Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

chcieť chce chcú chci! chcejúc chcel chcený nedok.

1. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj. a) vôľu, chuť, úmysel (pri zápore odmietanie) činiteľa konať dej, mieniť: ch. ísť do kina; chce dosiahnuť úspech, (ne)chce sa učiť; chce sa ukázať; čo tým ch-š povedať? b) iba v zápore (o veciach a javoch) nejestvovanie predpokladov konať dej: nechce pršať, rana sa nechce hojiť, rádio nechce hrať

2. želať si, žiadať, túžiť po niečom: ch. nový bicykel, ch. mlieka/-o; ch-m, aby si to vedel; národy nechcú vojnu

3. želať, žičiť: ch-m mu dobre, (ne)chce mu zle

4. hovor. s opyt. zám. vyj. neurčitosť: choď, kde ch-š kdekoľvek; rob, čo ch-š čokoľvek; choď, s kým chceš s kýmkoľvek

(či) ch-š, (či) nech-š v každom prípade; má, čo ch-l a) dosiahol svoj cieľ b) iron. sám sa potrestal; chce mať s tým pokoj, expr. chce to mať z krku rád by sa toho zbavil; → vie, čo chce; robí, čo chce; čo sa babe (za)ch-lo, to sa babe (pri)snilo

// chcieť sa ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj. chuť, vôľu (v zápore nechuť, nevôľu) konať dej: (ne)chce sa mi spať, žiť, nech-lo sa mu (ísť) do roboty

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chcieť chce chcú chci! chcel chcejúc chcený nedok.; chcieť sa

chcieť chce chcú chci! chcel chcúc/chcejúc chcúci/chcejúci chcený chcenie nedok.


chcieť sa chce sa chcelo sa chcenie sa nedok. neos.

chcenie -nia s. ▶ vôľa, úsilie dosiahnuť želaný al. možný cieľ; prianie, želanie (si) niečoho: podľahli sme vlastnému chceniu, ktoré vyústilo do nervozity; nie je to otázka chcenia, ale skôr možností; ch. je jedna vec a realita druhá; škoda, že zostalo len pri chcení; Priveľké chcenie niekedy zatieni myseľ. [Sme 1996] ▷ ↗ i chcieť


chcieť chce chcú chci! chcel chcejúc/chcúc chcejúci chcený chcenie nedok.
I. vo funkcii pomocného modálneho slovesa 1. (s neurčitkom) ▶ vyjadruje vôľu, chuť, zámer (pri zápore odmietanie) činiteľa konať dej; syn. hodlať, mieniť: chce odísť; chcela by zabudnúť; chceli ho navštíviť; snúbenci sa chcú vziať; chce (ísť) študovať; chcem vás poprosiť o láskavosť; chce ešte vidieť svojho syna; čo chceš teraz robiť?; čo tým chceš povedať?; dieťa nechce jesť; nechceli zľahčovať situáciu; nechcem na to ani len pomyslieť; nechce počúvať také reči; na záver sa chcem poďakovať všetkým za spoluprácu; Chce mať všetko v systematickom poriadku. [E. Dzvoník]; Hovoria o tom, o čom chcú, o čom cítia potrebu čosi povedať. [E. Farkašová]
2. iba v 3. os. a v zápore ▶ (o veciach, o javoch) vyjadruje nejestvovanie predpokladov konať dej: nechce pršať; rana sa nechce hojiť; motor nechce naskočiť; lampa už zas nechce svietiť
II. v plnom význame 1. (čo, koho; čoho; s vedľajšou vetou) ▶ mať pocit potreby niečoho al. dávať najavo svoju požiadavku; syn. želať si, priať si; túžiť; žiadať: chce vodu, chlieb, vody, chleba; chce nový počítač; chcem, aby si to vedel; nikoho iného nechcem, len teba; nechce, aby mu pomáhali; niečo od teba chcel; to som nechcel mrzí ma to; chcú jeho dobro; za robotu nechcel nijaké peniaze; národy, ľudia nechcú vojnu, chcú pokoj; Už v detstve sa stáva, že dieťa chce mať všetko pre seba a iným nedopraje nič. [Sme 2002]
2. (komu čo) ▶ dávať najavo svoju túžbu, aby sa niekomu niečo stalo, obyč. niečo dobré; syn. želať, priať, žičiť: chcela mu len to najlepšie; vari ti chce zle?; každý rodič chce svojmu dieťaťu len dobre
3. hovor. v spojení so vzťažným zámenom ▶ vyjadruje neurčitosť skutočnosti (vecí, osôb, počtu a pod.): urob, čo chceš čokoľvek; choď, kam chceš kamkoľvek; išiel, s kým chcel s kýmkoľvek; má všetko, čo len chce čokoľvek; vezmi si, koľko chceš hocikoľko
fraz. [či] chceš, [či] nechceš al. chceš-nechceš al. chcel-nechcel vyjadruje konanie proti vlastnému želaniu, (aj) proti vlastnej vôli, v každom prípade; čo čert nechcel (nešťastnou) náhodou; čo ešte/viac chceš? veď si to už dosiahol, dostal; má, čo chcel sám si to zapríčinil; náhoda chcela niečo sa stalo nečakane, vďaka náhode; nech je, ako chce nech sa stane čokoľvek; nevie, čo chce je nerozhodný; robí [si], čo chce nemá disciplínu; vie, čo chce je rozhodný ◘ parem. kto chce kam, pomôžme mu tam/pošlime ho tam ak niekto nepočúva rozumné rady, nech si robí po svojom a na vlastnú škodu; kto chce luhať, nech si dá pozor na reči luhár sa ľahko zamotá do svojich klamstiev, ľahko ho možno usvedčiť; nerob iným, čo nechceš, aby iní robili tebe


