chýr, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. zvesť, novina, zpráva šíriaca sa ústnym podaním, čo sa povráva: smutný, poplašný, nepravdivý ch.; ide, koluje, prišiel, rozniesol sa ch.; prišiel s ch-om
● nebolo po ňom ani ch-u (ani slychu) zmizol bez stopy; o revidentovi ešte ani chýru (Hor.) nehlási sa, neprichádza; hovor. prísť do ch-u, do ch-ov (o človeku) dostať sa do rečí, nadobudnúť zlú povesť, zried. i stať sa známym (v dobrom zmysle); hovor. ani chýru vyjadruje odmietnutie, ani nápad, ešteže čo: A nemôžete sa uvoľniť? — Ani chýru. (Karv.)
2. dobrá al. zlá povesť, dobré al. zlé meno: mať dobrý, zlý ch.; Sýkačkovci mali chýr planej rodiny. (Heč.); z rodiny preslávenej, svetového chýru (Hviezd.) svetovej povesti