Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

chlap -a m.

1. dospelá osoba muž. pohlavia, muž (význ. 1): urastený, vysoký ch.; pejor.: čo je to za ch-a? ch. jeden mizerný

2. nositeľ typických kladných muž. vlastností, silný, mocný, šikovný muž: ešte je ch., stal sa z neho ch.

ch. ako hora statný; ch. ako buk zdravý; (prišli) do ch-a všetci; ch. na mieste pravý; zachovať sa ako ch. čestne;

chlapský príd.: ch. hlas; ch-á robota ťažká; ch-á reč priama;

chlapsky prísl.: ch. sa držať;

chlapskosť -i ž.;

chlapstvo -a s. mužskosť;

chlapisko -a s. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chlap ‑a m.; chlapský; chlapsky prísl.; chlapskosť ‑i ž.; chlapstvo ‑a s.; chlapisko ‑a ‑písk/‑piskov s. i m.

chlap -pa V chlape (oslovenie s príznakom hovorovej expresivity) pl. N -pi m.

chlap -pa pl. N -pi m. 1.dospelý človek mužského pohlavia; syn. muž: urastený, zavalitý, statný, tučný ch.; pekný, starý, zdravý, bradatý ch.; veď si už dospelý ch.!; chcel ukázať, aký je ch. chcel ukázať, koľko má sily; Taký to bol chlap, akého treba pohľadať, vysoký vyše dvoch metrov. [L. Ťažký]; Jemu a ešte zopár chlapom sa podarilo v ostatnej chvíli prebehnúť nazad. [L. Ballek]; Keď sa traja mocní chlapi zapreli do káry, hneď to šlo ľahšie. [J. Balco]; Niekedy to boli drsní chlapi, ale v jej prítomnosti akoby sa vrátili do detských čias. [O. Med]
2.nositeľ kladných mužských vlastností, silný, šikovný, nebojácny muž: čestný, pravý, riadny, správny, tvrdý ch.; stal sa z neho súci ch.; ozajstný ch. veľa znesie; vojna z neho urobila chlapa dospel; Kto nie je vojak, nie je chlap! [P. Jaroš]; Surniak je ostrý chlap. [J. Papp]; Všetci sa mu smejú, že je onuca a nie chlap! [Vč 1979]
3. iba V chlape hovor. expr.pri zvolaní, upozornení, výzve, oslovení (obyč. karhavo, vyčítavo, nahnevane, zlostne a pod.): ch. mizerný, nepodarený!; čo to robíš, ch. jeden!; Chlape, ta ber kapsu a slaninu a ta, za starým otcom. [V. Ferko]
4. hovor. ▶ ženatý muž vo vzťahu k žene, manžel, muž: môj ch.; prišla aj so svojím chlapom
fraz. chlap ako buk mocný, urastený, zdravý muž; chlap ako hora statný, vysoký, urastený muž; chlap ako zo železa tvrdý, nepoddajný muž; zachovať sa ako [správny] chlap v správaní sa prejaviť čestne; buď chlap! vzmuž sa!; čertovský chlap prešibaný muž; chlap na [svojom/pravom/správnom] mieste muž, akobyť, statočný muž; [je z neho/je už] hotový chlap je už dospelý, skúsený, zrelý muž; [prišli] do [jedného] chlapa všetci; slabý chlap a) telesne slabší muž b) zbabelý muž, slaboch; [stáť/bojovať] chlap proti chlapovi fyzicky sa stretnúť a bojovať muž s mužom; [robiť/vládať/zjesť] za chlapa (o žene, o dieťati) ako chlap, veľaparem. slovo robí chlapa (muž) má vždy dodržať slovo, sľub
chlapisko -ka pl. N -ká G -písk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: náš sused je veru riadne ch.; hrmotné ch.; statný ch.; ch. jeden nepodarený; No, povedz, čo chceš, ty chrúst!, skríklo na neho to ozrutné chlapisko. [A. Bednár]