chcieť sa chce sa chcelo sa nedok. (komu s neurčitkom) vo funkcii pomocného modálneho slovesa neos.mať chuť, vôľu (v zápore nechuť, nevôľu) robiť, konať niečo: nič sa mu nechce robiť; chce sa mu bežať; nechce sa mi veriť, že sa to stalo; chcelo sa jej žiť; chcelo sa im pracovať; Skrehnutým sliepkam sa nechce zrna, sliepňajú v prítmí pri kmeni orecha. [P. Glocko]fraz. keby sa mi tak chcelo, ako sa mi nechce o lenivosti; keď sa chce, tak sa dá al. keď sa chce, tak to ide ak je chuť, vôľa, tak sa dielo darí, smeruje k úspešnému zavŕšeniu ◘ parem. čo sa babe chcelo, to sa babe/jej prisnilo keď niekto vydáva želanie za skutočnosť

-eť/222956 3.65: verbá inf. nedok. 135456 vidi/38897 vedi/28391 musi/20604 mysli/11520 chci/8577 sedi/6354 rozumi/3072 trpi/2369 hľadi/1722 závisi/1702 zni/1173 nenávidi/1024 boli/947 (122/9104)

-ieť/211647 3.65: verbá inf. nedok. 135456 vidieť/38897 vedieť/28391 musieť/20604 myslieť/11520 chcieť/8577 sedieť/6354 rozumieť/3072 trpieť/2369 hľadieť/1722 závisieť/1702 znieť/1173 nenávidieť/1024 bolieť/947 (122/9104)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hodlať mať predsavzatie niečo uskutočniť • mať v úmyslemať úmyselzamýšľať: hodlá, má v úmysle venovať sa športuchystať samieniťchcieť: chystá sa, mieni ísť študovať; chcieť sa polepšiťstrojiťstrojiť sa: stroja dcére postaviť dom; stroja sa vycestovaťplánovaťmať plánmať v pláne: plánujú, majú v pláne presťahovať sapomýšľaťzastar. obmýšľať: pomýšľať zmeniť zamestnaniehovor. ísť: ide sa zapísať na vysokú školu


chcieť sa pociťovať chuť, potrebu niečo uskutočniť • mať chuťmať vôľužiadať sa: chce sa mu, žiada sa mu jesť; nemá chuť, nemá vôľu ostaťpáčiť saľúbiť sazastaráv. ráčiť sa: Ak sa vám bude páčiť, ľúbiť, príďte! Ráčite sa zdržať dlhšie?hovor. sladiť sa (neos. obyč. v zápore): nesladí sa jej žiťneleniť sa: nelení sa jej cestovať

p. aj túžiť


chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlaťmieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľaťpomýšľaťmať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovaťmať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sahotoviť sastrojiť sapriberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať sipriať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadaťžiadať sivyžadovaťpožadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť saľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať


myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


páčiť sa 1. budiť al. mať pocit krásy, miloty, dobra a pod. • ľúbiť sa: páčili sa, ľúbili sa mu pekné dievčatá; páči sa, ľúbi sa mi nová architektúrazdať savidieť sahovor. pozdávať sa: táto látka sa mi celkom vidí, pozdávalahodiť (vzbudzovať príjemný pocit): hudba lahodí uchuimponovať (vzbudzovať úctu, obdiv, rešpekt): jej vystupovanie sa mužovi páči

