chúťka, -y, obyč. v mn. č. chúťky, -ťok ž. záľuba, túžba, rozmar, vrtoch, samopaš: panské, čudácke, sebecké ch-y, mať svoje ch-y, vyhovieť svojim ch-am; mať hriešne ch-y, byť pánom svojich chúťok, uspokojiť svoje ch-y; telesné ch-y, zmyselné ch-y
(jedna) chúťka; (bez) chúťky; (k) chúťke; (vidím) chúťku; (ó) chúťka!; (o) chúťke; (s) chúťkou;
(štyri) chúťky; (bez) chúťok; (k) chúťkam; (vidím) chúťky; (ó) chúťky!; (o) chúťkach; (s) chúťkami;