-ap/19832±283 5.26: substantíva m. živ. N sg. 10726→10643
+137
−177
chlap/10330 cap/396→244
+92
−140
Cap/0→55
+33
−27
Rap/0→8
+13
−7
(1/5)

-p/323732±2907 29.28: substantíva m. živ. N sg. 28352→28379
+341
−465
chlap/10330 biskup/6258 Filip/5298→5453
+0
−22
arcibiskup/2651
+50
−51
Philip/1084 Prokop/557 cap/396→244
+92
−140
Kemp/0→224
+26
−49
lump/165 Trump/155 pop/152 Philipp/149 sup/151→106
+27
−49
(22/851)

chlap 1. dospelá osoba mužského pohlavia • muž: pekný chlap, mužpán: program pre pánovexpr. chlapík: urastený chlapíkexpr. chlapina (silný, urastený chlap): vysoký chlapinaexpr. chlapákhovor. chlapec: naši chlapci vyhraličlovek: bol to starší človekzastaráv. mužský

2. nositeľ typických kladných mužských vlastností • muž: stal sa z neho chlap, mužexpr.: chlapíkchlapák: odvážny chlapíkhovor. expr. pašák: To sú pašáci!

3. p. manžel


manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • mužhovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapafam. môj: spýtam sa môjhohovor. expr. starýfam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otecockoocinotatotatkotatíčkotataocitati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportujehovor. svoj: neopustí toho svojho

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chlap, -a m.

1. dospelý človek mužského pohlavia, mužský, muž: statný, územčistý ch., šikovný ch.; Nuž chcel sombyť chlapom. (Kuk.); ch. ako hora vysoký, statný; ch. ako buk (dub) silný zdravý; líška ch. prešibaný, ľstivý

do chlapa všetci; ako jeden ch. svorne, jednotne; stáť ch. proti ch-ovi byť v boji;

2. silný, mocný, šikovný mužský: „No, chlap si!“ potľapkal ho otec. (Dobš.) Sváko Klimo je ešte chlap pri sebe. (Taj.); dobrý, riadny ch.

ch. na mieste silný, mocný; slabý ch. a) o telesne slabšom mužskom; b) o mäkkom, neenergickom al. zbabelom mužskom; robiť, pracovať za ch-a (o žene al. o nedospelom človeku) robiť ťažkú prácu vhodnú pre silného dospelého človeka; bude zase ch. zdravý, silný (o chorom človeku); byť ch. v niečom vedieť, ovládať niečo, vyznať sa v niečom;

3. hovor. expr. (5. p. chlape) pomenovanie človeka mužského pohlavia s citovým hodnotením, obyč. záporným (napr. v hneve, v zlosti): Hej, hrom do teba, čo si sa zbesnel, chlape! (Bod.) Hanba, chlape, čo sa stalo s vami. (Ráz.-Mart.); čertov chlap (Hor.); chlap jeden mizerný;

4. ľud. manžel, muž: Pridelili ich k živočíšnej výrobe, Maru s jej chlapom do kraviarne. (Skal.);

chlapský príd.: ch. hlas, ch-á sila; ch-á robota súca pre chlapa, ťažká

ch-á reč smelá; ch-é slovo hodné chlapa; ch. čin odvážny; hovor. ch-á pijatika silná, tuhá;

chlapsky prísl. mužne, udatne, hrdinský: držať sa (po) ch., ch. znášať niečo;

chlapskosť, -ti ž. mužnosť, udatnosť, hrdinskosť;

chlapstvo, -a str.

1. chlapský, mužný vek: A zakiaľ sa takto trudil a radoval, ušlo mu chlapstvo. (Gab.)

2. chlapské vlastnosti, mužnosť, chlapskosť: Sála z neho živočíšne chlapstvo, sila a zdravie. (Karv.)

