Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

chcieť chce chcú chci! chcejúc chcel chcený nedok.

1. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj. a) vôľu, chuť, úmysel (pri zápore odmietanie) činiteľa konať dej, mieniť: ch. ísť do kina; chce dosiahnuť úspech, (ne)chce sa učiť; chce sa ukázať; čo tým ch-š povedať? b) iba v zápore (o veciach a javoch) nejestvovanie predpokladov konať dej: nechce pršať, rana sa nechce hojiť, rádio nechce hrať

2. želať si, žiadať, túžiť po niečom: ch. nový bicykel, ch. mlieka/-o; ch-m, aby si to vedel; národy nechcú vojnu

3. želať, žičiť: ch-m mu dobre, (ne)chce mu zle

4. hovor. s opyt. zám. vyj. neurčitosť: choď, kde ch-š kdekoľvek; rob, čo ch-š čokoľvek; choď, s kým chceš s kýmkoľvek

(či) ch-š, (či) nech-š v každom prípade; má, čo ch-l a) dosiahol svoj cieľ b) iron. sám sa potrestal; chce mať s tým pokoj, expr. chce to mať z krku rád by sa toho zbavil; → vie, čo chce; robí, čo chce; čo sa babe (za)ch-lo, to sa babe (pri)snilo

// chcieť sa ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj. chuť, vôľu (v zápore nechuť, nevôľu) konať dej: (ne)chce sa mi spať, žiť, nech-lo sa mu (ísť) do roboty

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chcieť chce chcú chci! chcel chcejúc chcený nedok.; chcieť sa

chcenie -nia s. ▶ vôľa, úsilie dosiahnuť želaný al. možný cieľ; prianie, želanie (si) niečoho: podľahli sme vlastnému chceniu, ktoré vyústilo do nervozity; nie je to otázka chcenia, ale skôr možností; ch. je jedna vec a realita druhá; škoda, že zostalo len pri chcení; Priveľké chcenie niekedy zatieni myseľ. [Sme 1996] ▷ ↗ i chcieť


chcieť chce chcú chci! chcel chcejúc/chcúc chcejúci chcený chcenie nedok.
I. vo funkcii pomocného modálneho slovesa 1. (s neurčitkom) ▶ vyjadruje vôľu, chuť, zámer (pri zápore odmietanie) činiteľa konať dej; syn. hodlať, mieniť: chce odísť; chcela by zabudnúť; chceli ho navštíviť; snúbenci sa chcú vziať; chce (ísť) študovať; chcem vás poprosiť o láskavosť; chce ešte vidieť svojho syna; čo chceš teraz robiť?; čo tým chceš povedať?; dieťa nechce jesť; nechceli zľahčovať situáciu; nechcem na to ani len pomyslieť; nechce počúvať také reči; na záver sa chcem poďakovať všetkým za spoluprácu; Chce mať všetko v systematickom poriadku. [E. Dzvoník]; Hovoria o tom, o čom chcú, o čom cítia potrebu čosi povedať. [E. Farkašová]
2. iba v 3. os. a v zápore ▶ (o veciach, o javoch) vyjadruje nejestvovanie predpokladov konať dej: nechce pršať; rana sa nechce hojiť; motor nechce naskočiť; lampa už zas nechce svietiť
II. v plnom význame 1. (čo, koho; čoho; s vedľajšou vetou) ▶ mať pocit potreby niečoho al. dávať najavo svoju požiadavku; syn. želať si, priať si; túžiť; žiadať: chce vodu, chlieb, vody, chleba; chce nový počítač; chcem, aby si to vedel; nikoho iného nechcem, len teba; nechce, aby mu pomáhali; niečo od teba chcel; to som nechcel mrzí ma to; chcú jeho dobro; za robotu nechcel nijaké peniaze; národy, ľudia nechcú vojnu, chcú pokoj; Už v detstve sa stáva, že dieťa chce mať všetko pre seba a iným nedopraje nič. [Sme 2002]
2. (komu čo) ▶ dávať najavo svoju túžbu, aby sa niekomu niečo stalo, obyč. niečo dobré; syn. želať, priať, žičiť: chcela mu len to najlepšie; vari ti chce zle?; každý rodič chce svojmu dieťaťu len dobre
3. hovor. v spojení so vzťažným zámenom ▶ vyjadruje neurčitosť skutočnosti (vecí, osôb, počtu a pod.): urob, čo chceš čokoľvek; choď, kam chceš kamkoľvek; išiel, s kým chcel s kýmkoľvek; má všetko, čo len chce čokoľvek; vezmi si, koľko chceš hocikoľko
fraz. [či] chceš, [či] nechceš al. chceš-nechceš al. chcel-nechcel vyjadruje konanie proti vlastnému želaniu, (aj) proti vlastnej vôli, v každom prípade; čo čert nechcel (nešťastnou) náhodou; čo ešte/viac chceš? veď si to už dosiahol, dostal; má, čo chcel sám si to zapríčinil; náhoda chcela niečo sa stalo nečakane, vďaka náhode; nech je, ako chce nech sa stane čokoľvek; nevie, čo chce je nerozhodný; robí [si], čo chce nemá disciplínu; vie, čo chce je rozhodný ◘ parem. kto chce kam, pomôžme mu tam/pošlime ho tam ak niekto nepočúva rozumné rady, nech si robí po svojom a na vlastnú škodu; kto chce luhať, nech si dá pozor na reči luhár sa ľahko zamotá do svojich klamstiev, ľahko ho možno usvedčiť; nerob iným, čo nechceš, aby iní robili tebe