2. (iba v 3. os.) mať vôľu do nejakej činnosti; vzbudzovať pocit uspokojenia • ľúbiť sa: robí, čo sa mu páči, ľúbividieť sapozdávať sa (často v zápore): nevidí sa, nepozdáva sa nám cestovať v nocihovor. expr. voňať (byť príjemný; obyč. v zápore): pomáhať deťom nevoniaexpr. sladiť sa: nesladí sa mi žiťchcieť sažiadať sa: chce sa, žiada sa im chodiť po mestechutiťbyť po chutibyť po vôli: nechutí mu služba iným; práca mu nie je po chuti, po vôlizastaráv. ráčiť sa: spievajte, koľko sa vám ráčiželať si: urobte, ako si želáte, ako sa vám páči


pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať saopytovať saklásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasímvypytovať sa (viackrát sa pýtať)

2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať saprezvedať saprezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečomdopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto domabyť zvedavýzaujímať savyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinuspytovať saopytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vásradiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž

3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnuchcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov


zamýšľať mať myšlienku, predsavzatie vykonať niečo v blízkej budúcnosti • mať v úmyslemať úmyselpomýšľaťzmýšľať: z(a)mýšľa, má v úmysle kúpiť si obchodzastar. obmýšľaťmieniťchcieťchystať sastrojiť (sa): nemieni, nechce sa s nami udobriť; chystá sa, strojí sa vrátiť do vlastiplánovaťmať v plánemať plán: plánuje pomstuhodlať: Hodláte ostať doma?expr. hútať: húta oženiť sahovor., obyč. pejor. špekulovať (rátať s niečím vo svoj prospech): špekuluje, že pozemok výhodne predá


žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v školevyžadovaťdožadovať sadomáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho právadovolávať savolať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po sloboderobiť si nárokynárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhodychcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie?kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviskaexpr.: zaprisahaťzaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!

2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomocvypytovaťvypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenieexpr., často pejor.: proskaťprosíkaťprosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kaťexpr. zried. žiadostiť (Figuli)naliehaťvymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu

3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať sivyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravupýtať sisubšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chcieť, chce, chcú, chcejúc, rozk. chci nedok.

1. (modálne sloveso s neurč. zried. i bez neurč.) mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť; hodlať: chcem prísť; nechcel som vás zarmútiť; chcel sa vyhovárať; chceš ma azda poúčať?; môžete, keby ste chceli; chcem vedieť, čo budeš robiť; chceme sa zaoberať problémami vývoja spoločnosti hodláme; ak chceme dosiahnuť úspech, musíme pracovať; čo tým chceš povedať?; ch. sa zbaviť niekoho, niečoho; chce sa ukázať; chce to mať z krku, chce s tým mať pokoj rád by sa toho zbavil (obyč. niečoho nepríjemného); Nechcel o tom ani počuť (Taj.) vopred to odmietol.

či chceš, či nechceš, chcej-nechcej, chcel-nechcel, chceš-nechceš výrazy vyjadrujúce konanie proti vlastnej vôli, proti vlastnému želaniu: Musel som ho (seno) chcej-nechcej na kopec vyložiť. (Taj.) Chcel-nechcel, musel sa vrátiť naspäť. (Tomašč.) Chceš-nchceš, znovu sa pusť do roboty. (Laz.) Chceš, či nechceš, musíš luhať! (Vaj.)

2. (pri jednom podmete s väzbami: čo, pri látkových menách i čoho, s neurč., zried. i koho; pri rozličných podmetoch v hlav. a vedl. vete so spoj. aby) želať si, žiadať, požadovať, túžiť po niečom: národy sveta nechcú vojnu neželajú si; chcem chleba, vody; chceme pracovať; pacient nechce jesť; Prinútili ju (na vydaj), hoci chcela iného (Tim.) mala rada iného; Chcem, aby si ho poznal. (Hviezd.)

má, čo chcel dosiahol svoj cieľ; vie, čo chce o energickom, rozhodnom človeku; nevie, čo chce o nerozhodnom, váhavom človeku; robí, čo chce čo sa mu zažiada; Čo chceš s ním? Čo s tým chceš? vyjadruje varovanie, daj mu (tomu) pokoj!

3. (komu čo) želať, žičiť: ch. niekomu dobre; nechcem ti zle;

4. hovor. nechcieť (s neurč.) klásť odpor nejakej činnosti, nedariť sa, nejsť (o veciach al. javoch): kľúč nechce vojsť do zámky; rana sa nechce hojiť; práca sa nechcela dariť, nechce pršať;

5. so vzťaž. zám. al. prísl. vyjadruje neurčitosť: choď, kam chceš kamkoľvek; rob, čo chceš čokoľvek; bav sa, s kým chceš s kýmkoľvek; nech si hovorí, kto chce čo chce nedám (nedáme) nič na reči, na klebety; nech si robí, ako chce ako vie, ako myslí; nech sa robí, čo chce čokoľvek; No, nech je, ako chce, priveľa si dovoľujú (Krno) veru je to tak.

|| chcieť sa neos. (komu, s neurč. i do čoho) mať chuť, vôľu niečo robiť: chce sa mi spať, piť, nechce sa mi odísť; nechcelo sa mu do ženby nemal chuť sa oženiť; Nechcelo sa mu veriť, že by si dievča začínalo s direktorom (Jes.) nemohol tomu veriť. Že sa mu to chce, peši sa trepať pol hodiny! (Taj.)

chcieť nedok. (kceť, kseť, sťeť, choceč)
1. csl hodlať, mať vôľu, úmysel niečo robiť (najmä v spoj. s neurč. významového slovesa): Nuš kto si kce spraviť klobás - jedna šunka zadňia sa poreže a pomele (Vrbie RUŽ); Kcela sebä oratovať, ďecko skántrila (Žaškov DK); Ňeská bi takuo ňekseu̯ ňichto robeť, ako zme sa mi trápeli (Tek. Breznica NB); Nechoceu̯ robič (Drienčany RS); Potom aj mňa sťeli pusťiď do stuňňi (Hul VRB); Sceli sa jako nafrištukuvad aj naobeduvad narás, si lehli g mise (Ružindol TRN); Aľe mi hu ešče ňechceme vidávac, ešče je to mladé (Súľov BYT); Utre hcem isc, ked budze šumni čas (Spiš. Podhradie LVO); Muj ocec chcel mac koňe dobre (Krivany SAB); Chto še scel dadz dzvihnudz za paropka, mušel sebe najsc kresneho i kresnu (Rozhanovce KOŠ); Ňescela mi jezdz zameški za ňidž na švece (Brezina TRB)
F. ši kceu̯, ši nekceu̯, miseu̯ ís (Klenovec RS), no museli sa priznať, ksež-ňekseš (Žarnovica NB), steš-nesteš, mosíš! (Lukáčovce HLO), a chcej-nechcej Peter moseu̯ s nimi (Láb MAL), sťeli-nesťeli, tancuvaď museli (Lapáš NIT) - aj proti svojej vôli
2. csl žiadať, želať si niečo, niekoho: Oťec kceu̯ len bohatu ňevestu (Paludza LM); A ko_cťeli s koški gajde, tak tode hu zvliekli celosťi (Čelovce MK); Ktože bi ťeba kcev, načože be si te komu bola (Ábelová LUČ); Že on sce, abi za stodolú nasedli (Borinka BRA); A gazda sáv, jako scev - nahusto, huščé alebo reččé (Brestovany TRN); Ja scem len teba, Ondriško! (Dol. Súča TRČ); Ta povic ti, keľo za ňoho sceš! (Sečovce TRB); U ňešejšim švece uš taki paňski žalutki mame, že hocco ňescu (Brezina TRB); Ta ja uš kupel druhe, kec scece, ta vičaram (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. co porát se mnú scete? (Stráže n. Myj. SEN) - čo so mnou máte, dajte mi pokoj; nescem mad z nikím ništ! (Ružindol TRN) - nijaké nepríjemnosti; ňesťem a ňesťem, kobe mi prišlo račej umrieťi (Čelovce MK) - za nijakú cenu; čo čerd ňekseu̯ (Žarnovica NB), co čert nesceu̯ (Záh. Ves MAL) - stalo sa niečo nepríjemné, neželateľné
3. csl vyjadruje neurčitosť (so vzťaž. zám. al. prísl., často v ustálených spoj.)
F. má šetko, čuo ľen kce (Žaškov DK); predávalo sa, čo sťe ľen na sveťe kceľi (Detva ZVO); zaplaťili, kelko chto sťeu̯ (Čelovce MK); šag neh je, jako sce, šag len drevo rúbad na mne nebudú (Ružindol TRN); teras śe fajňe obracim, dze scem (Prešov)


