • milulinký • milučičký • premilý • presladký (veľmi milý)
3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišiel • príjemný • sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievča • pôvabný • ľúbezný • lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfy • pekný • krásny • expr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večer • rozkošný • roztomilý • expr. zastaráv. rozmilý • hovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénka • vľúdny • prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredie • expr.: milučký • milunký • milenký • milučičký • chutnučký • chutnulinký • milulinký • premilý • preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)
4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať
5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec • priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapca • hovor.: frajer • chalan • štramák • fešák • gavalier • hovor. svoj • zastar. zried.: ľubimec • galán • subšt. šamster
mládenec slobodný mladý muž • mladík: urastený mládenec, mladík • chlapec • šuhaj: na diskotéke boli chlapci, šuhaji z chemickej fakulty • hovor. parobok • hovor. zried. paholok (najmä v dedinskom prostredí) • hovor. expr.: cabaj • caban • cagaň • capaj • corgoň • expr. šuhajec • poet. šuhajina • zastaráv.: čeľadník • chasník • obyč. pejor. holobriadok (neskúsený mládenec) • kniž. junák: odvážny junák bojoval ako lev • kniž. al. expr. mladoň • kniž. zastar.: mladec (Timrava) • mladoch (Vajanský)
chlapec, -pca, 5. p. -pče/-pec m.
1. nedospelý človek mužského pohlavia: malý, nezbedný, samopašný ch.; má, majú ch-a narodilo sa jej (im) dieťa mužského pohlavia; je, počína si ako (malý) ch.
● za ch-a v mladosti;
2. hovor. mladý, slobodný mužský, mladík: mať ch-a (o dievčati) mať známosť
● hôrni ch-i jánošíkovci, zbojníci, pren. i o partizánoch;
chlapčenský (zastar. i chlapecký) príd.: ch. vek, ch-á škola, ch. kabát, ch. oblek;
chlapčensky (zastar. i chlapecký) prísl.: ch. rozmýšľať, ch. sa chovať;
chlapčenstvo (zastar. i chlapectvo), -a str. chlapčenský vek: v ch-e, za ch-a;
chlapček, -a, mn. č. -ovia m. zdrob.;
chlapčisko, -a str. i m. zvel. expr.
chlapček p. chlapec
chlapec m. (chlopec) 1. csl nedospelá osoba, dieťa mužského pohlavia: Chlapci majú po jedenádz-dvanádz rokou (Vígľaš ZVO); A ťí chlapci išľi po tom járku a tej rake vilučovali na brech (V. Lom MK); Ke_com bol chlapec, som chodzíval po ludoch pérí drápat (Ružindol TRN); Takíh malích chlapcóv volali ve fabrike ogari (Adamovce TRČ); Veť temu chlapcu pokivajťe tu slifku, jako pekňe poziera na ťie slifki! (Riečnica KNM); Chlapcom za oľevaňe davaľi pofarbene vajička (Rankovce KOŠ); Hlapci, u suśedoh maju hombačku, ňejdzeme śe hombac? (Spiš. Podhradie LVO) L. hajníckí chlapec (Vinosady MOD, Bratislava) - pomocník vinohradných hájnikov F. ot chlapca (Závadka SOB) - od detstva 2. csl expr. mladík, mládenec: Večer pradú ďieučence, nó zídu sa pri tom i chlapci (Necpaly MAR); Bolo viacej chlapcou a mi ďioučence, tag nám ňedávaľi pokoja (Lišov KRU); Vistála ena z nás a tá nás tak párela ďiouča k chlapcovi (Mašková LUČ); Ked umrel slobodní chlapec, nésli ho slobodní na cinter (Ružindol TRN); Pri dolném mline ma počkajte, chlapci, len hu otprevadzím (Bučany HLO); Ke_com bola mlada, skočela som do rieki, chlapci prišli - pooblievala som ich a oňi mňa (Riečnica KNM); Tak prišľi ku ňim chlopci večar (Lipovce PRE); Ľem tak sebe śedňe chlopec šumňe ku dzeučecu, ňezdobački ulapi kudzeľ a šups! (Sokoľ KOŠ) 3. csl syn: To bou̯ muoj prví chlapec a bou̯ strašňe maličkí (Žaškov DK); Už zme samí, chlapec sa ňedávno ožeňeu̯ (Pukanec LVI); Mali zme troch chlapcóv, ten najstarší padóv prvnéjšéj vojne (Brestovany TRN); Mal dve ceri a jedneho chlopca (Babin Potok SAB) 4. jzsl milý, frajer: Ona mala chlapca a jejéj sestra nemala žádného, tag jéj ho odlúbila (Brestovany TRN); A poton zme išli na muziku každá zo svojím chlapcom (Lapáš NIT) 5. mur. okrúhly klátik ako pomôcka pri stavbe komína: Okolo chlapca sa naľieva malta, abi vnútrajšo_komína bou̯ hlatkí (Lipt. Hrádok LM); chlapček m. zdrob. expr. k 1: Já som bou̯ ftedi malí chlapček (Zuberec TRS); Majú dvoch chlapčekou a jedno ďieučatko (Mošovce MAR); Takí krásnej chlapčog zomreu̯ (V. Lom MK); A na tom púte sa k nám pridav jeden chlapček, či zme nevidzeli jeho mamu (Malženice HLO); Chu̯apeček ot súsedú teho zas navivádzau̯ (Borinka BRA); Tod najmenši chlapčok Miśko (Sobrance)
chlopec p. chlapec
chlapec [chla-, chlo-] m 1. nedospelý človek mužského pohlavia: chlapczi dwa sluzebny (SUČANY 1622) sluhovia; tedy Vah tak ssyroko nechodyl než vsko, žeby ho chlapecz mohel prehodit (T. TEPLÁ 1634); postquam crevit puer; když giž chlapec k weku dospělému prissel (WU 1750); zeťali brezu, už hu vezú, už na ňu chlapci nepolezú (PV 1762); chlapcom pastyrským oheň (podkladať) nech se zakáže (PH 1770) pastierikom 2. syn: kdiž chlapca sweho pochowawal ((BYTČA) 17. st); nepos ex filia: dcérowy chlapec (KS 1763) vnuk 3. nedospelý sluha, paholok; žiak al. učeň: strani chlapcow, kterim se stuol w Trnawe držj (TRSTÍN 1658); barwy byli trene skrze učně (:chlapca:) na mramoře (OP 1685); gedneho chlapcza zaopatrite k volom (LIPTOV 1706); od sedlákuv chlopec (BR 1785); ze strany sskody skrze chlapcow porobenych (PONIKY 1794) 4. drevený kôl s držadlom: vrobyl dwa brcza a gedneho chlapcza pod woz (TRENČÍN 1651); chlapcov príd privl: puerilis: chlapcowo (ML 1779); chlapčenský príd k 1: v chlapčenskích rokoch (BR 1785); -tvo [-pec-, -päc-], chlapčenstvo [-í] s chlapčenský vek: za fatentis chlapactwa (L. MARA 1778); za swogho chlapectwa honelnjkom biwal (BYTČA 1779); v chlapčenstvý svém z tích krajuv uchiťený (BR 1785)