chirurgia -ie ž.
1. lek. odbor, v kt. sa choroba al. úraz lieči mechanickými zákrokmi, najmä operáciou (význ. 1)
2. hovor. chirurgické oddelenie v nemocnici: ležať na ch-ii;
chirurg -a mn. -ovia m. odborník v chirurgii, operatér;
chirurgička -y -čiek ž.;
chirurgický príd.: ch. zákrok, nástroj, ch-á klinika;
chirurgicky prísl.
chirurgický -ká -ké príd.
chirurgický -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s chirurgiou, (mechanickým) operačným zákrokom, súvisiaci s chirurgom; syn. operačný: ch. zákrok, výkon; chirurgická liečba; chirurgické zmeny tvaru nosa; chirurgické prenášanie tkaniva; chirurgické metódy; chirurgická prax, zručnosť; chirurgické oddelenie nemocnice; chirurgická ambulancia 2. ▶ používaný v chirurgii, určený na operačnú liečbu (pacienta): ch. materiál; ch. skalpel, nôž; chirurgické nástroje, rukavice, nožnice; chirurgická technika
chirurgický príd. k chirurgia, k chirurg: ch. zákrok; ch. nástroj;
chirurgický p. operačný 1
operačný 1. týkajúci sa mechanického lekárskeho zákroku, operácie • zriedkavejšie operatívny: operačný, operatívny zákrok lekárov • chirurgický: chirurgický spôsob liečenia
2. p. operatívny 1
chirurgia, -ie ž. odbor v lekárstve, v ktorom sa lieči mechanickými zákrokmi (pomocou nástrojov) a operáciami;
chirurgický príd.: ch-á klinika, ch-á operácia, ch-é nástroje; ch. zákrok operácia;
pren. rázny zásah do niečoho na ozdravenie stavu;
chirurgicky prísl.;
chirurg, -a, mn. č. -ovia m.
1. odborný lekár zaoberajúci sa operáciami, operatér;
2. zastar. lekár nižšej kategórie bez doktorátu, zaoberajúci sa liečením rán a operáciami, ránhojič, felčiar;
chirurgička, -y, -čiek ž.