chýbať, -a, -ajú i chybieť, -í, -ia i chybovať, -uje, -ujú nedok.
1. (komu i bezpredm.) ťažko pociťovať nedostatok, neprítomnosť, stratu niekoho al. niečoho; nedostávať sa, nebyť naporúdzi, nedochodiť, nemať niečo: chýbajú mi peniaze, prostriedky; deti mu v dome chýbali; chýbajú dôkazy; chýba mu ruka, noha; Zuby jej chybia v predku. (Tim.) Čo vám chybí? (Kal.) čo vám je, nie ste chorý? Nikdy nechyboval kotlík na vodu. (Kuk.) Ženičky privykli, že im chýbajú synovia a mužovia. (Tim.)
● iron. to nám ešte chýbalo! vyjadruje rozhorčenie nad niečím nepríhodným, to sme naozaj nepotrebovali; to by (tak) ešte chýbalo! výraz nesúhlasu, ešteže čo!; hovor. už mu málo chýba do päťdesiatky čoskoro bude mať 50 rokov; málo chýbalo a bol by spadol skoro spadol; Málo chýbalo, že som vlastného otca nezabil. (Jil.) Mnoho nechýbalo, že sa nerozplakal; nič mu nechýba nič mu nie je, je zdravý, má sa dobre; niečo mu chýba niečo ho trápi, je nesvoj;
2. byť neprítomný, zameškávať niečo: žiak chýbal v škole; nesmel nikde chýbať všade chcel byť;
opak. chýbavať i chybievať, -a, -ajú