3. hromad. chlapi, mužskí: Ľakala sa toľkého chlapstva v izbe. (Švant.);

chlapisko, -a str. i m. zvel. expr.

chlapisko p. chlap


chlap m. (chlop, hlop)
1. csl dospelý muž: Tam prú chlapi ňekosiľi, ľen ženi žaľi (Bystrička MAR); Chlapi mali aj širice, kod išli na koseňia, beleli sa ako husi (Čelovce MK); Uš son si aj cesto spravil, len já ke_com ból chlap, já son temu nevedzel fortíl (Ružindol TRN); Boľi tu otti asi zo tria chlapi tam f Kragujeváci (Podmanín PB); Chlapi išli do hori, taďeto drvo vozeli (Riečnica KNM); Chto ňekuri, tod aňi ňe chlop (M. Zalužice MCH); Hlopi nošeľi dreľihovo nohavki (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. hlop pod bajus (Studenec LVO), uš na místo chu̯ap (Jablonové MAL) - dospelý mládenec; chlapi najlepšém veku (Brestovany TRN) - päťdesiatnici
2. csl schopný, vyrastený, mocný a nebojácny muž: Na siaťia vibraľi veľkího chlapa, abi aj ťie konope boľi po ňom (Detva ZVO); Mosíťe dobre jez, abi z váz boli chlapi! (Návojovce TOP); Tak poton že najlepší chlap, modleníg išól pre nú a zebrál hu na chrbet (Ružindol TRN); Virosnul na chlopa (Studenec LVO)
F. chlab aňi hora (V. Lom MK), chlap jak hora (Dúbravka BRA), chlab ako jedľa (Rim. Píla RS), hlob jak śveca (Studenec LVO) - vysoký, urastený; chlab ako dup (Ležiachov MAR), chlab ako buk (Bobrovec LM) - zdravý a mocný; ale je to za chlap! (Revúca), chlab na mesťe (Ležiachov MAR, Rim. Píla RS) - mocný, schopný; šťiria chlapi vovedňe (Detva ZVO) - o veľmi silnom, mocnom; čo k čemu chlap (Myslenice MOD) - aspoň trochu schopný; lekvar chlap (Lovčice TRN) - slabý; adaj zmo dáki chlapi! (Kociha RS) - niečo vydržíme, zmôžeme; chlap, aňi medzi sto ženami takého nenajdeš (Hlboké SEN) - žart. medzi chlapmi nevyniká, slabý chlap; to ňeňijé chlap, kerí bije, ale kerí drží (Bošáca TRČ) - nie je hrdinstvo krivdiť, ale vydržať zlo
3. vsl, zried. zsl manžel, muž: As sa čuduvala, ňepoznávala vlasného chlapa (Bošáca TRČ); Našo hlopi śedza f karčme a piju a mi jich tu doma ohvarame (Spiš. Štvrtok LVO); Muj chlob mi ňeda vera češko robic (V. Šariš PRE); Poumiraľi mi obidvoma chlopi (Sobrance)
F. hlob zo ženu jag dzeci pot scenu (Markušovce SNV) - pohašteria sa i udobria
4. rozprávková bytosť al. objekt detských hier
L. vodní chlap (Likavka RUŽ) - vodník; ohňivi hlop (Rozhanovce KOŠ) - svetlonos; chlab zo sňehu (Mošovce MAR) - snehuliak; chlapisko m. zvel. expr. k 1, 2: Nuž ale vojäk som bou̯ smelí, chlapisko dobrí (Žaškov DK); A ten starí prišou̯ na barle, ale bou̯ chlapisko (Detva ZVO); Lumpisko ból, chlapisko zažití (Ružindol TRN); Chlapisko bol kedisi, ale teraz bol jako aj druhi mrtvi človek (Riečnica KNM); Ten hlopisko muśi madz dva metre viški (Spiš. Štvrtok LVO); zdravi hlopisko (Smižany SNV)


