chirurgia -ie ž.
1. lek. odbor, v kt. sa choroba al. úraz lieči mechanickými zákrokmi, najmä operáciou (význ. 1)
2. hovor. chirurgické oddelenie v nemocnici: ležať na ch-ii;
chirurg -a mn. -ovia m. odborník v chirurgii, operatér;
chirurgička -y -čiek ž.;
chirurgický príd.: ch. zákrok, nástroj, ch-á klinika;
chirurgicky prísl.
chirurg -ga pl. N -govia I -gmi m.
chirurg -ga pl. N -govia I -gmi m. ▶ odborník v chirurgii; lekár, ktorý operuje; syn. operatér: dobrý, skúsený ch.; mozgový, srdcový ch.; ortopedický, plastický ch.; tím chirurgov operoval celé popoludnie; vypracovať sa na špičkového chirurga ◘ fraz. [robiť, urobiť niečo] s presnosťou/s istotou chirurga bez zaváhania, so znalosťou veci ▷ chirurgička -ky -čiek ž.: úspešná očná ch.
chirurg -a m. (chirurgička -y ž.) odborný lekár špecializovaný na chirurgiu
chirurg lekár, ktorý operuje • operatér
chirurgia, -ie ž. odbor v lekárstve, v ktorom sa lieči mechanickými zákrokmi (pomocou nástrojov) a operáciami;
chirurgický príd.: ch-á klinika, ch-á operácia, ch-é nástroje; ch. zákrok operácia;
pren. rázny zásah do niečoho na ozdravenie stavu;
chirurgicky prísl.;
chirurg, -a, mn. č. -ovia m.
1. odborný lekár zaoberajúci sa operáciami, operatér;
2. zastar. lekár nižšej kategórie bez doktorátu, zaoberajúci sa liečením rán a operáciami, ránhojič, felčiar;
chirurgička, -y, -čiek ž.
chirurg [-ulg] m gr ránhojič, felčiar: Adelsen mu dowolil, aby z dworanskyma, doctorem y chirulgom swe zle preopačity dal (NHi 1791)