chémia -ie ž. veda skúmajúca vlastnosti, zloženie a vnútornú štruktúru látok a ich premenu; (príslušný) vyučovací predmet: (an)organická, fyzikálna, analytická ch.;
chemik -a mn. -ci m. odborník v chémii; učiteľ al. študent chémie;
chemička -y -čiek ž.;
chemický príd.: ch. proces, priemysel, ch-á reakcia; ch. záchod v kt. sa odpad likviduje chemicky;
chemicky prísl.: ch. čistá látka
chémia -ie ž.
chémia -ie ž. ⟨gr.⟩ 1. ▶ prírodná veda skúmajúca zloženie, vlastnosti, vnútornú štruktúru prvkov, zlúčenín, látok a zákonitosti ich premien: organická, anorganická, analytická ch.; aplikovaná, farmaceutická ch.; kriminalistická ch.; potravinárska ch.; poznatky chémie sa využívajú v priemysle, poľnohospodárstve i v medicíne; činnosť v oblasti chémie a fyziky 2. ▶ učebný al. študijný predmet: hodina chémie; profesorka chémie; v siedmom ročníku k predmetom pribudne ch.; vynikať v chémii; dostať päťku z chémie; ponáhľali sa na prednášky z chémie 3. hovor. ▶ učebnica tohto predmetu: ch. pre ôsmy ročník základných škôl; zabudol si doma chémiu 4. hovor. ▶ chemické látky obsiahnuté v niečom: zelenina, ovocie bez chémie; v tých liekoch bola samá ťažká ch. zdraviu škodlivé zložky; pren. expr. Vo vzťahu by mala fungovať chémia a láska. Tí dvaja sa musia priťahovať. [BŽ 2008] vzájomná fyzická príťažlivosť □ spotrebná, bytová chémia chemické prostriedky používané v domácnosti (napr. pracie, čistiace, dezinfekčné prostriedky)
chémia -ie ž. ‹g›
1. veda o zákonitostiach, ktorými sa riadi združovanie atómov, iónov a molekúl do zložitejších celkov, o ich premenách a zmenách ich vnútornej štruktúry: anorganická, organická ch.; lekárska ch.; úžitková, priemyselná ch.
2. hovor. chemické látky: potraviny bez ch-ie;
chemický príd.: ch. prvok; ch-é zlúčeniny; ch-á značka; ch. vzorec; ch-é zákony; ch-á reakcia; ch-á analýza, syntéza; ch-é laboratórium; ch-é inžinierstvo; ch. priemysel; ch-é čistenie; bojové ch-é látky;
chemicky prísl.: ch. čistá látka; ch. viazaná voda; ch. vyčistiť
chémia, -ie ž. prírodná veda skúmajúca kvalitatívne zmeny látok, ich príčiny a zákony: organická, anorganická, fyzikálna, analytická ch.;
chemický príd.: ch. pochod, ch. jav, ch. priemysel, ch-á zmena, ch-á zlúčenina, ch-á reakcia;
chemicky prísl.: vyrábať niečo ch.; ch. čistý;
chemik, -a, mn. č. -ci m.
1. vedec zaoberajúci sa chémiou;
2. vysokoškolský poslucháč chémie;
chemička, -y, -čiek ž.