chlop p. chlap

chlap [-ap, -op] m
1. dospelý človek mužského pohlavia, muž: na leveg strane gese dolu malo vic na hlapa dira (s. l. 1568) do ktorej sa zmestí dospelý muž; varo: trúp, hruby chlap (KS 1763) hrubý, neokrôchaný človek; od každeg šichty na den po 4 grosse chlap robotny dostawame (VALASKÁ 1771); ten klát Gyuro s nagomnjma chlapj pokálal ((BYTČA) 1774); po dwa dni boli chlopi smreky stinat (HRANOVNICA 1775); na žatvu jen my sami chlapi chodit mužeme, ponevadž naše ženy musa pri detoch doma zustat (PODLUŽANY 1797 LP)
2. silný, mocný, šikovný muž: budeme ho za chlapa držať, kdo ho z kladi smet bude wzaty (RAKOĽUBY 1724); počkag, pane, teras ty dam pokog, ale maly čas wystogi, že prigdem s dobrimy chlapy (TURIEC 1746); od pohanki rostu chlapy gako buczy (KC 1791)
3. poddaný, sedliak: mate mocz neto gedneho chlapa, ale i zemana dattj polapyttj (H. JASENO 1600); je on zeman a Martyn chlap (TURIEC 1619); král aneb knjže sedj w hlawnjm měste, sedlacy (:chlapi:) we wsech (OP 1685); ó, neštestí, bys mi chlopem bylo, tak bych tě kyjem mlátil (ASL 1760); -ský príd k 1: kordowanowe chlapske cižmy (RADVAŇ 1702); k 3: kdekolwek bud zemanskeho stavu aneb chlapskeho, nebil by poslussny p. directorowy (LIPTOV 1716); rusticus: sedlácsky, chlapsky, nemrawny (KS 1763); po chlapsky prísl výraz k 3: rusticatim: po chlápsky (KS 1763)


chlapský p. chlap


chlop p. chlap

Chlap Chlap
chlap
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) chlap veľa učiť, ako vravel otec. Ten chlap sa mi inštinktívne nepáčil. Otec
G (bez) chlapa Bol to taký veľký kus chlapa , keď sa tak nad ňou týčil. Keď
D (k) chlapovi priťarbavá. Neobetujte kvôli chlapovi svoju prácu.“ Kathryna síce
A (vidím) chlapa patrili. Desať šilingov týždenne na chlapa , čo na londýnskych lodiach
V (ó) chlap! ovocie, ktoré treba odtrhnúť, chlap mizerný! Jedného dňa som ju videl,
V (ó) chlape! volať Grega Lyncha. „Tichšie, chlape !“ okríkol ho Lynch z jedného
L (o) chlapovi Väčšina žien túži po urastenom chlapovi , ktorý im ponúkne bezpečie
I (s) chlapom paholok, keby si bol čo len trochu chlapom , nezrádzal by si jej príbuzných,
mužský rod, životné, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyria) chlapi vstúpili do búdy nadporučík a jeho chlapi . A čoskoro vyšla najavo pravda,
G (bez) chlapov tráve sa váľa,“ žaloval ďalší z chlapov . „Ako vy doteraz,“ zašomral vedúci
D (k) chlapom všetkých strán a potom prikázal chlapom , čo šli s ním, aby sa zapreli
A (vidím) chlapov vylodili, užasol som pri pohľade na chlapov v člne. Veslovali, akoby im šlo
L (o) chlapoch pravidelne tri partie po šiestich chlapoch . V rámci Radošinskej doliny však
I (s) chlapmi a dobre vedel, že s takými chlapmi sa musí rátať. Útočníci si to

Zvukové nahrávky niektorých slov

či traja chlapi sa ou trois hommes se
dvanásť chlapov, a nás douzaine d'hommes, et nous
chlapi a jedna žena hommes et une femme
chlapi vystúpili na palubu hommes montèrent à bord
koní a tristo chlapov chevaux et trois cents hommes
ma chlapi otravujú les hommes m'embêtent
naši chlapi sa môžu nos hommes peuvent se
správca a jeho chlapi intendant et ses hommes
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu