Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sssj sss ssj ma

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chichotať sa ‑ce ‑cú ‑tal ‑cúc/‑tajúc nedok.

chichotať sa -oce sa -ocú sa -oc sa! -otal sa -ocúc sa/-otajúc sa -ocúci sa/-otajúci sa -otanie (sa), zried. chichtať sa -chce sa -chcú sa -chci sa! -chtal sa -chcúc sa/-chtajúc sa -chcúci sa/-chtajúci sa -chtanie (sa) nedok. expr. (ø; na čom) ▶ (obyč. o deťoch, o ženách) roztopašne sa smiať vysoko znejúcim drobným smiechom; syn. chichúňať sa: už sa toľko nechichoc!; dievčatá si čosi šepkali a podchvíľou sa chichotali; pochabo sa chichotala na každej jeho poznámke; ticho sa chichtala do dlaní; Cez prestávku herec podíde k opone, trošičku ju odchýli, nazrie do hľadiska a chichoce sa, chichoce. [V. Šikula]dok.zachichotať sa, zachichtať sa

chechotať sa, chechtať sa expr. hlasno, samopašne, často i zlomyseľne sa smiať • expr.: chachotať sachachtať sachechliť sahahotať sa: chechoce sa, chachoce sa na jeho rozpakochexpr.: rehotať sarehúňať sahovor. expr.: rehliť sarehniť sarehoniť sarehtať sa (hlasno a neviazane): chlapi sa rehotali na ostrom vtipeexpr.: chichotať sachichtať sachichúňať sachichútať sachichliť sa (samopašne a obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): v kúte sa chichotali, chichúňali dievčencezachádzať sa/zachodiť sa od smiechuzadúšať sa/dusiť sa od smiechuzadŕhať sa od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych)

p. aj smiať sa


chichotať sa, chichtať sa p. chechotať sa, smiať sa 1


smiať sa 1. prejavovať city (obyč. radosť) smiechom: smiať sa na vtipe, z plného hrdlaexpr.: ceriť savycierať sa (smiať sa ukazovaním zubov): za chrbtom sa mu ceria, vycierajúexpr.: zubiť saceriť zuby (smiať sa s odkrytými zubami): zubí sa na každého; bez príčiny cerí zubyhovor. vytŕčať zuby: veselo vytŕča zubyexpr. pučiť sa (zadúšať sa pri potláčaní smiechu): pučí sa pri myšlienke na prežité dobrodružstvousmievať sa (prejavovať príjemné pocity úsmevom): milo sa usmieva na dieťaexpr.: škeriť saškerdiť savyškierať sauškierať saškeriť zubyuškŕňať sa (úsmevom jemne naznačovať obyč. iróniu, škodoradosť, posmech a pod.): škerí, vyškiera sa nám do tváre; zlomyseľne, posmešne sa uškierajú, uškŕňajúvysmievať saškľabiť savyškľabovať sapoškľabovať sa (smiechom dávať najavo opovrhovanie, nadradenosť, škodoradosť a pod.): vysmievať sa spolužiakovi, že je nešikovný; zlomyseľne sa nám škľabia, vyškľabujúexpr.: chechotať sachechtať sachachotať sachachtať sahahotať sachechliť sa (hlasno, samopašne, často aj zlomyseľne sa smiať) • expr.: rehotať sarehúňať sahovor. expr.: rehliť sarehniť sarehoniť sarehtať sa (hlasno a neviazane): v kúte miestnosti sa rehotali, rehúňali, reh(o)nili podgurážení chlapiexpr.: chichotať sachichtať sachichúňať sachichútať sachichliť sa (samopašne sa smiať obyč. vysoko znejúcim drobným smiechom; obyč. o ženách a deťoch): dievčence si čosi šuškali a veselo sa chichotali, chichúňalifraz.: zachádzať sa/zachodiť sa od smiechuzadúšať sa/dusiť sa od smiechuzadŕhať sa od smiechupukať od smiechu (pri smiechu vyrážajúcom dych)

2. p. posmievať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chichotať sa, zried. i chichtať sa, -ce, -cú, -tajúc, rozk. -choc/-chci nedok. expr. (čomu, komu, na čom, z čoho i bezpredm.) samopašne, piskľavo sa smiať (obyč. o ženách al. deťoch): Chichotala sa ako pipíška. (Ondr.); roj chichotajúcich sa dievčat (Skal.); Paľo chichoce sa srdečne. (Tim.) Pod odkvapom drevenice chichocú sa chlapci. (Heč.) Chichtala sa mu do tvári. (Vaj.)

Morfologický analyzátor

chichotať nedokonavé sloveso
(ja) chichocem VKesa+; (ty) chichoceš VKesb+; (on, ona, ono) chichoce VKesc+; (my) chichoceme VKepa+; (vy) chichocete VKepb+; (oni, ony) chichocú VKepc+;

(ja som, ty si, on) chichotal VLesam+; (ona) chichotala VLesaf+; (ono) chichotalo VLesan+; (oni, ony) chichotali VLepah+;
(ty) chichoc! VMesb+; (my) chichocme! VMepa+; (vy) chichocte! VMepb+;
(nejako) chichocúc, chichotajúc VHe+;
chichotať sa chichotať sa

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor