chýr -u m.
1. zvesť šíriaca sa ústnym podaním, novina, správa: nepravdivý ch., rozniesol sa ch., kolujú ch-y
2. povesť (význ. 3), zvuk: mať dobrý, zlý ch.
● ani ch-u (, ani slychu) (p)o niekom, niečom niet nijakých správ
chýr chýru L chýre pl. N chýry m.
chýr chýru pl. N chýry m. ⟨maď.⟩ (i o kom, o čom) 1. ▶ nepodložená a často nepravdivá správa, ktorá sa šíri ústnym podaním; syn. zvesť: šíriť, roznášať chýry; dementovať, poprieť falošné, nepotvrdené chýry; po meste kolujú poplašné chýry; idú o tom chýry po celej krajine; ch. o zázračnom liečiteľovi obletel mestečko; Ktosi doniesol do dediny chýr, že Rusi už obsadzujú Bratislavu. [V. Šikula]; Dostali sa mu do uší chýry, že dochádza ku komplikáciám. [VNK 2001] 2. ▶ verejná mienka, súhrn názorov, ktoré sa o niekom al. o niečom šíria vo verejnosti; syn. povesť: mať, získať ch. skúseného odborníka; súper potvrdil ch., ktorý ho predchádzal; predajňa nemá dobrý ch.; Vaše divadlo nepoznám, ale chýr o tunajších operných spevákoch dorazil až do Metropolitnej opery v New Yorku. [M. Hvorecký] ◘ fraz. [niet] ani chýru, ani slychu po niekom, po niečom niet nijakých správ ◘ parem. dobrý chýr letí ďaleko a zlý ešte ďalej al. dobrý chýr beží a zlý letí nepriaznivé správy sa šíria rýchlejšie ako dobré
chýr -u m. ‹maď› zvesť, novina, správa: kolujú chýry
chýr 1. informácia šíriaca sa ústnym podaním • zvesť: nepravdivý chýr, nepravdivá zvesť • povesť: šla o ňom povesť, že… • reči (nepodložené, nepravdivé chýry): šíriť reči o niekom • novina • novinka: mám pre vás novinu, novinku • správa: správy sa šíria • klebeta (ohovárajúci chýr): babské klebety • hovor. fáma: fáma hovorí, že…
2. p. povesť 2
povesť 1. rozprávanie (čiastočne al. celkom vymyslené) viažuce sa na minulosť • rozprávka: povesti, rozprávky o hradoch • poviedka: zbierka poviedok • sága (severská povesť) • bájka (poučne ladená rozprávka): Ezopove bájky • fabula: romantická fabula
2. súhrn názorov o niekom, o niečom, verejná mienka • chýr • meno: mať dobrú, zlú povesť, dobrý, zlý chýr; kaziť niekomu povesť, meno • zvuk: výrobky majú vynikajúci zvuk
3. p. správa1, chýr 1
správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesť • novina • novota • novosť • trocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domova • chýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýry • informácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informácie • hlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohy • oznámenie • oznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznam • dezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformácie • hovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o puči • zastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raport • kniž. referencia: podať o niekom referencie • noticka • drobnička • drobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovania • depeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslanca • posolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvo • odkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkaz • referát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferencii • povesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že… • hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámy • klebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebety • reč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiam • avízo: dostať avízo • hovor. expr.: šuškanda • šepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda
chýr, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. zvesť, novina, zpráva šíriaca sa ústnym podaním, čo sa povráva: smutný, poplašný, nepravdivý ch.; ide, koluje, prišiel, rozniesol sa ch.; prišiel s ch-om
● nebolo po ňom ani ch-u (ani slychu) zmizol bez stopy; o revidentovi ešte ani chýru (Hor.) nehlási sa, neprichádza; hovor. prísť do ch-u, do ch-ov (o človeku) dostať sa do rečí, nadobudnúť zlú povesť, zried. i stať sa známym (v dobrom zmysle); hovor. ani chýru vyjadruje odmietnutie, ani nápad, ešteže čo: A nemôžete sa uvoľniť? — Ani chýru. (Karv.)
2. dobrá al. zlá povesť, dobré al. zlé meno: mať dobrý, zlý ch.; Sýkačkovci mali chýr planej rodiny. (Heč.); z rodiny preslávenej, svetového chýru (Hviezd.) svetovej povesti
chiér p. chýr
chýr m. (chiér) 1. csl zvesť, novina, správa šíriaca sa najmä ústnym podaním: Prichoďia chíri, že už buďe koňiedz vojni (Bodorová MAR); Voľáke chíri bolo načim taniesť (Zombor MK); Planí chír zmo dostáľi (Kociha RS); Pusciu̯ si chíre, že sa bude žeňit (Brodské SKA); Chír je puscení, šeci už vedzá, čo sa stalo (Blatné MOD); Takí chír ide o tebe po dedine (Lukáčovce HLO); Hir o olaskich ciganoch śe dostal až na poľo (Mníšek n. Hnil. GEL); Take chiri idu (Studenec LVO) F. íst s chírom (Brestovec MYJ) - niesť šatku od budúcej nevesty ako znamenie jej súhlasu; oni mislá, že je to chiér (Bzince p. Jav. NMV) - že sú to iba reči; aňi chír o ďiouki (Devičie KRU), aňi chír aňi slejch (Pondelok RS), aňi chiéru aňi slichu (Bošáca TRČ), aňi chiru aňi slichu (Brezina TRB) - ani stopy, nič sa nevie; tedi kúske, aňi chír! (Lišov KRU), čože be sa veďela ubrániťi, aňi chír! (Turíčky LUČ) - vyjadruje negáciu, ani nápad 2. csl povesť, dobré al. zlé meno: Čelovskej čerešňe male ždi naďaleko chír (Čelovce MK); Mama jej strápená, že takí chír o ďiouki, taká hamba (Ľuboreč LUČ); Nemajú dobrí chír, nemóže sa spolehnúd na nich (Blatné MOD); Ňedobrí chír ho pretchádzav skór, jak sa k nám prižeňev (Lapáš NIT) L. spraviťi chír (Čelovce MK) - o niekom niečo rozchýriť; iďe mu chír (Rim. Píla RS) - dobre sa o ňom rozpráva F. šetko robiď na chír (Blatnica MAR), robid na chír (Vištuk MOD) - z pýchy; dobrí chír deleko zajde a planí ešte delé (Rochovce ROŽ), dobrí chiér iďé ďaleko a zlí ešče ďaliéj (Bošáca TRČ), dobri chir ľeci daľeko, plani išče daľej (Brezina TRB) - viacej sa rozpráva o zlom ako o dobrom človeku, čine; plani hir najdaľej idze (V. Šariš PRE) - zlá povesť prenikne ďaleko
chýr m tur/maď 1. zvesť, správa šírená ústne: zadneho chyru neslyssym (ANTOL 1571); hir prissol, ze nam kone zebraly (VESELÉ 1683); prjtomnj swedek pry poberany (dreva) nebol, ale s chyru w dedine hnedky w ten deň to wyrozumel (ZÁBORIE 1733); mrcha chiri o geho sinowi nepočul (KRUPINA 1740); hnedky k Batisz Janosowy poslala z chyrom, že ge už fatel tu (TURIEC 1770); o pritomnosti zbugnikoch hir dogde (HRANOVNICA 1782) F. nie je ch-u komu zmizol bez stopy: Michael, kteremu chiru neny, kde se nachazy (PREŠOV 1788) 2. povesť, meno: nebude met dobry chir o sebe (GV 1755); chyr zazračneho prypadku dalecze se rozhlásyl (PeP 1770); bilo mesto toto velkího ňekdi chíru (BR 1785) široko-ďaleko známe F. na ch. držať čo dbať na kvalitu kvôli dobrému menu: usilugeme se na chir maso tluste držat, žeby sme chwalu mely (RUŽOMBEROK 1767) 3. oznámenie, upovedomenie o niečom, súhlas: drewo bes chiru Badincou rubali (ŠTIAVNIČKA 1676); brez mogho chyru gich (svine) won nepusstagte (KRUPINA 1691); gestli by takowu zem dal powiesty z mim chirom, techdy mocz bude posiatia gakowekolwek s nieg ziaty (NÁVOJOVCE 1712); bez chiru obcze ti gwaltowniczj ten skutek wikonaly (JASENOV 1716); bez wsseckeho chiru a priwolenj (kompossesorov) to drewo confiscowane bylo (TURIEC 1767); -ček dem: rumusculus: chyrček (LD 18. st) táraniny, bezvýznamná reč