chór -u m.
1. vyvýšené miesto v kostole pre organ a spevákov: vyjsť na ch.
2. zbor spevákov: spievať v ch-e;
pren. zborový spev: ozval sa mohutný ch.;
chórový príd.
chór chóru L chóre pl. N chóry m. ⟨gr.⟩ 1. archit., cirk. ▶ vyvýšené miesto pre organ al. spevákov v kresťanskom chráme: maliarska výzdoba klenby chóru; vyjsť na ch.; schody v kostole vedú na ch.; vo východnej časti trojloďového chrámu je arkádový ch. podopretý dvoma masívnymi stĺpmi 2. ▶ zbor spevákov (v kostole, v divadle a pod.): mužský spevácky ch.; anjelský ch., ch. anjelov; kapelník, členovia chóru; spievať v chóre; pren. vtáčí ch. hlasný štebot vtákov □ div. antický chór (v antickej tragédii) zbor sprevádzajúci a komentujúci dej 3. hud. ▶ zborový spev; mohutná pieseň, ktorú spieva zbor: oslavné chóry; úvodný ch. opery; po chóroch slávne zahrmia organy; mohutné burácanie chóru, pretkávané radostným jasotom organových píšťal [J. Hrušovský]
chór -u m. ‹g›
1. (v starogréc. divadle) miesto vyhradené na tanec; zbor tanečníkov a spevákov na ňom vystupujúcich; tanec a spev tohto zboru
2. zbor spevákov; skladba (vážna, velebná) spievaná zborom
3. cirk., archit. priestranstvo pri hlavnom oltári pre duchovných a spevákov, mierne zvýšené, prípadne oddelené zábradlím, presbytérium, kňazište; aj záver chrámu, vyvýšený priestor pre organ, spevákov a hudobníkov;
chórový príd.: ch. spev; – ch. priestor; archit. ch-á mreža doxale; ch-é zábradlie lektórium; ch-á ochodza deambulatórium;
chórický príd.: ch. spev
chór, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m.
1. vyvýšené miesto v kostole na spôsob galérie, určené pre orgán a spevákov: spievať na ch-e;
2. sbor spevákov: Tajomný chór spieva. (Hor.); spevácky ch.; pren. vtáčí ch. (Jes.);
pren. sbor vôbec: ch. úradníctva (Kuk.); ch. plačúcich žien (Jégé); ch. duchov; bibl. ch. anjelov, ch-y anjelské; chóry jasných hviezd (Jes.) skupiny, zhluky;
3. sborový spev, mohutná sborová pieseň: úvodný ch. opery; V chóre ohromnom ozvú sa sveta štyri strany. (Botto) Oni mu basovali temným, pokojným chórom. (Gráf) Z poľa dolieha národná pieseň v chóre. (Kuk.); bás. znieť, zaznieť ch-om momutne, sborove: Vietor odtrhol mu od úst pár zmierlivých slov, čo zazneli chórom. (Jil.)
4. sbor, ktorý spieval al. prednášal časti gréckych klasických tragédií; časť gréckej klasickej tragédie určená na sborové prednášanie;
chórový príd.: ch. spev
(jeden) chór; (bez) chóru; (k) chóru; (vidím) chór; (ó) chór!; (o) chóre; (s) chórom;
(dva) chóry; (bez) chórov; (k) chórom; (vidím) chóry; (ó) chóry!; (o) chóroch; (s) chórmi;