chcieť sa chce sa chcelo sa nedok. (komu s neurčitkom) vo funkcii pomocného modálneho slovesa neos.mať chuť, vôľu (v zápore nechuť, nevôľu) robiť, konať niečo: nič sa mu nechce robiť; chce sa mu bežať; nechce sa mi veriť, že sa to stalo; chcelo sa jej žiť; chcelo sa im pracovať; Skrehnutým sliepkam sa nechce zrna, sliepňajú v prítmí pri kmeni orecha. [P. Glocko]fraz. keby sa mi tak chcelo, ako sa mi nechce o lenivosti; keď sa chce, tak sa dá al. keď sa chce, tak to ide ak je chuť, vôľa, tak sa dielo darí, smeruje k úspešnému zavŕšeniu ◘ parem. čo sa babe chcelo, to sa babe/jej prisnilo keď niekto vydáva želanie za skutočnosť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmyslemať úmyselzamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športuchystať samieniťchcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiťstrojiťstrojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovaťplánovaťmať plánmať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sapomýšľaťzastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnaniehovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu


chcieť sa pociťovať chuť, potrebu niečo uskutočniť • mať chuťmať vôľužiadať sa: chce sa mu, žiada sa mu jesť; nemá chuť, nemá vôľu ostaťpáčiť saľúbiť sazastaráv. ráčiť sa: Ak sa vám bude páčiť, ľúbiť, príďte! Ráčite sa zdržať dlhšie?hovor. sladiť sa (neos. obyč. v zápore): nesladí sa jej žiťneleniť sa: nelení sa jej cestovať

p. aj túžiť


chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlaťmieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľaťpomýšľaťmať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovaťmať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sahotoviť sastrojiť sapriberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať sipriať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadaťžiadať sivyžadovaťpožadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť saľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať


myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúrazdať savidieť sahovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdávalahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchuimponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči

2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbividieť sapozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v nocihovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevoniaexpr. sladiť sa: nesladí sa mi žiťchcieť sažiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po mestechutiťbyť po chutibyť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôlizastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráčiželať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči


pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať saopytovať saklásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasímvypytovať sa (viackrát sa pýtať)

2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať saprezvedať saprezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečomdopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto domabyť zvedavýzaujímať savyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinuspytovať saopytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vásradiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž

3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnuchcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov


zamýšľať mať myšlienku, predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti • mať v úmyslemať úmyselpomýšľaťzmýšľať: z(a)mýšľa, má v úmysle kúpiť si obchodzastar. obmýšľaťmieniťchcieťchystať sastrojiť (sa): nemieni, nechce sa s nami udobriť; chystá sa, strojí sa vrátiť do vlastiplánovaťmať v plánemať plán: plánuje pomstuhodlať: Hodláte ostať doma?expr. hútať: húta oženiť sahovor., obyč. pejor. špekulovať (rátať s niečím vo svoj prospech): špekuluje, že pozemok výhodne predá


žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v školevyžadovaťdožadovať sadomáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho právadovolávať savolať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po sloboderobiť si nárokynárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhodychcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie?kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviskaexpr.: zaprisahaťzaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!

2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomocvypytovaťvypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenieexpr., často pejor.: proskaťprosíkaťprosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kaťexpr. zried. žiadostiť (Figuli)naliehaťvymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu

3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať sivyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravupýtať sisubšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chcieť, chce, chcú, chcejúc, rozk. chci nedok.

1. (modálne sloveso s neurč. zried. i bez neurč.) mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť; hodlať: chcem prísť; nechcel som vás zarmútiť; chcel sa vyhovárať; chceš ma azda poúčať?; môžete, keby ste chceli; chcem vedieť, čo budeš robiť; chceme sa zaoberať problémami vývoja spoločnosti hodláme; ak chceme dosiahnuť úspech, musíme pracovať; čo tým chceš povedať?; ch. sa zbaviť niekoho, niečoho; chce sa ukázať; chce to mať z krku, chce s tým mať pokoj rád by sa toho zbavil (obyč. niečoho nepríjemného); Nechcel o tom ani počuť (Taj.) vopred to odmietol.

či chceš, či nechceš, chcej-nechcej, chcel-nechcel, chceš-nechceš výrazy vyjadrujúce konanie proti vlastnej vôli, proti vlastnému želaniu: Musel som ho (seno) chcej-nechcej na kopec vyložiť. (Taj.) Chcel-nechcel, musel sa vrátiť naspäť. (Tomašč.) Chceš-nchceš, znovu sa pusť do roboty. (Laz.) Chceš, či nechceš, musíš luhať! (Vaj.)

2. (pri jednom podmete s väzbami: čo, pri látkových menách i čoho, s neurč., zried. i koho; pri rozličných podmetoch v hlav. a vedl. vete so spoj. aby) želať si, žiadať, požadovať, túžiť po niečom: národy sveta nechcú vojnu neželajú si; chcem chleba, vody; chceme pracovať; pacient nechce jesť; Prinútili ju (na vydaj), hoci chcela iného (Tim.) mala rada iného; Chcem, aby si ho poznal. (Hviezd.)

má, čo chcel dosiahol svoj cieľ; vie, čo chce o energickom, rozhodnom človeku; nevie, čo chce o nerozhodnom, váhavom človeku; robí, čo chce čo sa mu zažiada; Čo chceš s ním? Čo s tým chceš? vyjadruje varovanie, daj mu (tomu) pokoj!

3. (komu čo) želať, žičiť: ch. niekomu dobre; nechcem ti zle;

4. hovor. nechcieť (s neurč.) klásť odpor nejakej činnosti, nedariť sa, nejsť (o veciach al. javoch): kľúč nechce vojsť do zámky; rana sa nechce hojiť; práca sa nechcela dariť, nechce pršať;

5. so vzťaž. zám. al. prísl. vyjadruje neurčitosť: choď, kam chceš kamkoľvek; rob, čo chceš čokoľvek; bav sa, s kým chceš s kýmkoľvek; nech si hovorí, kto chce čo chce nedám (nedáme) nič na reči, na klebety; nech si robí, ako chce ako vie, ako myslí; nech sa robí, čo chce čokoľvek; No, nech je, ako chce, priveľa si dovoľujú (Krno) veru je to tak.

|| chcieť sa neos. (komu, s neurč. i do čoho) mať chuť, vôľu niečo robiť: chce sa mi spať, piť, nechce sa mi odísť; nechcelo sa mu do ženby nemal chuť sa oženiť; Nechcelo sa mu veriť, že by si dievča začínalo s direktorom (Jes.) nemohol tomu veriť. Že sa mu to chce, peši sa trepať pol hodiny! (Taj.)

Morfologický analyzátor

chcieť nedokonavé sloveso
(ja) chcem VKesa+; (ty) chceš VKesb+; (on, ona, ono) chce VKesc+; (my) chceme VKepa+; (vy) chcete VKepb+; (oni, ony) chcú VKepc+;

(ja som, ty si, on) chcel VLesam+; (ona) chcela VLesaf+; (ono) chcelo VLesan+; (oni, ony) chceli VLepah+;
(ty) chci! VMesb+; (my) chcime! VMepa+; (vy) chcite! VMepb+;
(nejako) chtiac, chcejúc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor