Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

chôdza -e ž.

1. chodenie (význ. 1): ch. ho unavila; ľahkoatletická disciplína: preteky v ch-i na 50 km

2. spôsob chodenia: poznať niekoho podľa ch-e

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
chôdza ‑e ž.

chôdza -dze -dzí ž.

chôdza -dze -dzí ž. 1. iba sg. ▶ pravidelné dvíhanie a ukladanie mierne ohnutej nohy v kolene pred seba, pričom sa nohy striedajú; činnosť toho, kto chodí, chodenie: dynamická ch.; bol unavený z dlhej chôdze; nácvik chôdze po úrazoch pohybového aparátu; poskočiť si pri chôdzi; pomáhať si pri chôdzi paličkou; pri chôdzi kríval; bývať desať minút chôdze od historického centra; prispôsobovať chôdzu šmykľavému povrchu chodníka
2. ▶ spôsob chodenia al. držanie tela pri chodení: pomalá, ľahká, rýchla, neistá ch.; klátivá, čaptavá ch.; tanečná ch.; kačacia ch. kolísavá; turistická ch. spôsob chodenia s frekvenciou 80 krokov za minútu; severská ch. dynamické kondičné chodenie v prírodnom teréne, pri ktorom chodec používa pár špeciálnych palíc; ch. na lyžiach (v skialpinizme) striedavé prenášanie al. predsúvanie lyží, súčasné prenášanie váhy tela a striedavé zapichávanie palíc; porovnávanie chôdzí; spoznať niekoho podľa chôdze; napodobňovať chôdzu kovbojov; Hovorila si, že ich chôdze sa preplietli, že až teraz, keď idú spolu, jeden za druhým, stáva sa z jej krokov chôdza, čo má cieľ. [D. Dušek]
3. iba sg. šport. ▶ ľahkoatletická disciplína spočívajúca v takom postupe krokov, pri ktorom sa zachováva nepretržitý dotyk chodidiel s podložkou: preteky v chôdzi na 20, 50 km; slovenský reprezentant v chôdzi; mám rád chôdzu; získať zlatú medailu v chôdzi; prvé pravidlá pre chôdzu vypracovali v roku 1895

-dza/125455±9 2.03: substantíva ž. N sg. 9658±9 Prievidza/5774 dza/919 chôdza/891 schôdza/859 hrádza/357 bryndza/271 hrdza/210→240
+4
−9
priadza/86 sadza/74 medza/62 ochodza/31 nevädza/24 tvrdza/18 (5/52)

chôdza činnosť toho, kto ide, chodí: ustal od dlhej chôdzekrok: mať neistý krok


chod 1. pohyb krokmi • chôdza: spomaliť chod, chôdzu

2. fungovanie niečoho • činnosť: chod, činnosť prístrojabeh: zabezpečiť beh ústavuprevádzka: uviesť podnik do prevádzkyprácafunkcia: dobrá funkcia žalúdkapohyb: uviesť motor do pohybu

3. p. priebeh

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

chôdza, -e ž.

1. chodenie, pohybovanie sa pešo, krokom: ustatý od dlhej ch-e; vzdialený na hodinu ch-e;

2. spôsob chodenia, držanie tela pri chodení: pekná, pružná, ľahká, neistá ch.; poznať niekoho po ch-i, podľa ch-e;

3. šport. ľahkoatletická disciplína: preteky v chôdzi na 20 km

chôdza ž.
1. strsl, zsl kráčanie, pohybovanie sa krokmi, chodenie: Mi máme veľmi ďeľako lúki, dve hoďini chuodze (Krásna Hôrka TRS); Moje nohi sú už do chvódze ťašké (Bošáca TRČ); Miela sem zlomenú nohu a fčíl mi tá chúza tak ťaško dopádá (Skalica)
F. to je veľká chuodza (Ležiachov MAR) - dlhá cesta
2. strsl, zsl, spiš spôsob chodenia: Koňa musim potkuť podľa jeho chodzy (Pohorelá BRE); Už má aj chvadzu teškú (Kameňany REV); Už majú, chuderka, pomalú chódzu (Čičmany ŽIL); Ešče aj chódzu má takú jag jeho otéc (Brestovany TRN); poznať po chvódzi (Bošáca TRČ); poznac po chudzi (Studenec LVO)
F. chuodzu má jag meďveď (Návojovce TOP) - ťarbavú

chôdza [chô-, chó-, chú-; -(d)za] ž peši konaná cesta, chodenie: poslowi za chuoczu (BOCA 1589); w sweg sile a chuozi mdli bil (BYSTRIČKA 1731); chudza do roboty y z roboty (K. BELÁ 1773); mlin kralousky gednu hodinu chocy mame (PREDAJNÁ 1771); koně magj welice hitru chodzu (PR 18. st) beh

chôdza
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) chôdza
G (bez) chôdze
D (k) chôdzi
A (vidím) chôdzu
L (o) chôdzi
I (s) chôdzou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) chôdze
G (bez) chôdzí
D (k) chôdzam
A (vidím) chôdze
L (o) chôdzach
I (s) chôdzami

Zvukové nahrávky niektorých slov

či štyroch hodinách chôdze ou quatre heures de marche
postavu, jej chôdzu, potom taille, sa démarche, puis
z chôdze pod hviezdami de la marche sous les étoiles

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu