chémia -ie ž. veda skúmajúca vlastnosti, zloženie a vnútornú štruktúru látok a ich premenu; (príslušný) vyučovací predmet: (an)organická, fyzikálna, analytická ch.;
chemik -a mn. -ci m. odborník v chémii; učiteľ al. študent chémie;
chemička -y -čiek ž.;
chemický príd.: ch. proces, priemysel, ch-á reakcia; ch. záchod v kt. sa odpad likviduje chemicky;
chemicky prísl.: ch. čistá látka
chemik -ka pl. N -ici G -kov m.
chemik -ka pl. N -ici G -kov m. 1. ▶ odborník v oblasti chémie: vyštudovaný ch.; mladý, zanietený, šikovný ch.; fyzikálny, organický, anorganický ch.; hlavný ch. kremnickej mincovne; Odborník na plasty musí byť strojár aj chemik. [HN 2004] 2. ▶ (vysokoškolský) študent študujúci chémiu: olympiáda mladých chemikov; beánia, ples chemikov ▷ chemička2 -ky -čiek ž.: diplomovaná ch.; prevádzková ch.
chemik -a m. (chemička -y ž.) odborník v chémii
chémia, -ie ž. prírodná veda skúmajúca kvalitatívne zmeny látok, ich príčiny a zákony: organická, anorganická, fyzikálna, analytická ch.;
chemický príd.: ch. pochod, ch. jav, ch. priemysel, ch-á zmena, ch-á zlúčenina, ch-á reakcia;
chemicky prísl.: vyrábať niečo ch.; ch. čistý;
chemik, -a, mn. č. -ci m.
1. vedec zaoberajúci sa chémiou;
2. vysokoškolský poslucháč chémie;
chemička, -y, -čiek ž.
chemik [-chy-] m gr kto sa zaoberá chémiou: chymici extrahugu (živé striebro) z anglickeg cziny (OCh 17. st)
chymik p. chemik