Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

chýbať -a nedok.

1. pociťovať nedostatok, stratu niekoho, niečoho, nedostávať sa, nedochodiť, nemať: ch-jú mu peniaze, ch-a mu zub, noha; ch-a mu otec; ch-jú jej vitamíny

2. byť neprítomný: ch. na vyučovaní, na schôdzke

● iron. to nám ešte ch-lo! rozhorčenie nad niečím nepríhodným; expr. to by (tak) ešte ch-lo! nesúhlas; → veľa nech-lo; len → vlások ch-l; nič mu nech-a, iba vtačie mlieko má sa veľmi dobre;

opak. chýbavať -a

chýbať -ba -bajú -baj! -bal -bajúc -bajúci -banie nedok.

chýbať -ba -bajú -baj! -bal -bajúc -bajúci -banie nedok. 1. (komu) ▶ pociťovať nedostatok niečoho al. (nemilo) neprítomnosť, stratu niekoho; nemať niečo al. niekoho k dispozícii: chlapcovi očividne chýba otec; chýba mu zmysel pre humor; poslancom chýba priamy kontakt s voličmi; chýbajú im potrebné vedomosti; vlani im chýbali peniaze na dovolenku; Gazdovi vždy aký-taký kúsok zeme chýba, aby mohol zasiať všetko, o čom sníva. [E. Dzvoník]
2. (kde; ø) ▶ (o ľuďoch) nebyť v určenom čase na určenom mieste, byť neprítomný, absentovať: ich deti často chýbali v škole; chýbal pre chorobu; zastupovať chýbajúceho kolegu; Vlani na súťaži chýbal, no napriek tomu si ho tu dobre pamätajú. [Slo 2002]
3. (komu; kde) ▶ (o veciach) z rozličných dôvodov už nebyť na obvyklom mieste, byť stratený, zmiznutý a pod.: v pokladnici chýba značná suma; chýbajú mu gombíky na kabáte; napísať zoznam chýbajúcich a poškodených vecí; chýbajú jej tri predné zuby; Tu chýba pol strechy, tam celá. [V. Ferko]
4. (do čoho) ▶ byť potrebný na dosiahnutie určitého stavu, cieľa a pod.: do víťazstva mu chýbajú už len tri body, sekundy; nechýbalo veľa a boli by sa pustili do hádky; Keď sa Fedor narodil, chýbali mi už len štyri semestre do ukončenia lekárskej fakulty. [E. Farkašová]
◘ fraz. ešte ten nám tu chýbal! rozhorčenie nad nevhodným príchodom niekoho; len vlások chýbal málo chýbalo a bolo by sa niečo stalo; expr. to by tak [ešte] chýbalo! to neprichádza do úvahy; iron. to nám ešte chýbalo rozhorčenie nad niečím, čo nám nevyhovuje ◘ parem. každému dačo chýba každý má svoje starosti, trápenie; nechýba mu nič, iba vtáčie mlieko má všetkého dostatok, má naozaj všetko
▷ opak. chýbavať -va -vajú -val

chýbať, -a, -ajú i chybieť, -í, -ia i chybovať, -uje, -ujú nedok.

1. (komu i bezpredm.) ťažko pociťovať nedostatok, neprítomnosť, stratu niekoho al. niečoho; nedostávať sa, nebyť naporúdzi, nedochodiť, nemať niečo: chýbajú mi peniaze, prostriedky; deti mu v dome chýbali; chýbajú dôkazy; chýba mu ruka, noha; Zuby jej chybia v predku. (Tim.) Čo vám chybí? (Kal.) čo vám je, nie ste chorý? Nikdy nechyboval kotlík na vodu. (Kuk.) Ženičky privykli, že im chýbajú synovia a mužovia. (Tim.)

● iron. to nám ešte chýbalo! vyjadruje rozhorčenie nad niečím nepríhodným, to sme naozaj nepotrebovali; to by (tak) ešte chýbalo! výraz nesúhlasu, ešteže čo!; hovor. už mu málo chýba do päťdesiatky čoskoro bude mať 50 rokov; málo chýbalo a bol by spadol skoro spadol; Málo chýbalo, že som vlastného otca nezabil. (Jil.) Mnoho nechýbalo, že sa nerozplakal; nič mu nechýba nič mu nie je, je zdravý, má sa dobre; niečo mu chýba niečo ho trápi, je nesvoj;

2. byť neprítomný, zameškávať niečo: žiak chýbal v škole; nesmel nikde chýbať všade chcel byť;

opak. chýbavať i chybievať, -a, -ajú

chýbať, chybieť i chybovať nedok.
1. csl pociťovať nedostatok, stratu, nedochodiť, nemať: Bolo to ľen takuo fšiváreňia, ke_ťi šetko chíbelo (Benice MAR); Ke_com porátala, jedno húse nám chíbelo (Dol. Lehota DK); Pohambila bapka ťem dom, ďe zeline ňímali, ďe to chibälo (Čelovce MK); Chibeu̯a mu na každém kroku (Záh. Bystrica BRA); Ket ťi chibujú peňíze f kasi, tak ich tam mosíš doložit! (Skalica); Veru aj chleba kolkorázi chíbalo, ked nebolo kedi upiécit ces pilné roboti (Brestovany TRN); Do sto korun mi daco chibi (Studenec LVO); Jeden cug iśče chibuje (M. Zalužice MCH); Co mu chibovalo, to mu rodiče doložiľi (Dl. Lúka BAR); A co mu chibelo, ta mi mu doplacila (Sobrance)
F. málo chíbelo (V. Bielice TOP), málo chibuvalo (Bošáca TRČ), ňevelo chibilo (Močarany MCH) - skoro sa stalo (zle); to bi nám ešte chíbalo! (Lukáčovce HLO), to bi nán tag ešče chíbalo! (Sereď GAL), to bi chibelo! (Studenec LVO) - ešteže čo, netreba nám to; lem ti si ešte chiboval! (Rochovce ROŽ) - netreba ťa tu; mňe do žebňi ňechibi (Sobrance) - mám všetkého dosť; chudobnému mnoho chíba a lakomcovi šetko (Bošáca TRČ) - lakomosť horšia ako chudoba; abi-že-nám dobre bolo a chlapom ništ nechíbalo! (Radošina NIT) - žartovný prípitok
2. zsl, šar mať zdravotné ťažkosti, byť chybný: Kukajú po nás, zme sa takí neobičajní vidzeli, začírnení, nevedzeli, čo nám chíbá (Ružindol TRN); On chíbá, a ňije ona (Bošáca TRČ); Daco mu chibi, išol do dochtora (Dl. Lúka BAR)
L. chibuvad na oči (Dol. Súča TRČ) - mať choré oči; chibuvad na rozume (Bošáca TRČ) - nemať zdravý rozum
F. chíba mu kolečko (Rakovice PIE) - nemá v hlave všetko v poriadku; chíbá mu rozum (Bošáca TRČ) - je pomätený
3. jzsl, šar nezúčastniť sa, byť neprítomný: Moje ďecka tento rok ešče ve školi aňi rás nechibovali (Skalica); Náš starí nesmev nigdze chíbat (Brestovany TRN); Cali tidzeň chibovala vof škoľe (Hrabkov PRE)

chybovať p. chýbať

chýbať, chybieť ndk nedostávať sa, nebyť k dispozícii: gestli by hotowizne chibela, ma czekatj (MURÁŇ 1585); klynczow nemalo chybalo ((BYTČA) 1605); zimné obylj chibelo (P. ĽUPČA 1685 E); chibagu dasky dwe (ČACHTICE 1729); skutky dobre chibagu (SQ 1781)
F. nic mu nechibalo na swetie tomto (KT 1753) mal sa dobre; chýbavať frekv: z dobitka cztwero chybawa (ŠTIAVNIČKA 1601-04); na wodnom kolese doske chibawagu (KRUPINA 1755)