chcieť sa nedok. i neos. (kseť sa, sťeť sa, choceč sa)
1. csl vyjadruje mať vôľu, chuť niečo robiť: Ale sa nán koseď už nekselo (Tek. Breznica NB); Choce sa mi ješč (Slizké RS); Ňesťe sa mu aňi robiď, aňi jesť (V. Bielice TOP); Ani pámbochpomáhaj sa mi nescelo hovorit (Ružindol TRN); Hňeska śe mi ňechce ňičeho (Dl. Lúka BAR)
F. robí, jako bi sa mu ňescelo (Bošáca TRČ) - bez vôle, ledabolo
2. strsl, zsl mať sa radi, ľúbiť sa: Oni sa chcu (Východná LM); Daromná je šitká námaha, koť sa oňi kcú (Klenovec RS); Sceli sa velice, ale ona bola z vádz dzecí, málo sa jéj uchádzalo (Brestovany TRN)


choceť p. chcieť


kceť p. chcieť


kseť p. chcieť

chcieť [ch(o)c-, cht-, kc-, sc-, st-] ndk
1. mod sloveso obyč. s inf mať vôľu, úmysel niečo robiť; hodlať: sin nechtiel k tomv przizwoliti (SKALICA 1432 SČL); chczy wam rad k wuly byti (NITRA 1513 SČL); slussbow mogow kczem poslussny bytty W. M. (ŠÁŠOV 1579); ten kotlyk gym chce nawratyti (S. ĽUPČA 1603); urodceny pan nestel brati frisstuky (TURIEC 1741); vám (spravodlivým) z vetsnim śivotom chotzem zaplatzitzi (HPS 1752); daleg se mnu scu corespondovat (ČADCA 1772)
F. chtiac-nechtiac, chcej-nechcej, chca-nechca prísl výraz vyj. konanie proti vlastnej vôli, proti vlastnému želaniu: chticz nechticz musime grunty nasse obnechat (KOLAČÍN 1637); chteg nechteg k mey dczere gsem se utekla (KRUPINA 1691); chca nechca musim sa ku wrchnosti utycz (RAJEC 17. st); musime chtiac nechtiac na rosptyleni prijiti (POLOMA 17. st); gest to tež z tích, pre které chťíc ňechťíc bíwa každý obrezan (BR 1785); chcess-li s wlky žíti, musyss s nimi wýti (SiN 1678) treba sa prispôsobiť prostrediu, obyč. zlému; když mohl, nechtel a když chtel, nemohl toho včiniti (HI 18. st)
2. čo želať si, žiadať, požadovať, túžiť po niečom: chtiel penize gmieti (ŽK 1469); chczem, aby ste wedieli (BAg 1585); každy swoye chcze myty (ŽARNOVICA 1596); znám, že ty mne nechceš (ASL 1603-04); on chce, abych cely rok robil (ŠIROKÉ 1792 LP)
F. mám, co sem chtela (ASL 1603-04) dosiahla som svoj cieľ; robte, čo stete s namy (LIPTOV 18. st) čokoľvek
3. v zápore s inf klásť odpor nej. činnosti, nejsť (o veciach al. javoch): krew z nosu tekla a stawiti se nechtiela (KORYČANY 1560); (syr) nicz nechce plesniwieti (s. l. 1563); nemoc nechce z neho (koňa) wen (RG 18. st)
4. so vzťaž. zám. al. prísl. vyj. neurčitosť: komu chczem, tomu zostawym swoge ubostwy (JELŠAVA 1602); čzinili se mnou, co chceli (ZVOLEN 1636); prve chodil si, jako si chtel (ASL 1672); nech miwagú lidé gaky chcú o tobe súd (BlR 18. st); ch. sa neos komu mať chuť, vôľu niečo robiť: nechce se tobe robjtj (KT 1753); vomiturio: blwati se my chce; fastidio: nechce se my (KS 1763); jedna jestiť chorá a druhej se nechce (ASL 1780)


chocec p. chcieť

Zvukové nahrávky niektorých slov

a ak niekto chce et si quelqu'un veut
a chce ostať zahalená et veut rester voilée
a jeho priatelia chceli et ses amis voulaient
ale ak pán chce mais, si monsieur veut
chcel pomstiť svojho otca voulait venger son père
je môj brat, chce est mon frère, il veut
som chcel povedať, priateľ je voulais dire, ami
tri húsenice, ak chcem trois chenilles si je veux
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu