chlácholiť -ľ! nedok. (slovami) upokojovať, utišovať, mierniť: ch. plačúce dieťa
chlácholiť -lí -lia chláchoľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok.
chlácholiť sa -lí sa -lia sa chláchoľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok.
chlácholiť -lí -lia chláchoľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. (koho, čo (čím)) ▶ (slovami) zmierňovať intenzitu citových prejavov; syn. upokojovať, tíšiť, utišovať, utešovať: začala ch. plačúce dieťa; ch. rozčúleného muža; ch. niečí hnev, niečie obavy; ch. niekoho sladkými rečami, sľubmi; chlácholenie zlého svedomia; Žena vybehla, rozsvietila, zdvihla psovi hlavu a chlácholila ho. [R. Sloboda]; Počúvala ich chlácholenie a rozmýšľala, či sami veria tomu, čo hovoria. [E. Dzvoník]; Mala by tu byť teraz aspoň Agáta, tešila by ju, matersky chlácholila. [A. Melicharová] ▷ dok. ↗ uchlácholiť
chlácholiť sa -lí sa -lia sa chláchoľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok. (ø; čím) ▶ zmierňovať si (sám v sebe al. navzájom) intenzitu citových prejavov al. pocitov; syn. upokojovať sa, utešovať sa: je zbytočné ch. sa myšlienkou, že sa to nestane; nie je šťastné ch. sa presvedčením, ako sa nám všetko darí; nastalo podpichovanie, potom vzájomné chlácholenie sa; O chvíľu všetko pominie, chlácholil sa Vogel. Doma nebudú nič tušiť. [L. Lahola] ▷ dok. ↗ uchlácholiť sa
chlácholiť p. tíšiť 1
mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumenie • zmenšovať: zmenšovať rýchlosť • oslabovať • zoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencov • znižovať: znižovať napätie • tlmiť • tíšiť • stišovať: liek tlmí, tíši bolesť • expr. hasiť: hasil smäd pivom
2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovať • uspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného kolegu • chlácholiť • tíšiť • utešovať • utišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťa • krotiť: krotiť vášeň • expr.: čankať • čičíkať: čičíkal ho sľubmi • krstiť • hatiť • brzdiť • chladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovaním • hovor. hamovať • expr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeň • subšt. haltovať
tíšiť 1. robiť pokojným, zmierňovať intenzitu citových prejavov niekoho • utišovať • upokojovať • chlácholiť: tíši, upokojuje, chlácholí rozhnevaného muža; utišuje ju sľubmi • expr.: čankať • čičíkať: čičíkajú nás nádejou, že zvíťazíme • kniž.: kojiť • ukájať (tíšiť telesné al. duševné žiadosti): ukájať smäd, pud, zvedavosť • hovor. expr. pstkať (tíšiť intenzitu zvuku vyslovením citoslovca pst): pstká na dieťa
2. odstraňovať al. zmenšovať niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity, prejavy • tlmiť • krotiť: tíšiť, tlmiť bolesť, smäd; krotiť hnev, smiech • mierniť • zmierňovať: mierni, zmierňuje sestrin žiaľ svojou prítomnosťou • chladiť • schládzať • schladzovať: tréner chladí, schladzuje chlapcovu zlosť • stišovať (intenzitu zvuku): tíši, stišuje hlas • expr. hasiť: hasiť jed, hnev, vášeň
chlácholiť, -í, -ia nedok. (koho, čo) upokojovať, utišovať, mierniť; utešovať: ch. plačúce dieťa, ch. rozhnevaného, rozčúleného človeka; Sprvu ich hladkali, chlácholili sladkými rečami. (Kuk.); ch. srdce (Smrek); ch. si nervy (Mor.); ch. svedomie (Vaj.); „Neboj sa!“ chlácholil ju bozkami. (Kuk.);
dok. uchlácholiť
|| chlácholiť sa (čím) upokojovať sa, utešovať sa: Začal sa chlácholiť nádejou, že pohroma vyhne Radzimke. (Fr. Kráľ);
dok. uchlácholiť sa
chlácholiť nedok. gem, hloh, záh zried. upokojovať, tíšiť: Chcel som ho chlácholit, ale darmo (Rochovce ROŽ); Možeš ho chlácholit, kolko sceš, on inačí nebude (Jablonové MAL); chlácholit (Lukáčovce HLO)
chlácholiť ndk koho upokojovať, utešovať: ne z násilu, než gazikem chlacholýcim, slowem z Boha dobrého, z kralowstwj nebeského z radosti wečneg zbawuge (SK 1697); pakli se hnewala, hlacholil gj (COB 17. st); ch. si/sebe pochvaľovať si, utešovať sa: kterj sobě w tom chlácholili, že k gedne neb druhé religyi se accomodirowati budu (FP 1744)