chémia -ie ž. veda skúmajúca vlastnosti, zloženie a vnútornú štruktúru látok a ich premenu; (príslušný) vyučovací predmet: (an)organická, fyzikálna, analytická ch.;
chemik -a mn. -ci m. odborník v chémii; učiteľ al. študent chémie;
chemička -y -čiek ž.;
chemický príd.: ch. proces, priemysel, ch-á reakcia; ch. záchod v kt. sa odpad likviduje chemicky;
chemicky prísl.: ch. čistá látka
chemický -ká -ké príd.
chemický -ká -ké príd. 1. ▶ vyjadrujúci al. opisujúci vnútorné prostredie, zloženie a premenu látok: ch. prvok; ch. proces; chemická reakcia zmena vlastností látok pri ich vzájomnom pôsobení; chemické zloženie; chemické vlastnosti; chemická značka medzinárodná skratka al. symbol pre prvky; ch. vzorec symbolické vyjadrenie zloženia zlúčeniny; ch. rozbor vody; chemické znečistenie vzduchu, vody 2. ▶ súvisiaci s chémiou, vedou skúmajúcou zloženie, vlastnosti, vnútornú štruktúru látok; zameraný na chémiu; využívajúci chémiu: chemická továreň; chemická výroba, technológia; ch. priemysel; ch. závod, koncern; ch. veľtrh výstava spoločností a ich výrobkov z oblasti chémie; chemická čistiareň odpadových vôd; chemické laboratórium; ch. postrek; ch. záchod v ktorom sa odpad likviduje chemicky □ voj. chemické zbrane prostriedky spôsobujúce hromadné straty živej sily, sťažujúce bojovú činnosť vojakov a zamorujúce terén; chemické vojsko špeciálne pozemné vojsko 3. ▶ zaoberajúci sa chémiou, učebným a študijným predmetom; ktorý študoval chémiu: chemická priemyslovka; ch. inžinier
chémia -ie ž. ‹g›
1. veda o zákonitostiach, ktorými sa riadi združovanie atómov, iónov a molekúl do zložitejších celkov, o ich premenách a zmenách ich vnútornej štruktúry: anorganická, organická ch.; lekárska ch.; úžitková, priemyselná ch.
2. hovor. chemické látky: potraviny bez ch-ie;
chemický príd.: ch. prvok; ch-é zlúčeniny; ch-á značka; ch. vzorec; ch-é zákony; ch-á reakcia; ch-á analýza, syntéza; ch-é laboratórium; ch-é inžinierstvo; ch. priemysel; ch-é čistenie; bojové ch-é látky;
chemicky prísl.: ch. čistá látka; ch. viazaná voda; ch. vyčistiť
chémia, -ie ž. prírodná veda skúmajúca kvalitatívne zmeny látok, ich príčiny a zákony: organická, anorganická, fyzikálna, analytická ch.;
chemický príd.: ch. pochod, ch. jav, ch. priemysel, ch-á zmena, ch-á zlúčenina, ch-á reakcia;
chemicky prísl.: vyrábať niečo ch.; ch. čistý;
chemik, -a, mn. č. -ci m.
1. vedec zaoberajúci sa chémiou;
2. vysokoškolský poslucháč chémie;
chemička, -y, -čiek ž.
chemický [chy-] príd gr k chémia: chymica sicca: chymické léky (TT 1745)
chymický p. chemický